Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213236016 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213236016.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CONSULTING SLOVAKIA, s.r.o., Dunajská 43/A, 931 01 Šamorín, IČO: 36 273 597, zast. JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou, Hlavná 25, 931 01 Šamorín, proti odporcovi: MaxxSpeed Logistic k.s., v konkurze, Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava, IČO: 44 498 080, o zaplatenie 7.056,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/11/2014-80 zo dňa 24.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/11/2014-80 zo dňa 24.11.2015 vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 490,30 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/11/2014-80 zo dňa 24.11.2015 v ostatnej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Krajský súd v Bratislave nariaďuje opravu záhlavia Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/11/2014-80 zo dňa 24.11.2015 tak, že toto nebude obsahovať označenie právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 490,30 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh vo výške 423,- eur navrhovateľovi podľa § 11 ods. 3, 6, 8 a 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súčasne zrušil uznesenie č. k. 33Rob/1947/2013-58 zo dňa 05.11.2013, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 423,- eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 10.968,- eur (po čiastočnom späťvzatí zo dňa 01.07.2013 sumy 7.056,- eur) s príslušenstvom. Keďže na majetok odporcu bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/64/2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 16.12.2013, vyhlásený konkurz, konanie bolo z tohto dôvodu prerušené. Podaním doručeným súdu dňa 24.09.2015 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, v dôsledku čoho súd v zmysle § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie zastavil. Súhlas odporcu v danom prípade nebol potrebný, pretože k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej. Nakoľko zastavenie konania svojím správaním nezavinil odporca, ale navrhovateľ, ktorý v celom rozsahu vzal návrh na začatie konania späť, súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa, aby nahradil trovy konania odporcovi. Priznané trovy konania odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 490,30 eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie odporu) v základnej sadzbe tarifnej odmeny vo výške 237,34 eur / 1 úkon + 2 x režijný paušál vo výške 7,81 eur. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Uviedol, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bola právna skutočnosť - vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu, a to uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/64/2013. Táto právna skutočnosť mala za následok ex lege prerušenie konania v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Za daných procesných podmienok, kedy konanie bolo prerušené a označený účastník na strane odporcu už po vyhlásení konkurzu de iure nebol účastníkom prerušeného konania (v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu), súd podľa názoru navrhovateľa nebol oprávnený v konaní rozhodnúť o zastavení konania. Ak bolo konanie prerušené a správca súhlas na pokračovanie nedal, nie je možné vo veci nielen meritórne rozhodnúť, ale ani konanie zastaviť, nakoľko predmetné rozhodnutie smeruje proti subjektu, ktorý už v okamihu jeho vydania, doručenia a právoplatnosti nedisponuje postavením účastníka konania. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.06.1998, Cpjn 19/98. Navrhovateľ uviedol, že nakoľko v zmysle ust. § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, a teda aj udelené plnomocenstvá, zastúpenie (ne)účastníka konania - odporcu advokátskou kanceláriou v predmetnom súdnom konaní zo zákona zaniklo, a teda označenie zastúpenia odporcu je rovnako v rozpore so zákonom. Navrhovateľ považoval za nesprávny a zákonu odporujúci výrok rozhodnutia, ktorým ho súd zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania, a to s odôvodnením, že navrhovateľ späťvzatím návrhu procesne zavinil zastavenie konania, a teda je podľa § 146 ods. 2 O.s.p. povinný uhradiť jeho trovy. S prihliadnutím na skutočnosť, že konanie v tejto veci po podaní návrhu bolo prerušené z dôvodu konkurzu a konanie by za daných okolností, keď bol na odporcu vyhlásený konkurz, bolo vedené neúčelne, a teda, že navrhovateľ si svoju pohľadávku voči odporcovi musí uplatňovať inou formou, t.j. v konkurznom konaní, mal navrhovateľ za to, že sú splnené podmienky, aby bolo o náhrade trov konania rozhodnuté podľa ust. § 150 O.s.p. Podľa názoru navrhovateľa by danému skutkovému stavu zodpovedalo tiež rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a v ostatnej časti potvrdiť. Po preskúmaní spisového materiálu a podaného odvolania mal odvolací súd za to, že súd správne predmetné konanie zastavil voči odporcovi MaxxSpeed Logistic k.s., nakoľko v predmetnej veci nebol zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu podaný návrh na pokračovanie v konaní podľa § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a teda v danom prípade úpadca MaxxSpeed Logistic k.s. zostal účastníkom konania v prerušenom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že konanie bolo zo zákona prerušené (§ 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.), nebráni tomu, aby súd o späťvzatí návrhu navrhovateľa, ktorý disponuje konaním, a ktorý v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu nemá záujem na pokračovaní konania v tejto veci, za uvedených okolností rozhodoval, a aby z dôvodu späťvzatia návrhu v zmysle ust. § 96 O.s.p. súd konanie zastavil. Samotné zastavenie konania, a to ešte v štádiu pred začatím pojednávania vo veci samej, zabraňuje tomu, aby sa vo veci ďalej konalo, t.j. takéto zastavenie konania nie je v rozpore s ustanovením § 47 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorého účelom je práve to, aby sa v inom ako konkurznom konaní nekonalo o pohľadávke, ktorá sa týka majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu. Ohľadom otázky zavinenia v súvislosti so zastavením konania sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Súdna prax v súvislosti s aplikáciou § 146 ods. 2 O.s.p. vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ svojim späťvzatím zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu nie je možné kvalifikovať ako zavinené správanie sa odporcu podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu, pričom skutočnosť, že pre navrhovateľa sa javí byť neefektívne pokračovanie v začatom súdnom konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu, je pre konštatovanie zavinenia na zastavení konania irelevantná. V súvislosti s § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uvádza, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Odvolací súd v danej veci nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali postup podľa § 150 O.s.p. s prihliadnutím na majetkové pomery oboch účastníkov a rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa ani s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých navrhovateľ uplatnil svoj návrh. Odvolací súd však prisvedčil navrhovateľovi v tom, že v zmysle ust. § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. zaniklo plnomocenstvo udelené odporcom na jeho zastupovanie v predmetnom konaní právnym zástupcom. Odvolací súd preto s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľ, ktorý bol správne zaviazaný na náhradu trov konania, je povinný zaplatiť priznané trovy konania odporcovi, a nie k rukám jeho právneho zástupcu, pričom odvolací súd zároveň podľa § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil opravu záhlavia prvostupňového rozhodnutia tak, že toto nebude obsahovať označenie právneho zástupcu odporcu. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v ostatnej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi, ktorý zostal účastníkom konania v prerušenom konaní, však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.