Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/137/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213239676 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213239676.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Groupama Garancia Biztosíto Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama Garancia poisťovňa, Október 6. u. 20, Budapest 1051, Maďarsko, vo veci pobočky Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zast.: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 378,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/59/2014-57 zo dňa 11.9.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/59/2014-57 zo dňa 11.9.2014 p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 378,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne z dlžnej istiny od 21.11.2013 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal i na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 20.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 378,43 eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že dňa 26.9.2013 okolo 18:00 hod. došlo na ulici G. G. k škodovej udalosti, keď spod kolesa motorového vozidla EČV: H.-XXXSS odletel kameň a poškodil čelné sklo motorového vozidla EČV: G.-XXXCN, ktorému vznikla celková škoda vo výške 544,50 eur. Majiteľ motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená mal v čase poistnej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca v danej veci poukázal poistné plnenie z havarijného poistenia poistenému vo výške 378,43 eur priamo na účet autoservisu dňa 7.10.2013. 2. Súd prvej inštancie vydal vo veci dňa 16.12.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu údajnej škodovej udalosti a teda nie je preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na motorovom vozidle poistenom u žalobcu a prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Podľa jeho názoru vznik škodovej udalosti nemôže byť dosvedčený ani vodičom motorového vozidla poisteného u žalovaného, keďže tento vzhľadom na deklarovaný priebeh vzniku škody, nemôže potvrdiť vznik svojej zodpovednosti za škodu a ani škodu samu. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodňuje fakticky len s poukazom na obsah tlačiva, oznámenie škodovej udalosti, pričom tvrdí, že v zmysle vyjadrenia poisteného malo byť preukázané zavinenie za predmetnú škodovú udalosť. 3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, poukázal na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 428 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, keď z vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázané, že na motorovom vozidle EČV: G.-XXXCN bola spôsobená škoda v dôsledku prevádzky motorového vozidla EČV: H.-XXXSS, ktorého prevádzateľom bol v čase kedy došlo k poistnej udalosti N. K.. N. K. mal v čase poistnej udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, ktorému vznik škodnej udalosti riadne nahlásil. Žalobca následne svojmu poistenému S. Y. poskytol z jeho havarijného poistenia poistné plnenie v sume 378,43 eur, čím naňho v súlade s § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo právo na náhradu škody v uvedenej výške. Žalobca, preto v súlade s 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla požiadal žalovaného o náhradu tejto škody. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že vodič motorového vozidla EČV: H.-XXXSS ako vodič a zároveň a jeho prevádzkovateľ neporušil pri jeho prevádzke žiaden právny predpis neznamená, že ako prevádzateľ vozidla nie je zodpovedný za škody, ktoré boli týmto motorovým vozidlom v súvislosti s jeho prevádzkou spôsobené, keďže zavinenie nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Uviedol, že pokiaľ dôjde k vzniku škody tým, že vozidla pri jazde vymrští svojimi kolesami kameň ležiaci na vozovke je takúto škodu jednoznačne požadovať za okolnosť, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla. Príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla spôsobenou škodou jednoznačne vyplýva zo skutočnosti, že v prípade, ak by sa motorové vozidlo EČV: H.-XXXSS nepohybovalo pred vozidlom žalobcu, kameň ležiaci na vozovke by nebol vymrštený do čelného skla žalobcovho motorového vozidla. Čo treba považovať za osobitnú povahu prevádzky Občiansky zákonník priamo nevymedzuje. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať. Práve preto je v záujme tretích osôb odôvodnená objektívna zodpovednosť za takto spôsobenú škodu. 5. Žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili dôkazy predložené žalobcom, resp. skutočnosti v nich uvedené. Z uvedeného dôvodu súd považoval obranu žalovaného za právne irelevantnú a nedôvodnú. Žalovaný taktiež vôbec nespochybňoval samotnú výšku a rozsah spôsobenej škody. Výšku, ktorá bola poistenému žalobcu spôsobená pri poistnej udalosti, v tomto prípade predstavujú náklady na výmenu poškodeného čelného skla v sume 544,40 eur. Keďže žalobca vyplatil svojmu poistenému poistné plnenie krátené o zmluvne dohodnutú spoluúčasť, prešlo naň od poškodeného právo na náhradu škody iba v rozsahu 378,43 eur. Z uvedenej sumy priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj právo na náhradu úrokov z omeškania a to odo dňa 21.11.2013 do zaplatenia, kedy sa dostal do omeškania žalovaný. 6. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný a uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadami podľa § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. Podľa jeho názoru spôsobenie škody na poškodenom motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla poisteného žalovaným, ako ani príčinná súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla a škodou nebola preukázaná. Z predložených listín vyplýva, že si poistený nemohol byť na základe objektívne vnímateľných skutočností vedomý toho, ani zistiť, že došlo z jeho strany, počas riadenia poisteného motorového vozidla a k spôsobeniu škody tým, že od kolies poisteného vozidla odletel kameň. Škodca sa mal o objektívnych skutočnostiach mechanizmu spôsobenia škody dozvedieť od poškodeného až po zastavení na jeho blikanie. Samotný priebeh vzniku škody nijako svojimi zmyslami nepozoroval a teda ho ani nemohol uznať. Z uvedených dôvodov žalovaná poisťovňa nepovažuje zodpovednosť poisteného za spôsobenú škodu za preukázanú. Poukazuje na skutočnosť, že na krytie takéhoto druhu škôd slúži poistenému havarijné poistenie bez potreby dokazovania priebehu vzniku škody v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla údajného škodcu. Príčinnú súvislosť medzi prevádzkou poisteného vozidla a škodou v takomto prípade je potrebné objektívne preukázať a nemôže byť založená len na tvrdení poškodeného. Žalovaný má za to, že zo strany poisteného nebola dodržaná ani opatrnosť pri uznaní zodpovednosti za spôsobenú škodu a to s poukazom na znenie § 5 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný má za to, že s poukazom na § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. je povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať. S ohľadom na uvedené ustanovenie zákona je poškodený povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Predložené súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť a vodiča poškodeného vozidla, nemá podľa názoru žalovaného charakter preukázania vzniku škody. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a priznať žalovanej strane náhradu trov konania. 7. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 20.2.2015 vyjadril žalobca, ktorý s odvolacími námietkami žalovaného nesúhlasí. Má za to, že žalovaný svoje tvrdenia až príliš generalizuje a nezaoberá sa individuálnymi okolnosťami prípadu. Z priebehu nehody je zrejmé, že k vymršteniu kameňa prišlo od motorového vozidla poisteného žalovaného, ktorý dobrovoľne uznal spôsobenie poistnej udalosti bezprostredne po jej vzniku, pričom žalovaný v konaní nepreukázal opak. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. Cpj/5/2014, ktorý zaujal stanovisko: „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť“. V tomto prípade podľa názoru žalobcu nie je možná ani aplikácia § 5 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože jeho výklad je z pohľadu žalovaného nesprávny. Predmetné zákonné ustanovenie podľa žalobcu hovorí o možnosti zníženia alebo odmietnutia plnenia poisťovateľa, ale len z dôvodu ak poistený uzná povinnosť nahradiť škodu nad rámec plnenia, ktoré by bol poisťovateľ podľa tohto zákona povinný poskytnúť. V žiadnom prípade nie je možné toto ustanovenie vzťahovať na uznanie zavinenia pri vzniku poistnej udalosti, pretože toto zákonné ustanovenie hovorí len o výške škody a nie o jej zavinení ako jedného z predpokladov zodpovednosti za spôsobenú škodu. Odvolaciemu súdu navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 8. K vyjadreniu žalobcu sa písomne dňa 24.8.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru aj za predpokladu akceptácie právneho názoru žalobcu, že vymrštenie kameňa je okolnosťou majúcou povahu v prevádzke motorového vozidla, tento právny názor nezbaví žalobcu povinnosti preukazovať príčinnú súvislosť. Žalobca má dôkazné bremeno preukázať príčinnú súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody. Táto príčinná súvislosť musí byť nielen domnelá, ale musí byť bezpečne preukázaná. Uznanie viny poisteným u žalovanej bez poznania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou svojho motorového vozidla nepreukazuje príčinnú súvislosť. Podľa jeho názoru, kým nie je bezpečne preukázaná príčinná súvislosť nemožno dospieť k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Poukázal na § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., na § 427 OZ ako i na judikatúru Ústavného súdu SR ÚS 177/08 a má za to, že príčinná súvislosť nie je a ani nemôže byť preukázaná. Príčinná súvislosť je len domnelá, čo je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade ak bude mať súd za to, že príčinná súvislosť je preukázaná, má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného u žalovanej. Poukázal na ust. § 428 OZ a uvádza, že má za to, že nie je možné stotožňovať škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a škodu spôsobenou okolnosťou prevádzke, keďže ku škode dôjde vždy s prevádzkou motorového vozidla. Existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Za predpokladu stotožnenia týchto dvoch skupín by nebola vôbec možná liberalizácia prevádzkovateľa. Má za to, že kamienok ležiaci na vozovke je okolnosťou vonkajšou, ktorá okolnosť nemá pôvod v prevádzke a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zodpovednosti za túto škodu. Podľa názoru žalovaného kameň ležiaci na vozovke nemá žiaden súvis s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Kamienok leží na vozovke nezávisle od konania vodiča a nie je súčasťou ani objektu motorového vozidla a skutočnosť, že sa na vozovke nachádza je vo vzťahu k chodu a pohybu vozidla ako takého bezpredmetná. Má za to, že kamienok na vozovke je okolnosťou, ktorá okolnosť nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla. Pri škodovej udalosti došlo k stretu osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla poisteného u žalovanej, valivý pohyb kolies s okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke - kamienkom na vozovke, ktorý kamienok v dôsledku stretu s valivým pohybom kolies spôsobil škodu na vozidle žalobcu. Možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať sa podľa odbornej literatúry posudzuje objektívne. Vychádza sa z objektívne možnej starostlivosti, ktorú možno od akéhokoľvek vodiča očakávať v danej situácii. Vzhľadom na splynutie kamienka s vozovkou, teda faktickú nemožnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť tomuto druhu škodovej udalosti má žalovaný za to, že od prevádzkovateľa, resp. vodiča nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil všetku svoju pozornosť na každý i najmenší kamienok na ceste a snažil sa mu vyhnúť. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. 10. K vyjadreniu žalovaného sa písomne dňa 12.9.2016 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z priebehu nehody je zrejmé, že k vymršteniu kameňa prišlo od motorového vozidla žalovanej, ktorá dobrovoľne uznala spôsobenie poistnej udalosti bezprostredne po jej vzniku, pričom žalovaná počas celého konania nepreukázala opak. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 3.6.2014 Cpj 5/2014, v zmysle ktorého „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť“. V zmysle stanoviska NS SR sa „prevádzkovateľ zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za takú okolnosť sa považuje napr. nedostatočná údržba zariadenia prevádzky. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu“. V zmysle uvedeného a s poukazom na všetky predchádzajúce písomné a ústne vyjadrenia žalobcu, považuje žalobca napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a navrhuje odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 13.10.2016, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 378 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 16. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné. 17. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle poškodeného. Z predložených listinných dôkazov ako i vyjadrení účastníkov konania nebolo spochybnené zo strany žalovaného tvrdenie žalobcu v priebehu prvoinštančného konania a neboli spochybnené ani listinné dôkazy založené v spise, že priebeh nehody sa uskutočnil inak ako je popísaný v návrhu a vyplýva z vyjadrení žalobcu a v neposlednom rade i z vyjadrení samotných účastníkov poistnej udalosti. Pokiaľ žalobca tvrdí priebeh nehody určitými skutočnosťami a pokiaľ žalovaný má pochybnosť o týchto tvrdeniach, musí uviesť v čom spočíva spochybnenie tvrdenia žalobcu a svoje tvrdenia aj náležite preukázať, čo v danom prípade sa nestalo. 18. V takom prípade je potom následne treba skúmať, či je možná existencia a následná aplikácia liberačných dôvodov. 19. Výkladové rozdielnosti možnosti aplikácie liberácie podľa § 428 Občianskeho zákonníka pri škode spôsobenej na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla odstránil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom stanovisku občianskoprávneho kolégia z 3.6.2014 Cpj 5/2014, ktorý uviedol, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti sa za túto škodu podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Z odôvodnenia stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR vyplýva, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o zodpovednosť objektívnu. Zodpovedná osoba prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia. Jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke, pri ktorých liberácia vôbec nie je možná považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená vnútorné okolnosti tej ktorej prevádzky. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky, či iné nedostatky materiálu a to aj skryté, ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča, či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu, alebo nie, či sa to stalo na ceste prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži. 20. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho uhradiť. 21. Druhým dôvodom nemenej dôležitým pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu je i skutočnosť, že žalobca je povinný pri uplatnení svojho nároku tento nárok preukázať a to v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca listinnými dôkazmi preukazoval dôvodnosť podaného návrhu, ktorý bol okrem iného založený i na skutočnosti, že účastníci nehody nepopreli a naopak potvrdili, že škoda nastala tak ako bolo uvedené v zápise o dopravnej nehode. Toto zhodné tvrdenie žalovaný žiadnou skutočnosťou nespochybnil a nepreukázal ani opak. Z týchto dôvodov, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).