Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/77/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230637 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213230637.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, zastúpeného: Kinstellar, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta Banská Bystrica, príspevková organizácia, Nám. L. Svobodu 1, 97517 Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, zastúpenému: JUDr. Alexandra Štefániková, advokátka, Komenského 12 D, 974 01 Banská Bystrica, o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu a o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22CbHs/4/2013-456 zo dňa 9.11.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22CbHs/4/2013-456 zo dňa 9.11.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti náhrady škody a v časti uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu konanie zastavil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 4.423,84 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 30.09.2013 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti, aby odporca do 10 dní odo dňa predloženia návrhu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľom takýto návrh prijal za podmienky, že návrh predložený navrhovateľom bude identický so znením zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti číslo 5001NFAL000112 uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom dňa 23.03.2012, v znení jej dodatkov 1 až 3 a doba platnosti zmluvy podľa návrhu bude jeden rok a tiež žiadal súd, aby zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu spôsobenú zneužívaním dominantného postavenia tým, že odmietol uzavrieť novú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 3. Podaním doručeným súdu dňa 17.01.2014 navrhovateľ vyčíslil škodu spôsobenú zneužívaním dominantného postavenia odporcom ku dňu 01.12.2013 v sume 15.947,- eur a táto predstavuje rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013. 4. Podaním doručeným súdu dňa 20.03.2015 navrhovateľ vzal žalobný návrh späť v časti, v ktorej žiadal uložiť odporcovi povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že došlo k uzavretiu dodatku č. 4 k zmluve. 5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkyne Q. T. a zistil nasledovný skutkový stav veci: 6. Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 23.03.2012 zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorá bola neskôr zmenená a doplnená dodatkami č. 1 až 3. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.06.2013. Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že odporcovi predložil dodatok k zmluve, ktorý odporca dosiaľ neprijal a ani nemá záujem o konštruktívne rokovania ohľadom vyriešenia tejto situácie, čo podľa jeho názoru predstavuje zneužívanie dominantného postavenia. Dňa 24.09.2013 došlo k uzavretiu dodatku č. 4 k zmluve, na základe ktorého bola doba platnosti zmluvy predĺžená do 31.12.2013. Škoda navrhovateľa tak predstavuje sumu 15.947,- eur ako rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013. Dňa 31.03.2014 bol medzi účastníkmi podpísaný dodatok č. 6 k zmluve, na základe ktorého bola doba platnosti zmluvy predĺžená do 31.12.2014. 7. Navrhovateľ v podaní zo dňa 07.10.2014 uviedol, že odporca odmietol súhlasiť s tým, aby bola doba platnosti cenových podmienok implementovaných na základe dodatku č. 3 dlhšia ako 3 mesiace (doba ich platnosti bola obmedzená do 30.09.2013). Tvrdil, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti združení v Asociácii štátnych nemocníc sa na stretnutí dňa 26.06.2013 dohodli na zosúladenom postupe voči navrhovateľovi. V dôsledku tohto postupu viacerí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vypovedali zmluvy s navrhovateľom s účinnosťou od 01.10.2013. Obdobne ako odporca, aj Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb rokoval s navrhovateľom v júni 2013 o predĺžení doby platnosti zmluvy. Uvedený ústav odmietol predĺžiť dobu platnosti zmluvy o viac ako 3 mesiace a súhlasil s predĺžením maximálne do 30.09.2013 s odvolaním sa na závery dohody nemocníc zo dňa 26.06.2013. Nebyť účasti odporcu na zakázanej dohode, podmienky dohodnuté dodatkom č. 3 by platili aj počas októbra a novembra 2013. 8. Odporca v podaní doručenom súdu dňa 09.03.2015 uviedol, že ceny za ukončenú hospitalizáciu boli dohodnuté porovnateľne vo všetkých zdravotných poisťovniach s prihliadnutím na skutočné priemerné náklady. Na všetkých oddeleniach s JIS bola od 01.10.2013 zjednotená cena, t.j. 50 % navýšenie v prípade hospitalizácie pacienta na JIS bolo zohľadnené do ceny základného oddelenia. Ďalej uviedol, že dodatok č. 1 platil 3 mesiace, dodatok č. 2 platil 9 mesiacov, dodatok č. 3 opäť 3 mesiace, dodatok č. 4 tiež 3 mesiace, dodatok č. 5 bol uzavretý na 3 mesiace a dodatok č. 6 na 9 mesiacov. Trval na tom, že dohodnuté ceny v zmluve a dodatkoch sú odôvodnené skutočnými nákladmi, preto nepredstavujú požadovanie neprimeraných cenových podmienok zo strany odporcu. 9. Svedkyňa Q. T. na pojednávaní dňa 09.11.2015 uviedla, že stretnutie dňa 26.06.2013 sa konalo na riaditeľstve UNB Bratislava v zasadačke, išlo o stretnutie riaditeľov štátnych nemocníc. Zdôraznila, že na spoločnom postupe sa nemocnice nedohodli. Na základe vyjadrenia pána D. mala pocit, že on sa dohodol s poisťovňou Union ešte pred daným stretnutím, avšak zverejnil to až po stretnutí. Pravdepodobne sa dozvedela z iných zdrojov, že pán D. sa dohodol s Unionom na neoficiálnej báze a čakala, či predmetné stretnutie zmení jeho názor. Podľa vyjadrenia, ktoré zverejnila, to jeho názor nezmenilo. Ako je to spomenuté v jej výstupe zo dňa 03.06.2013, tak aj Rooseveltova nemocnica rokovala s poisťovňou Union pred predmetným stretnutím riaditeľov. Mala subjektívny pocit, že tieto stretnutia boli jednoznačne vytváraním nátlaku na poisťovňu Union. Nevedela sa vyjadriť presnejšie k cenám, o ktorých bolo rokované. 10. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. 11. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä a) priame alebo nepriame uplatňovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok, b) obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov, c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, alebo d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy. 12. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané. 13. Podľa § 41 Obchodného zákonníka fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. 14. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. 15. Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 16. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. 17. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 18. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej), ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba nemá oporu v zákone. 19. Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 23.03.2012 zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 5001NFAL000112, a to na dobu určitú do 30.06.2013. Dodatkom č. 3 zo dňa 28.06.2013 sa jej platnosť predĺžila do 31.12.2013. Okrem iného sa príloha č. 2b nahradila novým znením, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli na úhrade zdravotnej starostlivosti do 30.09.2013. Dodatok č. 4 zo dňa 25.09.2013 nadobudol účinnosť dňa 01.10.2013. Dodatok č. 5 zo dňa 20.12.2013 nadobudol účinnosť dňa 01.01.2014 a dodatok č. 6 zo dňa 31.03.2014 nadobudol účinnosť dňa 01.04.2014, pričom zmenil dobu platnosti zmluvy až do 31.12.2014. S účinnosťou od 01.01.2015 bola medzi účastníkmi uzavretá nová zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to na dobu určitú až do 31.03.2016. Predmetom konania po späťvzatí žaloby v časti uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu zostal žalovaný nárok na náhradu škody, ktorá navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vznikla tým, že odporca zneužil svoje dominantné postavenie na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo sa prejavilo tým, že navrhovateľ uzavrel dodatok č. 4 k predmetnej zmluve dňa 24.09.2013 pod nátlakom zo strany odporcu a hrozieb zastavenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nové zmluvné podmienky navrhovateľ preto považuje za neprimerané, nakoľko mali za následok zvýšenie nákladov poskytovania zdravotnej starostlivosti. V dôsledku konania odporcu tak vznikla navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia škoda, ktorú vyčíslil v sume 15.947,- eur ako rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa predmetnej zmluvy (a jej príloh) v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013. 20. Porušenie povinnosti odporcu (konkrétne § 41 Obchodného zákonníka) podľa tvrdenia navrhovateľa nastalo tým, že odporca ako člen Asociácie štátnych nemocníc SR, na ktorú pripadá viac ako 55 % objemu ústavnej zdravotnej starostlivosti uhrádzanej navrhovateľom, zneužil účasť na hospodárskej súťaži, keď sa dňa 26.06.2013 v Bratislave zúčastnil stretnutia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - členskej schôdze členov Asociácie štátnych nemocníc SR, na ktorom sa s ostatnými členmi združenia dohodol na zosúladenom postupe voči navrhovateľovi. V dôsledku tejto dohody odporca uzatvoril s navrhovateľom dodatok č. 4 k predmetnej zmluve, ktorý upravil práva a povinnosti zmluvných strán len na obdobie kalendárneho štvrťroka od 01.10.2013 a za podmienok, ktoré boli pre navrhovateľa neprimerané a znamenali pre neho zvýšenie nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti odporcom. 21. Tvrdenie navrhovateľa, že odporca je členom Asociácie štátnych nemocníc SR, na ktorú pripadá viac ako 55 % objemu ústavnej zdravotnej starostlivosti uhrádzanej navrhovateľom, v konkrétnom prípade podľa názoru súdu nemá právny význam z hľadiska postavenia odporcu v hospodárskej súťaži, a to z dôvodu, že predmetom konania je náhrada škody, ktorú navrhovateľ uplatňuje na základe zmluvného vzťahu založeného výlučne s odporcom a nie s Asociáciou štátnych nemocníc SR. V konaní nebolo preukázané ani porušenie § 41 Obchodného zákonníka zo strany odporcu, t.j. že by odporca nedodržiaval pravidlá hospodárskej súťaže a zároveň účasť na súťaži zneužíval. Skutočnosť, že sa odporca ako člen Asociácie štátnych nemocníc SR zúčastnil dňa 26.06.2013 jej členskej schôdze, sama o sebe nedokazuje, že odporca porušil uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka alebo iného právneho predpisu, resp. že by sa v dôsledku tohto stretnutia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti správal spôsobom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zneužitie účasti na hospodárskej súťaži na relevantnom trhu. Uzavretie akejkoľvek dohody o spoločnom postupe voči zdravotným poisťovniam (vrátane navrhovateľa) nevyplýva z programu členskej schôdze záujmového združenia, ani zo zápisnice tohto stretnutia zo dňa 26.06.2013 a ani z listu predsedu predstavenstva a prezidenta Asociácie štátnych nemocníc SR K.. S. C. zo dňa 05.03.2015, doručeného súdu dňa 09.03.2015, v ktorom potvrdil, že odporca sa predmetnej členskej schôdze zúčastnil, pričom priamo konštatoval, že z uvedeného stretnutia nevzišla žiadna dohoda o spoločnom postupe voči zdravotným poisťovniam a teda ani odporca žiadnu dohodu v zmysle vyššie uvedeného neuzatvoril. Uvedené vyplýva aj zo svedeckej výpovede Q. T.. 22. Súd ďalej dospel k záveru, že nie je dostatočne preukázaný ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu - existencia škody, ktorú navrhovateľ vyčíslil v sume 15.947,- eur ako rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013. Odporca totiž nikdy nevypovedal zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretú s navrhovateľom, jej účinnosť bola predlžovaná prostredníctvom jednotlivých dodatkov, ktoré boli uzatvárané na základe vzájomných rokovaní a slobodného prejavu vôle zmluvných strán, berúc do úvahy aktuálny vývoj na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj povinnosť odporcu ako príspevkovej organizácie hospodáriť s majetkom štátu tak, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu alebo zmenšeniu. 23. Pokiaľ ide o výšku škody, navrhovateľ nepreukázal, že ceny dohodnuté na základe dodatku č. 4, z ktorých pri jej výpočte vychádzal, boli na relevantnom trhu skutočne neprimerané, resp. nepodložil dôkazmi, v čom spočívala neprimeranosť zmluvných podmienok pri uzatváraní predmetného dodatku. Nepreukázalo sa, že na členskej schôdzi bola prijatá akákoľvek dohoda o spoločnom postupe voči navrhovateľovi. Neobstojí pritom ani tvrdenie navrhovateľa, že obdobne ako odporca, aj Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb rokoval s navrhovateľom v júni 2013 o predĺžení doby platnosti zmluvy, pričom tento odmietol predĺžiť dobu platnosti zmluvy o viac ako 3 mesiace odvolávajúc sa na závery dohody nemocníc zo dňa 26.06.2013. Ako súd uviedol vyššie, na predmetnej členskej schôdzi sa navrhol individuálny postup jednotlivých nemocníc pri rokovaní s navrhovateľom a samotná skutočnosť, že odporca, ako aj Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, odmietali predĺžiť dobu platnosti zmluvy o viac ako 3 mesiace, nie je dôkazom, ktorý by preukazoval akékoľvek porušenie zmluvných alebo zákonných povinností odporcu v konkrétnom prípade. 24. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. 25. Proti tomuto rozsudku v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá sa odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že na stretnutí dňa 26. júna 2013 sa členovia Asociácie štátnych nemocníc dohodli na tom, že vytvoria stav, aby s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 nezostala v platnosti ani jedna zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretá medzi žalobcom a členmi Asociácie štátnych nemocníc. V prípade nemocníc, ktoré mali so žalobcom uzavretú zmluvu s dobou platnosti aj pre obdobie po 1. októbri 2013, sa predmetný zámer mal dosiahnuť výpoveďou predmetných zmlúv. V prípade nemocníc, ktoré také zmluvy nemali, sa predmetný zámer mal realizovať tak, že doba platnosti dodatkov k existujúcim zmluvám, ktoré sa práve v tom čase vyjednávali, mala obmedziť na obdobie do 1. októbra 2013. Uzavretie dohody obmedzujúcej súťaž žalobca preukázal na základe viacerých dôkazov označených v návrhu. V rovnakom období žalobca viedol rokovanie o uzavretí dodatku k zmluve s inou nemocnicou - Východoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb. 26. Požiadavka na obmedzenie doby platnosti dodatku č. 3 k Zmluve na obdobie do 30. septembra 2013 bola žalovaným vznesená nečakane dňa 27. júna 2013, t.j. po dlhotrvajúcich rokovaniach a tesne po stretnutí členov Asociácie dňa 26. júna 2013. V rokovaniach, ktoré dovtedy prebiehali sa počítalo s tým, že dodatok bude platiť do 30.6.2014, takáto požiadavka na obmedzenie doby platnosti dodatku na obdobie 3 mesiacov bola v rozpore s predchádzajúcou zmluvnou praxou medzi žalovaným a žalobcom. Redaktorka verejnoprávnej televízie informovala o tom, že jediným bodom rokovania medzi členmi Asociácie dňa 26. júna 2013 bola diskusia o tom, ako ďalej s dodatkami ku zmluvám so zdravotnou poisťovňou Union. Skutočnosť, že doba platnosti dodatku č. 3 bola obmedzená na dobu 3 mesiacov a že žalobca bol nútený akceptovať zvýšenie CUH na základe dodatku č. 4 boli teda výsledkom dohody žalovaného a iných členov Asociácie, ku ktorej došlo na stretnutí dňa 26. júna 2013. Na základe dodatku č. 4 došlo k zhoršeniu cenových podmienok v neprospech žalobcu v porovnaní s cenovými podmienkami dohodnutými na základe dodatku č. 3. Škoda bola vypočítaná ako rozdiel medzi cenou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému za skutočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri aplikácii podmienok dohodnutých v dodatku č. 4 a cenou, ktorú by žalobca zaplatil pri aplikácii cenových podmienok podľa dodatku č. 3. 27. Pri výpočte škody žalobca vychádzal z toho, že priemerná doba, o ktorú sa v minulosti predlžovala doba platnosti zmluvy bola 10 mesiacov a minimálna doba bola 6 mesiacov. Navyše v rámci rokovaní, ktoré prebiehali medzi zmluvnými stranami ohľadom obsahu dodatku č. 4 sa pôvodne počítalo s platnosťou dodatku č. 4 počas obdobia do 30. júna 2014. 28. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal, že žalovaný sa zúčastnil dohody obmedzujúcej súťaž, konkrétne dohody o spoločnom postupe voči žalobcovi. Súd sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s vyššie uvedeným dôkazom vo forme emailu od VUSCH. VUSCH vo svojej emailovej komunikácii výslovne potvrdil, že jeho rozhodnutie obmedziť dobu platnosti dodatku na obdobie do 30. septembra 2013 je podmienené aj rokovaním Asociácie štátnych nemocníc, ktoré sa uskutočnilo 26.6.2013. Predmetné tvrdenie nie je možné rozumne vyložiť inak než tak, že v rámci predmetného stretnutia sa nemocnice dohodli na zosúladenom postupe z hľadiska ukončenia, resp. obmedzenia doby platnosti zmlúv so žalobcom. Predmetná emailová komunikácia je dôkazom ohľadom účasti žalovaného na dohode o spoločnom postupe voči žalobcovi, pričom prípadná neistota ohľadom motívov, ktoré nemocnice viedli k uzavretiu, predmetnej dohody žiadnym spôsobom neoslabuje dôkaznú hodnotu predmetného emailu. 29. Súd prvej inštancie poskytuje zhrnutie svedeckej výpovede Q. T., bez toho aby presne vysvetlil, aké závery vyvodzuje z jej svedeckej výpovede. Nie je jasné, ako sa súd vysporiadal s tvrdením Q. T., ktorá potvrdila, že priamo od zdroja získala informáciu o tom, že na spomínanom stretnutí členov Asociácie sa diskutovalo o dodatkovaní zmlúv so žalobcom. To, že si Q. T.J. nevedela spomenúť, či jej zdroj bol prítomný priamo na rokovaní, nespôsobuje, že sa na jej svedectvo nemá prihliadať. Je pravdou, že Q. T.Á. vo svojej výpovedi zotrvala aj na vete, ktorú uviedla vo svojej reportáži: „Na spoločnom postupe sa nedohodli.“ Táto veta však nie je žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by oslaboval dôkaznú hodnotu vyššie uvedenej emailovej komunikácie. Predmetnú vetu Q. T. treba vykladať v kontexte ďalšieho tvrdenia, ktoré nasleduje: „Rokovať bude každá za seba, pretože každá má iné náklady.“ Odkaz na odlišnosť nákladov nasvedčuje, že vyhlásenie o tom, že nemocnice sa nedohodli na spoločnom postupe sa týkalo dojednávania nových cenových podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žiadnym relevantným dôkazom oslabujúcim dôkaznú hodnotu spomínanej emailovej komunikácie nie sú ani ďalšie skutočnosti, na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie a to znenie oficiálneho programu schôdze Asociácie, obsah oficiálnej zápisnice schôdze, list S. C., v ktorom S. C. odmieta fakt uzavretia zakázanej dohody. Z hľadiska existencie dominantného postavenia sa súd obmedzil na konštatovanie, že dominantné postavenie nevyplýva zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom. Súd sa žiadnym spôsobom nevyjadril k tvrdeniam žalobcu, ktorý dominantné postavenie žalovaného vyvodzoval z právnej úpravy, ktorá núti žalobcu, aby mal so žalovaným uzavretú zmluvu. 30. Žalobca konštatoval, že súd sa nevyjadroval k absolútnej výške CUH podľa dodatku č. 4. Žalobca škodu vypočítal ako rozdiel medzi cenami podľa dodatku č. 3 a cenami podľa dodatku č. 4 vo vzťahu k obdobiu 2 mesiacov argumentujúc, že pri absencii dohody obmedzujúcej súťaž by cenové podmienky podľa dodatku č. 3 platili počas dlhšieho obdobia. Podľa žalobcu, tento cenový rozdiel nebol medzi účastníkmi konania sporný, nakoľko je výsledkom jednoduchého matematického a logického prepočtu. 31. Súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi účasťou žalovaného na zakázanej dohode a vzniknutou škodou. Odôvodnenie rozsudku však neobsahuje argumenty na podporu tohto záveru. 32. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 15.947,- eur a nahradiť trovy konania, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 33. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že sa stotožňuje s tvrdeniami, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 34. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že predmetná komunikácia je dôkazom účasti žalovaného na dohode o spoločnom postupe voči žalobcovi. Má za to, že táto komunikácia sa žalovaného vôbec netýka. Žalovaný považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že emailová komunikácia na ktorú sa žalobca odvoláva, nie je ani komunikáciou príslušných štatutárnych orgánov. Je to podľa jeho názoru pracovná komunikácia medzi zamestnancami a nevyplýva z nej, že došlo k uzatvoreniu nejakej zakázanej dohody žalovaným. Z tejto komunikácie nie je zrejmé, že by sa títo zamestnanci zúčastnili rokovania Asociácie nemocníc dňa 26.6.2013 a nevyplýva z nej, že by sa na tomto rokovaní dohodlo o spoločnom postupe voči žalobcovi. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými v bode 3.1.3, že vyššie uvedený dôkaz vo forme emailovej komunikácie od VUSCH je dostatočný dôkaz n a preukázanie účasti žalovaného na zakázanej dohode. Má za to, že je to len dôkazmi nepodložený názor žalobcu, ktorý nemá oporu v skutkovom stave veci. Žalovaný má za to, že dôkazná hodnota emailovej komunikácie, na ktorú sa žalobca vo svojom odvolaní odvoláva, nemá v konaní voči žalovanému takú váhu, ako sa snaží žalobca tvrdiť. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, táto emailová komunikácia sa netýkala žalovaného ani len nepriamo. 35. Prvostupňový súd sa s tvrdením svedkyne vysporiadal, okrem iného na strane 7 napadnutého rozhodnutia, kde je výslovne uvedené, že svedkyňa Q. T., ktorá o stretnutí dňa 26.6.2013 robila televíznu reportáž, na pojednávaní nepotvrdila, že by sa členovia združenia na schôdzi dohodli na spoločnom postupe voči poisťovniam. 36. Obsah oficiálnej zápisnice, ako i list S. C., v ktorom odmieta fakt uzavretia zakázanej dohody, je nesporným dôkazom, že k žalobcom uvádzanej zakázanej dohode nedošlo. Zo strany žalovaného nebola daná žalobcovi výpoveď a žalovaný nikdy nezneužil žiadne svoje postavenie, naopak zmluva a dodatky k nej boli vždy uzatvorené na základe štandardných obchodných rokovaní a vzájomného konsenzu. 37. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 38. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu v časti v ktorej súd zamietol nárok na náhradu škody bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením. 39. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 40. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav veci a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 41. Podľa ust. § 41 Obch. zák. fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. 42. Podľa § 42 ods. 1 Obch. zák. zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. 43. Podľa § 42 ods. 2 Obch. zák. nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon. 44. V tomto prípade je to zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. 45. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. 46. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä a) priame alebo nepriame uplatňovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok, b) obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov, c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, alebo d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy. 47. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané. 48. Je nesporné, že žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s tým, že žalovaný zneužil svoje dominantné postavenie na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo sa prejavilo tým, že navrhovateľ uzavrel dodatok č. 4 k predmetnej zmluve dňa 24.09.2013 pod nátlakom zo strany odporcu a hrozieb zastavenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Nové zmluvné podmienky navrhovateľ preto považuje za neprimerané, nakoľko mali za následok zvýšenie nákladov poskytovania zdravotnej starostlivosti. V dôsledku konania odporcu tak vznikla navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia škoda, ktorú vyčíslil v sume 15.947,- eur ako rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa predmetnej zmluvy (a jej príloh) v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013. 49. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dokazovanie predmetnými listinným dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami a dospel k záveru, že žalovaný pri uzatváraní dodatku č. 4 neporušil akúkoľvek povinnosť či už zákonnú alebo zmluvnú. 50. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by zneužil účasť na hospodárskej súťaži, keď sa dňa 26.06.2013 v Bratislave zúčastnil stretnutia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - členskej schôdze členov Asociácie štátnych nemocníc SR, na ktorom sa s ostatnými členmi združenia dohodol na zosúladenom postupe voči žalobcovi, a že dôsledku tejto dohody žalovaný uzatvoril s žalobcom dodatok č. 4 k predmetnej zmluve, ktorý upravil práva a povinnosti zmluvných strán len na obdobie kalendárneho štvrťroka od 01.10.2013 a za podmienok, ktoré boli pre žalobcu neprimerané. 51. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie poukazuje na listinné dôkazy a to na list predsedu predstavenstva a prezidenta Asociácie štátnych nemocníc SR K.. S. C. zo dňa 05.03.2015, doručeného súdu dňa 09.03.2015, v ktorom potvrdil, že žalovaný sa predmetnej členskej schôdze zúčastnil, pričom priamo konštatoval, že z uvedeného stretnutia nevzišla žiadna dohoda o spoločnom postupe voči zdravotným poisťovniam a teda ani žalovaný žiadnu dohodu v zmysle vyššie uvedeného neuzatvoril a taktiež toto nevyplýva aj zo zápisnice tohto stretnutia zo dňa 26.6.2013 a taktiež ani z programu členskej schôdze záujmového združenia, nevyplýva, že by k takejto dohode malo dôjsť. 52. Pokiaľ ide o námietku ohľadom svedeckej výpovede Q. T., ktorá robila reportáž z tohto stretnutia a ktorá uviedla, že stretnutie dňa 26.6.2013 sa konalo na riaditeľstve UNB Bratislava v zasadačke, išlo o stretnutie riaditeľov štátnych nemocníc, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že je nesporné, že na tomto rokovaní táto svedkyňa nebola priamo prítomná tak, ako to uviedla na pojednávaní, bola iba pred dverami. Bola tam z titulu práce redaktorky televízie, mala na starosti zdravotníctvo. Na začiatku mohol jej kameraman vojsť do miestnosti a urobiť pár záberov. Keď Všeobecná zdravotná poisťovňa začala tlačiť na ceny a odmietala platiť viac, pán F. povedal, že bude platiť viac vtedy, keď ostatní dorovnajú ceny. Vtedy sa začali všetci stretávať niekoľko týždňov, predmetné stretnutie dňa 26.06.2013 bolo vlastne vyvrcholením celého tohto problému. Jediným bodom stretnutia bolo ako ďalej s dodatkami s Union poisťovňou. Generálny riaditeľ UNB Bratislava p. D. jej povedal, že oni sa s Unionom dohodli. Výstup bol taký, že tento problém treba riešiť, ale že každá nemocnica pôjde rokovať sama za seba. Zdôraznila, že na spoločnom postupe sa nemocnice nedohodli. Na základe vyjadrenia pána D. mala pocit, že on sa dohodol s poisťovňou Union ešte pred daným stretnutím, avšak zverejnil to až po stretnutí. Pravdepodobne sa dozvedela z iných zdrojov, že pán D. sa dohodol s Unionom na neoficiálnej báze a čakala, či predmetné stretnutie zmení jeho názor. Podľa vyjadrenia, ktoré zverejnila, to jeho názor nezmenilo. Nevedela sa vyjadriť presnejšie k cenám, o ktorých bolo rokované. 53. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa s tvrdením svedkyne vysporiadal okrem iného tak, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že svedkyňa Q. T., ktorá o stretnutí dňa 26.06.2013 robila televíznu reportáž, na pojednávaní nepotvrdila, že by sa členovia združenia na schôdzi dohodli na spoločnom postupe voči poisťovniam. Vyslovene uviedla, že sa na spoločnom postupe nedohodli. 54. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu v ktorom poukazuje na dominantné postavenie žalovaného a právnu úpravu, ktorá núti žalobcu aby mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu a k čomu sa podľa jeho názoru súd nevyjadril, odvolací súd uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným je nepretržitý zmluvný vzťah. Zo strany žalovaného nebola daná žalobcovi výpoveď a žalovaný nezneužil nikdy žiadne svoje postavenie, naopak zmluva a jej dodatky boli vždy uzatvorené na základe štandardných obchodných rokovaní a vzájomného konsenzu. 55. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v podanom odvolaní týkajúcu sa skutočnosti, že uzavretie dohody obmedzujúcej súťaž žalobca preukázal aj tým, že v rovnakom období žalobca viedol rokovanie o uzavretí dodatku k zmluve s inou nemocnicou - Východoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb. Odvolací súd uvádza, že obdobne ako žalovaný, aj Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb trval na obmedzení doby platnosti dodatku do 30. septembra 2013 čo žalobca preukazoval aj emailom od zamestnankyne VUSCH v ktorom zamestnankyňa vyslovene potvrdzuje, že dôvodom prečo VUSCH trvá na tom, aby doba platnosti dodatku v zmluve bola obmedzená na dobu do 30. septembra 2013 a odmieta uzavrieť dodatok dlhšou dobou platnosti sú závery zo stretnutia s členmi Asociácie štátnych nemocníc dňa 26.6.2013 je podmienené aj rokovaním Asociácie štátnych nemocníc, ktoré sa uskutočnilo dňa 26.6.2013. Odvolací súd sa stotožňuje s záverom súdu prvej inštancie ako aj so stanoviskom žalovaného, že predmetná komunikácia s VUSCH Košice nie je dôkazom účasti žalovaného na dohode o spoločnom postupe voči žalobcovi. Táto komunikácia sa žalovaného netýkala. Je to komunikácia príslušných štatutárnych orgánov. Je to pracovná komunikácia medzi zamestnancami a nevyplýva z nej, že došlo k uzatvoreniu nejakej zakázanej dohody zo strany žalovaného. Z tejto komunikácie nie je zrejmé, že by sa títo zamestnanci zúčastnili rokovania Asociácie nemocníc dňa 26.6.2013 a nevyplýva z nej ani, že by sa na tomto rokovaní dohodlo o spoločnom postupe voči žalobcovi. Uvedená emailová komunikácia nie je dostatočným dôkazom na preukázanie účasti žalovaného na nejakej zakázanej dohode. V konaní nebolo preukázané porušenie § 41 Obch. zák. zo strany žalovaného t.j., že by žalovaný nedodržiaval pravidlá hospodárskej súťaže a zároveň účasť sa súťaži zneužíval. Skutočnosť, že sa žalovaný ako člen Asociácie štátnych nemocníc SR zúčastnil dňa 26.6.2013 jej členskej schôdze, sama o sebe nedokazuje, že žalovaný porušil uvedené ust. Obch. zák. alebo iného právneho predpisu resp., že by sa v dôsledku tohto stretnutia poskytovateľ zdravotnej starostlivosti správal spôsobom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako zneužitie účasti na hospodárskej súťaži na relevantnom trhu. Nie je dostatočne preukázaný ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu t.j. existencia škody ktorú žalobca vyčíslil v sume 15.947,- eur ako rozdiel medzi nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa predmetnej zmluvy (a jej príloh) v znení účinnom k 30.09.2013 a nákladmi zdravotnej starostlivosti podľa zmluvy účinnej od 01.10.2013. Žalovaný nikdy nevypovedal zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretú so žalobcom, jej účinnosť bola predlžovaná prostredníctvom jednotlivých dodatkov, ktoré boli uzatvárané na základe vzájomných rokovaní a slobodného prejavu vôle zmluvných strán, berúc do úvahy aktuálny vývoj na trhu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj povinnosť žalovaného ako príspevkovej organizácie hospodáriť s majetkom štátu tak, aby nedochádzalo k jeho zneužitiu alebo zmenšeniu. K uzatvoreniu dodatku č. 4 predchádzal proces vyjednávania ceny medzi zmluvnými stranami, pričom skutočnosť, že jeho výsledkom bola dohoda o odlišných cenách ako bolo medzi stranami dojednané predtým nie je dôkazom, že žalovaný postupoval podľa žalobcom tvrdenej dohody prijatej na stretnutí dňa 26.6.2013. Pokiaľ ide o výšku škody žalobca nepreukázal, že ceny dohodnuté na základe dodatku č. 4 z ktorých pri ich výpočte vychádzal, boli na relevantnom trhu skutočne neprimerané, resp. nepredložil dôkazy v čom spočívala neprimeranosť zmluvných podmienok pri uzatváraní predmetného dodatku. 56. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané porušenie povinnosti zákonnej alebo zmluvnej a ani vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti škodcu a vznikom škody tak ako predpokladá ust. § 757 Obch. zák. je nárok žalobcu dôvodný. 57. Navyše súd druhej inštancie sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal ani svoje pôvodné tvrdenie, že mu vznikla škoda v dôsledku odhlasovania sa existujúcich poistencov žalobcu, resp. v dôsledku pochybností poistencov iných zdravotných poisťovní prihlásiť sa do poisťovne žalobcu. Na uvedenom stretnutí dňa 26.6.2013 sa navrhol individuálny postup jednotlivých nemocníc pri rokovaní so žalobcom a samotná skutočnosť, že žalovaný ako aj Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb odmietli predĺžiť dobu platnosti o viac ako tri mesiace nie je dôkazom, ktorý by preukazoval akékoľvek porušenie zmluvných alebo zákonných povinností žalovaného v konkrétnom prípade. 58. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 CSP v napadnutej časti potvrdil. 59. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 396 v spojení s ust. § 255 a § 262 CSP a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 60. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).