Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/110/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229604 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213229604.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Kontrakting stavebné montáže, spol. s r.o., Dolné Rudiny 1, Žilina, IČO: 31 635 237, práv. zast. Mgr. Richardom Karkóm, advokátom, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, proti odporcovi PSJ Hydrotranzit, a.s., Vlčie hrdlo 90, Bratislava, IČO: 35 833 106, o zaplatenie 8.844,00 EUR s prísl. a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/180/2013-156, zo dňa 9.12.2014 jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 25Cb/180/2013-156, zo dňa 9.12.2014 p o t v r d z u j e .
Odporca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa sumu 314,80 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.844,00 EUR spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.8.2013 do zaplatenia, trovy konania v sume 530,- EUR, ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v sume 3.286,29 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že účastníci konania dňa 10.9.2012 uzatvorili Zmluvu o dielo, pričom zostávajúcu časť ceny diela navrhovateľ vyúčtoval faktúrou, ktorú odporca neuhradil, nakoľko si voči nej započítal svoj nárok na zmluvnú pokutu. Písomne zachytený prejav odporcu na liste zo dňa 10.9.2013 - Oznámenie o jednostrannom zápočte, posudzujúc ho podľa jeho obsahu a vôle konajúcej osoby, má charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Aj keď sa na uvedenej písomnosti nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“ neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Odporca nenamietal výšku zostatku ceny diela. Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky odporcom, a to či už listom, resp. v rámci konania kompenzačnou námietkou, bolo vykonané platne a tým došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa. Súd ďalej uviedol, že odporca nepreukázal, že príslušnými štátnymi orgánmi bolo konštatované porušenie predpisov a z uvedeného dôvodu mu ani nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu a taktiež v konaní nepreukázal, že vady diela riadne reklamoval. Preposlanie oznámenia vád diela jeho objednávateľa prostredníctvom elektronickej pošty nemožno považovať za riadne uplatnenie vád diela, preto ani v tomto prípade odporcovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Započítanie pohľadávky odporcu tak súd prvého stupňa vyhodnotil ako neplatné a k zániku žalovanej pohľadávky navrhovateľa tak nedošlo. Na základe uvedených skutočností bol nárok navrhovateľa dôvodný. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, avšak až od 14.8.2013 (dňom nasledujúcim po dohodnutom termíne splatnosti, ktorý
nastal dňom 13.8.2013, t.j. 60 dní po doručení faktúry), a to vo výške 8,5 % ročne (8 percentuálnych bodov + 0,5). Vzhľadom na uvedené bol návrh v časti úroku z omeškania za obdobie od 10.8.2013 do 13.8.2013 zamietnutý. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé z akých úvah súd vychádzal, keď navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo vyššej sadzbe ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, a to vo výške 0,02% denne z dlžnej sumy. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ nespochybňoval dôvody a výšku vystavenej faktúry, spochybňoval moment splatnosti faktúry a rovnako skutočnosť, že proti vystavenej faktúre si uplatnil nároky na uhradenie zmluvnej pokuty. Ďalej uviedol, že odporca písomne reklamoval u navrhovateľa vadu na diele, ktoré realizoval navrhovateľ. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že odporca preposlal oznámenia vád diela prostredníctvom elektronickej pošty, a že to nie je možné považovať za riadne uplatnenie vád diela. Odporca 5 krát reklamoval vadu, pričom navrhovateľ vadu odstránil až v marci 2014.
Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že je nepochybné, že navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti, na ktoré sa písomne zaviazal podpísaním Zmluvy o dielo, teda že porušil príslušné ustanovenia právnych predpisov a VOP upravujúce ochranu životného prostredia a nakladania s odpadmi, že neodstránil reklamovanú vadu a to ani v dodatočne určenej lehote, čím došlo k podstatnému porušeniu Zmluvy o dielo. Rovnako s poukazom na zmätočné závery prvostupňového súdu má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnutie súdu ako správne potvrdiť. Uviedol, že § 369 Obch. zák. je kogentným ustanovením, od ktorého sa subjekty obch. záväzkových vzťahov nemôžu odchýliť a to ani v prípade, že bol v rámci zmluvy dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,02%, a preto je takého dojednanie absolútne neplatné. Navrhovateľ si splnil svoju povinnosť odovzdať dielo riadne, včas, bez vád a nedorobkov, čo vyplýva z Protokolu o odovzdaní a prevzatí realizovaných dodávok z 10.6.2013, pričom odporca bol povinný uhradiť zostávajúcu časť ceny diela, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 18.01.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny, nakoľko navrhovateľ preukázal, na základe Protokolu o odovzdaní a prevzatí zrealizovaných dodávok, že dielo odovzdal riadne, včas, bez vád a nedorobkov. Odvolací súd k námietke odporcu, ohľadom výšky úrokov z omeškania uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil výšku úrokov z omeškania v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka a nároky odporcu na zmluvné pokuty z titulu vád diela a porušenia právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia a nakladania s odpadmi sú neopodstatnené, keďže žiadny príslušný orgán štátnej správy nerozhodol o porušení právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia a nakladania s odpadmi zo strany navrhovateľa. Zmluvná pokuta uplatnená odporcom vo forme obrany je teda podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná. V prípade, že odporca mal námietky k vykonaniu diela, mohol tieto na preberacom protokole vyznačiť v súlade s ustálenou obchodnou praxou. Odvolací súd je taktiež názorovej zhode so súdom prvého, že prípadné námietky ohľadom zhotovenia diela, či existenciu vád diela žalovaný mal voči navrhovateľovi uplatniť v zmysle zákonných ustanovení o zodpovednosti za vady diela, nakoľko na takéto tvrdenie súd pre nedostatok dôkazov nemôže prihliadnuť. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že súd rozhoduje na základe
zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). V sporovom (teda aj v tomto) konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil, čo je v tomto prípade odporca. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, preto odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý konštatoval, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej istiny ku dňu vystavenia faktúry a tiež úrokov z omeškania v zákonnej výške, nakoľko odporca v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo neplnil navrhovateľovi riadne a včas.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil, a to v sume 314,80 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24.3.2015 v sume 253,94 EUR, spolu režijným paušálom 8,39 EUR + DPH vo výške 20% podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.