Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/26/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213242001 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213242001.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUD. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Ten Ba, s.r.o., Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 35 864 567, proti žalovanému: COOPEX HOLD, a.s., Bajkalská 18/A, 821 08 Bratislava, IČO: 35 819 570, zast.: HMG LEGAL, s.r.o. (predtým HMG & PARTNERS, s. r. o.), Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/245/2013-65 zo dňa 01.12.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22 Cb/245/2013-65 zo dňa 01.12.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu HMG LEGAL, s.r.o., Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, Z.: XXXXXXXXX náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,52 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 363,67 eur k rukám právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.12.2013 a doplnenou dňa 22.04.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2009 medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom (používajúcim v tom čase obchodné meno TENZONA Bratislava, s.r.o.), týkajúca sa nehnuteľností nachádzajúcich sa na K. F. X Z. K. je neplatná, a to z dôvodu, že žalovaný odovzdal žalobcovi predmet nájmu v stave nespôsobilom na užívanie na dohodnuté účely. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2009 medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, týkajúca sa nehnuteľností nachádzajúcich sa na K. F. X Z. K. (zapísaných na LV č. XXXX Z. K., k.ú. G. M., U. K. T.) je neplatná. Uviedol, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom by sa zmenilo jeho právne postavenie, resp. akým spôsobom by došlo týmto určením k odstráneniu spornosti jeho práva (právnej neistoty), či k zabráneniu ďalších súdnych sporov medzi ním a žalovaným. Okrem uvedeného konštatoval, že súdu nepredložil žiaden dôkaz podporujúci jeho tvrdenie, že žalovaný odovzdal predmet nájmu podľa napadnutej nájomnej zmluvy v stave nespôsobilom na užívanie na dohodnuté účely. Konajúci súd poukázal na to, že z konania žalobcu, ktoré nasledovalo po uzavretí predmetnej zmluvy, a to konkrétne z uzavretia Zmluvy o usporiadaní práv a povinností z nájomnej zmluvy zo dňa 08.03.2013, ktorou došlo k zrušeniu pôvodnej (napadnutej) nájomnej zmluvy a k jej nahradeniu novou nájomnou zmluvou v obdobnom znení s novou identifikáciou prenajímateľa vyplýva opak. Vyslovil názor, že uvedenú novú zmluvu by žalobca neuzatvoril po viac ako troch rokoch po uzavretí pôvodnej zmluvy, keby plnenie podľa pôvodnej nájomnej zmluvy zo strany žalovaného bolo nemožné od počiatku. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že žalobca v žalobnom návrhu ani nikde neuvádza, že by nespôsobilosť prenajímaných priestorov na riadne užívanie v priebehu účinnosti napadnutej nájomnej zmluvy u žalovaného akýmkoľvek spôsobom namietal. Konajúci súd ďalej uviedol, že nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa čl. VIII bod 8.1 napadnutej zmluvy môže nájom pred uplynutím doby nájmu zaniknúť napríklad písomnou dohodou zmluvných strán, k čomu aj reálne došlo podpísaním zmluvy o usporiadaní práv a povinností z nájomnej zmluvy, ktorou došlo k zrušeniu pôvodnej nájomnej zmluvy (čl. 3 bod 3.1). Konštatoval, že hoci účastníkov riadne poučil v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, žalobca k žalobnému návrhu nepriložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia v tomto konaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovení § 80 písm. c) a § 120 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku a záverom uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona zamietol určovací žalobný návrh žalobcu, nakoľko nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení, rovnako ako nepreukázal ani samotné dôvody, pre ktoré by mala byť napadnutá nájomná zmluva určená za neplatnú. O náhrade trov konania konajúci súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, a to vo výške 363,67 eur, ktoré pozostávali z náhrady trov právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d), e), í) Občianskeho súdneho poriadku. V prvom rade namietol, že súd prvého stupňa nerozhodol vo svojom rozhodnutí o celom žalobnom petite, teda neposúdil, či má žalobca právny vzťah k žalovanému alebo nie, čím porušil ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d), í) Občianskeho súdneho poriadku, pretože nemohol správne posúdiť skutkový stav veci, ak sa nezaoberal celým žalobným petitom. Poukázal na to, že súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že nejde o naliehavý právny záujem, avšak rozhodol iba o platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov, ale vo svojom rozhodnutí opomenul, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal rozhodnúť aj o tom, že mu nevznikli voči žalovanému z tejto zmluvy žiadne záväzky. Uviedol, že podľa ustanovenia § 152 ods. 2 prvej vety O.s.p. sa má rozsudkom rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Citujúc ust. § 80 písm. c) O.s.p. uviedol, že svoj naliehavý právny záujem odôvodňuje právnou neistotou, ktorá pramení zo záveru, že žalovaný previedol pohľadávku na tretiu osobu a tá navrhla konkurzné konanie, to znamená, že tento naliehavý právny záujem existoval v čase rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaniach sp. zn. 3 Cdo 112/2004, 4 Cdo 49/2003, 28 Cdo 5316/2008 (ČR), 21 Cdo 2415/2005 (ČR) a 29 Odo 1513/2005 (ČR). S poukazom na uvedené mal za to, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom žalobnom petite, čím bol daný dôvod odvolania podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o vadách napadnutého rozsudku a bol toho názoru, že súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní vo veci správne. Tvrdenie žalobcu, že napadnutý rozsudok disponuje vadou spočívajúcou v opomenutí okresného súdu rozhodnúť o tom, že „žalobcovi nevznikli z tejto zmluvy žiadne záväzky“, považoval za nezmyselné. Žalovaný poukázal na to, že predpokladom tak určenia neplatnosti zmluvy o nájme, ako aj určenia neexistencie záväzkov žalobcu voči žalovanému z tejto zmluvy je v prvom rade preukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorý preukázaný a do podania odvolania ani tvrdený nebol. Navyše žalobný petit v časti určenia neexistencie záväzkov žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o nájme sa mu javil byť absurdný, pretože ak by súd určil, že zmluva o nájme je neplatná, je logické, že žalobcovi z tejto zmluvy žiadne práva ani záväzky vzniknúť nemohli. Z uvedeného dôvodu túto časť žalobného petitu považoval za absolútne zbytočnú. Bol toho názoru, že žalobcom vytýkané opomenutie súdu nie len že nemohlo mať na rozhodnutie o merite veci žiaden vplyv, ale zároveň ho za opomenutie ani považovať nemožno, pretože predpokladom pre rozhodovanie o ňom bol v prvom rade naliehavý právny záujem, ktorý nielen že nebol preukázaný, ale nebol ani tvrdený. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žalovaný žiadal, aby krajský súd po preskúmaní skutkového a právneho stavu, v súlade so zákonom, dokumentáciou, ako aj dobrými mravmi napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania vo výške 87,64 eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004: Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie - pokiaľ ide o ustálenie otázky (ne)existencie naliehavého právneho záujmu - aj náležite odôvodnil. V zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. obsahom žaloby o určenie môže byť len určenie (ne)existencie právneho vzťahu alebo práva. Súd je pri svojom postupe v zmysle § 153 O.s.p. viazaný návrhom na začatie konania. Až na zákonom stanovené výnimky v občianskom súdnom konaní súd nemôže žalobcovi priznať viac ako požadoval v žalobnom petite a žalovanému nemôže uložiť inú povinnosť, ako povinnosť navrhovanú žalobcom (nález ÚS ČR 2780/2008). Žalobca sa pôvodne domáhal, aby „Súd určil, že zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi TENZONA Bratislava, s.r.o., so sídlom Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 35 864 567 a COOPEX HOLD a.s., so sídlom Bajkalská 18/A, 821 08 Bratislava, IČO: 35 819 570 je absolútne neplatná.“ Na výzvu súdu, aby doplnil a opravil nesprávne, neúplné a nezrozumiteľné podanie, a to nasledovným spôsobom: upresnil žalobný petit - presne špecifikoval, ktorú konkrétnu zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretou medzi žalobcom a žalovaným požaduje, aby súd určil ako neplatnú, žalobca písomným podaním doručeným súdu 22.04.2014 doplnil žalobný petit nasledovne: „Súd určuje, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2009 medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané ako administratívna budova bod súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX a pozemky zapísané ako parc. č. XXXXX/XX ostatné plochy o výmere XXXX M. , ďalej parc. č. XXXXX/XX ostatné plochy o výmere XXXX M. a parc. č. XXXXX/XX ostatné plochy o výmere XXX M. a parc.č. XXXXX/ XX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX M. zapísané na LV č. XXXX k.ú. K. - G. M. je neplatná a žalobcovi nevznikli voči žalovanému za tejto zmluvy žiadne záväzky“. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvého stupňa nemohol správne posúdiť skutkový stav veci, ak sa nezaoberal celým žalobným petitom, keď opomenul, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal rozhodnúť aj o tom, že „žalobcovi nevznikli voči žalovanému z tejto zmluvy žiadne záväzky“ a nerozhodol vo svojom rozhodnutí o celom žalobnom petite, odvolací súd uvádza, že s týmto názorom nie je možné súhlasiť. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne a rozhodol o celom žalobnom petite a poukazuje na to, že písomné podanie žalobcu doručené súdu 22.04.2014 je podľa svojho obsahu len doplnením pôvodného žalobného petitu, ktorý žalobca na výzvu súdu upresnil, tak, aby bol dostatočne úplný, určitý a zrozumiteľný v súlade s ust. § 42 ods. 3, § 43 ods. 1, 2, 3 a § 79 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku. Nejednalo sa o zmenený návrh v zmysle § 95 O.s.p., o ktorom by súd musel rozhodnúť. Zmenou návrhu sa rozumie predovšetkým zmena spočívajúca v tom, že žalobca: a) na základe rovnakého skutkového základu požaduje viac, než požadoval v pôvodnom návrhu (ide o tzv. rozšírenie návrhu); b) na základe rovnakého skutkového základu požaduje iné plnenie (namiesto uloženia povinnosti k nepeňažnému plneniu sa domáha zaplatenia peňažnej čiastky); c) na základe rovnakého skutkového stavu požaduje namiesto plnenia vydanie určujúceho výroku alebo naopak (t.j. mení žalobu na plnenie za určovaciu žalobu alebo naopak); d) síce požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu, ako opísal v návrhu (buď úplne nového alebo doplneného o ďalšie rozhodujúce skutočnosti); e) na základe iného skutkového stavu požaduje iné plnenie, poprípade navrhuje vydanie určujúceho rozhodnutia a naopak. V danom prípade nedošlo ani k jednému prípadu zmeny žalobného petitu. Od zmeny návrhu iba treba odlíšiť podanie, ktorým žalobca odstraňuje vady návrhu postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ako tomu došlo v danom prípade. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou. Viazanosť súdu žalobou však nie je možné chápať tak, že by súd bol povinný do výroku svojho rozhodnutia o veci samej doslovne prevziať žalobcom navrhované znenie žalobného petitu. Nie je porušením § 153 ods. 2 O.s.p., keď súd neuvedie vo výroku údaje, ktoré vymedzenie práva a povinnosti u účastníkov len odôvodňujú, aj keď boli nadbytočne uvedené v inak presnom a v určitom žalobnom petite, alebo ak súd s použitím iných slov vyjadrí rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca presným a určitým žalobným petitom domáhal. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že keď súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej účastníkmi, je logické, že zamietol žalobu v celom navrhovanom rozsahu, teda aj v žalobcom doplnenej, upresnenej časti, že mu nevznikli voči žalovanému z tejto zmluvy žiadne záväzky. Podľa názoru odvolacieho súdu konajúci súd postupoval správne pri posúdení (ne)existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi v súlade s ust. § 80 písm. b) O.s.p.. Stotožňuje sa s jeho názorom, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ako aj vyhodnotením po vykonanom dokazovaní, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že zmluva o nájme nebytových priestorov je neplatná. Odvolací súd zdôrazňuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude spravidla daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým a naopak, nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p.. Účelom žaloby na určenie je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Žaloba na určenie má plniť predovšetkým preventívnu funkciu. Nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už porušené boli a kde je preto právnym prostriedkom ochrany žaloba na plnenie. Určovacia žaloba má korešpondovať s potrebami praktického života a jej účelom má byť zabránenie rozmnoženiu ďalších sporov. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009 určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Zo zisteného skutkového stavu je jednoznačné, že žaloba žalobcu takúto funkciu neplní. V danom prípade účastníci a nový prenajímateľ MATADOR HOLDING, a.s., so sídlom Streženická cesta 45, Púchov, IČO: 36 294 268 uzavreli Zmluvu o usporiadaní práv a povinností z nájomnej zmluvy zo dňa 08.03.2013, ktorou došlo k zrušeniu Nájomnej zmluvy zo dňa 01.08.2009 a k jej nahradeniu novou nájomnou zmluvou v obdobnom znení s novou identifikáciou prenajímateľa. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa čl. VIII bod 8.1 napadnutej zmluvy môže nájom pred uplynutím doby nájmu zaniknúť napríklad písomnou dohodou zmluvných strán, k čomu aj reálne došlo podpísaním zmluvy o usporiadaní práv a povinností z nájomnej zmluvy, ktorou došlo k zrušeniu pôvodnej nájomnej zmluvy (čl. 3 bod 3.1). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 87,52 eur za jeden úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.01.2015 vo výške 64,54 eur + režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH vo výške 14,59 eur. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.