Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/535/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213232531 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213232531.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Michaely Královej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I. E., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 8, XXXXX I., zastúpená Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, a otec - I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/B, XXX XX I., o návrhu matky na určenie výživného na maloleté deti za obdobie od 01.01.2012 do 23.05.2014, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/188/2013-339 zo dňa 07.05.2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky maloletých detí I. E., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, na určenie výživného za obdobie od 01.01.2012 do 23.05.2014. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, 2 Zák. o rodine, a skutkovo tým, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru o nedôvodnosti matkou podaného návrhu. Za preukázané mal, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozsudkom súdu rozvedené dňa 20.02.2013, právoplatne dňa 23.05.2013, pričom matka sa v konaní domáhala určenia výživného spätne za obdobie od januára 2012 do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, návrh podala dňa 18.10.2013. Konštatoval, že podmienkou pre priznanie výživného na maloleté deti spätne je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danom prípade preukázané neboli. Uviedol, že zo samotného vyjadrenia matky zistil, že v spornom období nebola dlhodobo vycestovaná ani hospitalizovaná. Pokiaľ matka argumentovala skutočnosťami vzťahujúcimi sa k pochybeniam súdu pri podávaní návrhov a riešení konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností uviedol, že z obsahu pripojených rozhodnutí a spisov je nepochybné, že v konaní o rozvod manželstva, v ktorom bola zastúpená právnym zástupcom, súd skúmal dôvody rozvratu manželstva a vykonal dokazovania vo vzťahu k rozhodovaniu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, a v žiadnom prípade nemohlo byť predmetom konania určovanie výživného spätne. Námietky matky vo vzťahu k riešeniu tohto nároku v konaní o rozvod manželstva súd preto v danom konaní považoval za irelevantné. Pokiaľ ide o inštitút neodkladného opatrenia a námietky matky vo vzťahu k rozhodovaniu súdu o jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom v konaní vedenom pod sp. zn. 49P/103/2012, konštatoval, že o predmetnom návrhu matky bolo rozhodnuté v zmysle jeho označenia, obsahu a uplatneného nároku. Matka voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok nepodala a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Námietku matky ohľadne nesprávnosti zapísania tohto návrhu tajomníčkou súdu, ako samostatného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď na súde prebiehalo konanie o rozvod manželstva, posúdil ako neopodstatnenú, nakoľko zákon nepripúšťa v konaní o rozvod manželstva riešiť predbežnú otázku úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, keď takéto konanie je konaním samostatným vedeným a zapísaným do registra poručenského. Uviedol, že matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala dňa 10.05.2012, opravný prostriedok proti rozhodnutiu nepodala a uznesenie nadobudlo právoplatnosť v júni 2012. Konštatoval, že matka v rozhodnom čase, mala možnosť domáhať sa súdnou cestou riadne podaným návrhom na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva v prípade, že rodičia nežili v spoločnej domácnosti a spolu nehospodárili. Dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne, týkajúce sa nesprávneho poučenia jej predchádzajúcim právnym zástupcom, súd prvej inštancie neakceptoval, rovnako ako aj jej vyjadrenie že nevedela čo má robiť. Ďalšie matkou uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie nároku, a to týranie blízkej osoby a spoločné nehospodárenie manželov súd prvej inštancie matkou preukázané nemal. Za nesporné považoval, že medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom a podávaniu trestných oznámení, rodičia spoločne hospodárili do januára 2012, od kedy spoločnú domácnosť viedli len fiktívne. Otec platil všetky šeky, ktoré mu matka predložila s tým, že ním realizované nákupy potravín odmietala. Za preukázanú mal súd realizáciu platieb v súvislosti so zárobkovou činnosťou rodičov, prenájmom nehnuteľnosti v roku 2012 a 2013, a existenciu finančného obnosu vo výške XX XXX Eur v dispozícii matky ( matka rozdelenie sumy medzi ňou a otcom nepreukázala). Súd prvej inštancie za preukázané mal, že v čase, kedy rodičia v dome spolu bývali, ale spolu nehospodárili, sa otec podieľal na nákladoch na bývanie a deťom prispieval aj inými príspevkami, realizoval platby matke z daňového bonusu a poukazovanie polovicou platieb nájomného z nebytových priestorov na jej účet. Vo vzťahu k otázke fyzického a psychického týrania matky, ako prioritného dôvodu hodného osobitného zreteľa na priznanie nároku, súd prvej inštancie mal za preukázané, že matka opakovane podávala na otca trestné oznámenia, pričom tieto konania neboli ukončené rozhodnutím súdu, ktorým by bol otec uznaný vinným. Z evidencie priestupkov Okresného úradu Bratislava vyplynulo, že otec bol v marci 2012 uznaný z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý bol prejednaný, s uložením sankcie pokarhaním. V ďalších prípadoch, ktoré iniciovala matka, nebolo voči otcovi vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu, či priestupku. Ďalšie konania boli ukončené odložením veci v rámci priestupkového konania. Na skutočnosť, že bola napadnutá manželom v čase po rozvode manželstva, preukazovanú lekárskou správou a podaným trestným oznámením neprihliadol a konštatoval, že zo znaleckého posudku v uvedenom trestnom konaní vyplynulo, že u poškodenej nebol zistený syndróm "tzv. týranej ženy", ani znaky posttraumatickej stresovej poruchy. Súd prvej inštancie uviedol, že z dokazovania nebolo preukázané, že by matka nemala možnosť podať návrh na určenie výživného na maloleté deti skôr, t.j. už v čase, kedy si otec prestal podľa jej vyjadrenia plniť vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že matka žiadnym priamym dôkazom nepreukázala zastrašovanie otcom v súvislosti s podávaním návrhu, na ňou predložené prehláseniami príbuzných Z. I. a Y. Z. neprihliadol, s konštatovaním, že naopak z vyhlásenia K. Z., na polícii, pri podaní vysvetlenia vyplynulo, že jej dcéra U. I. fyzicky napadla I. I.. Súd prvej inštancie vyhodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že ešte pred podaním návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia prebehlo priestupkové konanie voči otcovi, v ktorom bol postihnutý uložením sankcie pokarhaním, s tým, že matka právo rodiča využila, keď následne podala návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak nepodala návrh vo veci samej. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie matka. Odvolaciemu súd navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyhovieť jej návrhu, alebo zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, súčasne si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia. Zo záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnila. Uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom nežila od 01.01.2012, pričom otec na výživu maloletých detí neprispieval a na ich potrebách sa nepodieľal ani inými plneniami, pričom jej aj bránil v užívaní spoločného majetku. Okrem fyzického a psychického násilia na nej, sa otec dopúšťal aj rôznych schválností, na základe čoho mu uznesením súdu 14C/315/2013 zo dňa 05.12.2013, bolo zakázané zasahovať do užívania ich spoločného rodinného domu. Poukázala na uznesenie ČVS: ORP. 1651/1-VYS-B2-2013 zo dňa 10.03.2014, z ktorého vyplýva, že otec sa mal k nej násilne správať v období od roku 2008 do 10.06.2015, čo pokrýva sporné obdobie, za ktoré žiada priznať spätné výživné, tvrdiac, že jej ťažkému psychickému stavu zodpovedá aj jej práceneschopnosť od 18.04.2013 do 17.03.2014. Pokiaľ v trestnom konaní zo znaleckého posudku nevyplynulo, že v jej prípade bol zistený syndróm týranej ženy, o stanovisko ktoré sa oprel aj vyšetrovateľ, uvedené podľa nej neznamená, že nebola obeťou domáceho násilia a zastrašovania, vo vzťahu k uplatňovaniu výživného. Namietala, že súd prvej inštancie na písomné svedectvá triednej učiteľky A.. Z., ako aj jej príbuzných neprihliadol a považoval ich za sprostredkované. Uviedla, že pocit zastrašenia vyhrážkami, je subjektívny pocit, o ktorom osoby, ktorým sa zverila môžu svedectvo podať. 4. Otec s odvolaním matky nesúhlasil, stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie. Uviedol, že aj keď od 01.01.2012 prestali spolu hospodáriť, naďalej žili v jednom dome, pričom v konaní boli jednoznačne preukázané ním uhrádzané platby a iné plnenia, ktoré je možné na výživu maloletých detí započítať, pričom okrem nich mala matka k dispozícii sumu XX.XXX Eur, ktorú vybrala zo spoločného účtu. Tieto peniaze boli určené pre rodinu, a preto ich mala použiť pre deti. Zdôraznil, že skutky ktoré matka označuje za dôvody pre ktoré návrh vo veci samej podať nemohla boli predmetom skúmania a posudzovania polície, jeho konanie voči matke v marci 2012, ktoré si nevyžiadalo jej práceneschopnosť, bolo vyhodnotené ako priestupok. Zdôraznil, že v znaleckom posudku PhDr. F. P., vyhotovenom na účely trestného konania bola u matky okrem iného zistená tendencia skresľovať, zahmlievať a zatajovať ňou vnímané a následne reprodukované skutočnosti. Mal za to, že matka neprodukovala žiadny priamy dôkaz na podporu svojich tvrdení. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vo vzťahu k návrhu matky vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 6. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 7. V zmysle súčasnej právnej úpravy postupoval súd prvej inštancie, keď správne zisťoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie týkajúcich sa jeho výroku, ktorým návrh matky zamietol. Keďže súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, ktoré matka čiastočne zopakoval v podanom odvolaní, osvojac si dôvody rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. 8. Odvolací súd v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami matky, ako prvoradé a v súlade so závermi súdu prvej inštancie udáva, že rozsiahlym dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie, dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne, zmysle ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, v danom prípade dané neboli. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť skutočnosť, že oprávnený nemohol proti povinnému podať návrh na určenie výživného, keďže nevedel, kde sa tento zdržiava, prípadne mu to neumožňoval zdravotný stav, alebo iná závažná prekážka. Matkou uvádzané skutočnosti, ktoré jej mali brániť podať návrh v rozhodnom čase, za dôvody hodné osobitného zreteľa považovať nemožno. V uvedenom období (od januára 2012), prebiehalo konanie o rozvod manželstva, v ktorom bola matka zastúpená právnym zástupcom, obaja rodičia predkladali súdu návrhy na nariadenie neodkladných opatrení týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností. Matka v uvedenom období podávala na otca trestné oznámenia, z dôvodu ňou tvrdených skutočností o domácom násilí. Za daných okolností nie je možné súhlasiť s tvrdením matky, že vyhrážky otca a domáce násilie, boli tými skutočnosťami, ktoré jej bránili podať návrh vo veci samej, keďže z obsahu spisu vyplýva, že sa voči ňou uvádzaným útokom zo strany otca bránila, v konaní pred súdom bola riadne zastúpená advokátom, teda mala možnosť a podmienky na podanie návrhu na určenie výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva tak, ako podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie je možné neprihliadnuť ani na skutočnosť, že v rozhodnom období rodičia žili v spoločnom dome, otec vykonával osobnú starostlivosť o deti, pričom matka nepreukázala, a ani súd prvej inštancie rozsiahlym dokazovaním nezistil, že by sa otec na potrebách detí primeranou mierou nepodieľal. V neposlednom rade, odvolací súd zdôrazňuje, že v matkou iniciovaných trestných konaniach voči otcovi, nebolo (okrem jeho uznania z priestupku v marci 2012 Okresným úradom Bratislava ) voči nemu vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu, či iného priestupku, navyše znaleckým dokazovaním neboli u poškodenej - matky, zistené znaky posttraumatickej stresovej poruchy, či „ tzv. syndróm týranej ženy“. Skutočnosti, ktoré sa medzi rodičmi odohrali po rozhodnutí súdu o rozvode manželstva dňa 20.02.2013, sú pre posúdenie návrhu matky v tomto konaní právne irelevantné. 9. Poukazujúc na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).