Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/118/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213243343 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213243343.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Arsita s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 430 016, zast. Mgr. Zuzana Habajová, advokátka, Palisády 29/A, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: VB LEASING SK, spol. s r.o., so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO: 31 378 528, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 869 970, o zaplatenie 19.695,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/59/2014-292 zo dňa 27.1.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/59/2014-292 zo dňa 27.1.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 434,32 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu žalovaného. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia žalovaného advokátom 4.455,37 eur a iných trov konania žalovaného vo výške 1.181,50 eur. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2013 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 19.695,99 eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o nájme zo 7.12.2011 uzavretou s PD Most pri Bratislave sa stal nájomcom pozemkov špecifikovaných v nájomnej zmluve. Na prenajatých pozemkoch boli neoprávnene umiestnené technológie žalovaného, ktoré napriek výzvam žalobcu včas nevypratal, čím žalobcovi voči žalovanému vznikli žalobou uplatňované finančné nároky za mesiac február 2012 v sume 3.156,- eur, skladné za mesiac marec 2012 v sume 1.832,51 eur (fa. č. 2004230/53), skladné za mesiace apríl 2012 - marec 2013 v sume 10.099,55 eur (12 x 876,66 €/mesiac + 389,63 eur alikvótna časť skladného za marec 2013), náhrada nákladov za poskytnuté služby asistovaného odberu technológie UP700 (fa. 2004230/54) v sume 2.760,- eur a náhrada nákladov za poskytnuté služby asistovaného odberu technológie DKP6 (fa. 2006331/164) v sume 960,- eur. Žalovaný uhradil len fa. č. 2003220/12 na 511,49 eur za elektrickú energiu v súvislosti s temperovaním elektrickej vane, ktorá preto nie je predmetom sporu. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. So žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na strane žalobcu absentuje právny titul na účtovanie skladného alebo iných nákladov. Žalovaný nikdy neuskladnil technológie na pozemkoch užívaných žalobcom ani nedal pokyn na ich umiestnenie. Technológie boli predmetom leasingu medzi žalovaným ako prenajímateľom a leasingovým nájomcom WOODCUT s.r.o., ktorého konateľom bol syn konateľky žalobcu. Spoločnosť WOODCUT s.r.o. zanikla výmazom z obchodného registra a jej nástupcom sa stala spoločnosť INVESTCAPITAL, s.r.o., t.č. v konkurze. Leasingový nájomca bol oprávneným držiteľom a užívateľom predmetu leasingu a žalobca sa mal odstránenia technológii a úhrady nákladov domáhať voči leasingovému nájomcovi, resp. jeho právnemu nástupcovi INVESTCAPITAL, s.r.o., v konkurze. Podľa žalovaného je zvláštne, že žalobca si prenajal pozemky spolu s pevne zabudovanými zariadeniami, ktoré ako tvrdí boli na pozemkoch umiestnené neoprávnene. Napriek tomu, že žalovaný nebol povinný žalobcovi poskytnúť súčinnosť po doručení výzvy žalobcu začal vykonávať úkony smerujúce k odstráneniu technológii, pričom žalobcu upozornil, že ním navrhované časové termíny odobratia vecí sú nereálne. Po viacerých dohodnutých a žalobcom zrušených termínoch sa podarilo odobrať dve technológie pílu UP700, a to dňa 20.-21.3.2013 a impregnačné zariadenie dňa 5.3.2012. Posledný predmet leasingu, pílu DKP6, žalobca odmietol vydať z dôvodu neuhradených faktúr údajného skladného, čo žalovaného viedlo k podaniu trestného oznámenia. Jedinými oprávnenými nákladmi žalobcu, ktoré žalovaný uznal a aj ich uhradil, boli náklady za elektrickú energiu za účelom rozmrazenia tekutiny v jednom z predmetov leasingu, impregnačnej vani. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 527 ods. 1 a 2, § 528, § 265, § 373 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 420 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd uviedol, že na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V plnom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie. Súd konštatoval, že žalobca si s plným vedomím prenajal pozemky, o ktorých mu bolo od počiatku známe, že sa na nich už v čase vzniku nájmu (7.12.2011) nachádzali zabudované piliarske technológie, ktoré tam umiestnil ešte pôvodný nájomca pozemkov a súčasne leasingový nájomca piliarskych technológii WOODCUT s.r.o., pričom však bezprostredne po vzniku nájmu vytkol žalovanému (a nie prenajímateľovi), že tieto veci sú na pozemkoch umiestnené bez právneho dôvodu a bránia riadnemu užívaniu predmetu nájmu. Za takýchto okolností súd považoval žalobu za účelovú a špekulatívnu, bez existencie opory v hmotnom práve. Účelovo podľa neho vyznieva aj argumentácia právnej zástupkyne žalobcu, že piliarske technológie sa na pozemkoch pôvodne nachádzali oprávnene, na základe zmluvného vzťahu medzi prenajímateľom PD Most pri Bratislave a nájomcom WOODCUT s.r.o. Účelovosť tohto vyjadrenia videl súd v tom, že nájomný vzťah so spoločnosťou WOODCUT zanikol a v čase prenajatia pozemkov žalobcovi už netrval (čo žalobca nepopiera). Rozhodný je tak stav predmetu nájmu v čase uzavretia nájomnej zmluvy so žalobcom. Stav predmetu nájmu, ktorým boli podľa nájomnej zmluvy holé ničím nezaložené pozemky, od počiatku nekorešpondoval zo stavom faktickým, keďže na pozemkoch sa nachádzali technicky i priestorovo zložité piliarske technológie, ktoré neboli predmetom ani súčasťou nájmu pozemkov. Žalobca od 17.1.2012 vo vzťahu k žalovanému tvrdí, že predmetné technológie mu bránia v riadnom užívaní predmetu nájmu. Zodpovednosť za riadny stav predmetu nájmu a jeho užívaniaschopnosť na dohodnuté alebo obvyklé užívanie však podľa súdu po celú dobu trvania nájmu zaťažuje prenajímateľa. Akékoľvek obmedzenie užívaniaschopnosti prenajatej veci, akým je aj zapratanie predmetu nájmu cudzími hnuteľnými vecami, je vadou predmetu nájmu, ktorý je žalobca ako nájomca oprávnený riešiť výlučne len vo vzťahu k prenajímateľovi pozemkov. Žalobca je preto podľa súdu oprávnený domáhať sa vypratania neoprávnene umiestnených vecí z prenajatých pozemkov len voči prenajímateľovi, s ktorým je v právnom vzťahu, resp. si voči nemu uplatniť niektorý z nárokov viažucich sa k vadám predmetu nájmu (§ 673, 674 resp. 679 ods. 1 Obč. zák.). Žalobca nevytýkal vady predmetu nájmu spočívajúce v znížení (obmedzení) jeho užívaniaschopnosti prenajímateľovi, ale tretej osobe - vlastníkovi veci, s ktorou nemal žiadny právny vzťah. Súd konštatoval, že žalobca nemá žiadne priame oprávnenie domáhať sa vypratania vecí z predmetu nájmu voči žalovanému, ako tretej osobe, ktorej tieto veci patria, nakoľko medzi ním a žalovaným nie je žiadny právny ani iný vzťah, ktorý by žalobcu na takého konanie oprávňoval. Súd mal za preukázané, že k vyprataniu dvoch predmetov piliarskej technológie impregnačného zariadenia VYVOS a píly UPC700 z pozemkov v užívaní žalobcu, došlo ešte v čase trvania leasingových zmlúv žalovaného s nájomcom INVESTCAPITAL, s.r.o., ktorý bol ich oprávneným držiteľom a disponoval právom s týmito predmetmi nakladať vrátane ich umiestnenia, resp. zmeny umiestnenia. Žalovaný preto podľa súdu nebol povinný poskytnúť žalobcovi súčinnosť a nemal voči žalobcovi žiadnu právnu povinnosť. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného žiadnym spôsobom neovplyvnil a nezmenil ani následný zánik leasingových zmlúv s WOODCUT s.r.o. (neskôr INVESTCAPITAL, s.r.o.), ku ktorému, ako súd zistil z vyjadrenia SKP úpadcu INVESTCAPITAL, s.r.o., došlo dňa 3.9.2012, kedy bolo správcovi konkurznej podstaty doručené odstúpenie žalovaného od týchto zmlúv (§ 349 ods. 1 ObZ). Argumentácia žalobcu, že žalovaný ako vlastník veci mohol s predmetom leasingu nakladať aj počas trvania zmluvného vzťahu a mohol ho leasingovému nájomcovi odobrať, čo vo vzťahu k WOODCUT v minulosti aj urobil, je v prejednávanej veci podľa súdu skutkovo aj právne bezvýznamná. Možnosť leasingového prenajímateľa nakladať s predmetom leasingu v čase trvania LZ je výlučnou vecou právneho vzťahu a zmluvných dojednaní medzi leasingovým prenajímateľom a leasingovým nájomnom, ktoré sa žiadnym spôsobom netýkajú žalobcu ani nezakladajú žiadne práva žalobcu voči žalovanému. Žalobca si s poukazom na konanie žalovaného voči leasingovému nájomcovi nemôže podľa súdu voči žalovanému zakladať svoje práva a domáhať sa, aby žalovaný voči žalobcovi plnil povinnosť (vypratal veci), ktorej plnenie mu neukladá zákon a nevyplýva ani z iných skutočností. Skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne, t.j. bez existencie právnej povinnosti, poskytol žalobcovi súčinnosť pri vyprataní technológií, nezakladá jeho hmotnoprávnu zodpovednosť za žalobou uplatňované nároky. Žalobca podľa súdu nepreukázal, že by medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o skladovaní, a že by bol oprávnený uplatňovať si voči žalovanému skladné. Vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a absenciu oprávnenosti tohto nároku žalobcu v právnom základe súd už nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadne výšky fakturovaného skladného, ktorá bola medzi účastníkmi rovnako sporná. Žalobca nepreukázal ani dôvodnosť uplatňovaných nákladov za kontrolu a stráženie technológii 500,- eur a mesačného ušlého zisku 1.800,- eur (vyjadrenie žalobcu čl. 116), ktorá suma bola súčasťou fakturovaných nákladov vo výške 2.630,- eur bez DPH. Súd doplnil, že v tejto výške žalobca žalovanému vystavil len jednu fa. č. 2003203/9 (čl. 4), ktorá je podľa obsahu len fakturáciou skladného za február 2012, čo je však v rozpore s neskorším vyjadrením žalobcu o charaktere fakturovaných položiek tvoriacich celkovú sumu tejto faktúry. Súd nevzhliadol dôvodnosť žalovaného nároku ani iným právnym titulom (žalobcom uvádzané bezdôvodné obohatenie a škoda). Pokiaľ ide o rozhodnutie NS SR č. k. 5Cdo 8/2009, na ktoré sa žalobca odvoláva v argumentácii o bezdôvodnom obohatení sa žalovaného bezplatným užívaním pozemkov (čl. 236) súd uviedol, že toto rozhodnutie v prejednávanej veci nemožno aplikovať, nakoľko rieši skutkovo odlišnú situáciu. Ako vyplýva z obsahu predmetného rozhodnutia, účastníkmi sporu, ktorý v dovolacom konaní posudzoval NS SR, bol vlastník pozemku (teda nie nájomca) a tretia osoba, ktorá mala pozemok bez právneho dôvodu užívať. Cit. rozhodnutie NS SR, na ktoré sa žalobca odvoláva, potvrdzuje podľa súdu jeho názor, že v prípade neoprávnene zložených vecí, resp. iného neoprávneného užívania pozemku treťou osobou je vecne oprávneným domáhať sa ochrany (napr. vypratania pozemku, atď.) vlastník pozemku, a nie nájomca, ktorý ho má v užívaní. Súd tiež uviedol, že žalobca nepreukázal ani dôvodnosť pohľadávky uplatňovanej ako refundácia nákladov za asistovaný odber technológie UPC700 fakturovaný fa. č. 20044230/54 a refundácia nákladov za asistovaný odber technológie DKP6 fakturovaný fa. č. 2006331/164 a na akom právnom základe sa tohto plnenia domáha. Nepreukázal, že by ho žalovaný žiadal o vykonanie konkrétnych úkonov (služieb) spojených s demontážou a odvozom píl, alebo si u neho tieto služby objednal, alebo že by účastníci uzavreli dohodu o poskytnutí asistovaného odberu technológií. Dôvodnosť týchto nárokov predstavujúcich spolu sumu 3.720,- eur (2.760,- eur + 960,- eur) nebola preukázaná ani výsluchmi svedkov. Svedkovia nepotvrdili, že by si v súvislosti s odobraním technológii žalovaný u žalobcu objednal služby tretej osoby, ktorá by žalovanému mimo inkasnej spoločnosti mala poskytnúť asistenciu pri odbere píl. Naopak z vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu a konateľky žalobcu (čl. 265) podľa súdu vyplýva, že asistenčné služby si objednala priamo konateľka žalobcu v obave pred možným poškodením technológii pri ich demontáži a odvoze. Túto službu si objednala u spoločnosti 3+ s.r.o., ktorej konateľ B.. K.. R. L. (jeden z bývalých konateľov WOODCUT s.r.o.) ako jediný reagoval na dopyt žalobcu. Súd však poukázal na to, že žalobca nemal žiadnu povinnosť podieľať sa na demontáži a odvoze technológii. Pokiaľ si teda žalobca výlučne zo svojej iniciatívy objednal služby spoločnosti 3+ s.r.o. a bez žiadosti, objednávky, či akejkoľvek dohody so žalovaným sa zúčastnil na demontáži a odbere oboch píl, absentuje na strane žalobcu právny dôvod uplatňovať si následne voči žalovanému „refundáciu nákladov“, ktoré žalobca za objednané a poskytnuté služby uhradil svojmu zmluvnému partnerovi, spoločnosti 3+ s.r.o. Objednanie asistenčných služieb odberu technológií žalovaným u žalobcu nepreukazuje podľa súdu ani žalobcom predložená fotodokumentácia na CD nosičoch (čl. 208/209), ktorá obsahuje fotodokumentáciu zariadení v čase ich aktívnej prevádzky (zrejme spoločnosťou WOODCUT s.r.o., vrátane hál s logom tejto spoločnosti), v čase mimo prevádzky, ako aj ich demontáž. Na fotografiách z demontáže zariadení sa okrem záberov demontáže nachádzajú aj zábery neznámych pracovníkov s pracovným oblečením s nápisom BOST, čo zodpovedná mailovej správe spol. CAMEX, že pre žalovaného vykonala odobratie píly UPC700 s použitím pracovníkov spol. BOST, a.s.. Zábery na fotografiách ničím nepreukazujú že by si žalovaný u žalobcu objednal asistenčné služby pri odbere technológií. Vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného súd neposudzoval a nehodnotil súlad žalovaného nároku s poctivým obchodným stykom (§ 265 ObZ) ani s dobrými mravmi (§3 Obč. zák.), ktorý nesúlad s cit. ust. zákonov namietal žalovaný. Súd konštatoval, že aplikácia § 3 Obč. zák., ako aj § 265 ObZ je daná a dôvodná len v tom prípade, ak existujú okolnosti na odopretie právnej ochrany inak dôvodnému (t.j. v právnom základe danému) nároku žalobcu voči pasívne legitimovanému žalovanému, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že je pravdou, že veci vo vlastníctve žalovaného, a to piliarske technológie a impregnačná vaňa VYVOS, sa na dotknutých pozemkoch nachádzali ešte v decembri 2011, keď došlo k prenajatiu pozemkov. Táto skutočnosť však podľa názoru žalobcu nemôže vylučovať jeho právo domáhať sa voči vlastníkovi technológií, aby technológie odpratal, a ak nie, aby zaplatil náhradu titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca reagujúc na konštatovanie súdu, že žalobca nemá žiadne priame oprávnenie domáhať sa voči žalovanému vypratania vecí z predmetu nájmu, uviedol, že vypratanie vecí nebolo vôbec predmetom žaloby. Predmetom žaloby bol jeho peňažný nárok uplatnený voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia (vo faktúrach označený ako skladné) a titulom zodpovednosti za škodu (vo faktúrach označený ako služby asistovaného odberu). Vytkol, že súd sa vôbec nezaoberal jeho uplatnenými nárokmi z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že mal po dobu 1,5 roka (od 17.1.2012 do 17.4.2013) bezodplatne umiestnené na pozemkoch v užívaní žalobcu predmety svojho vlastníctva. Tiež podotkol, že skladné nebolo žalovanému účtované titulom uzavretej zmluvy o skladovaní, ale išlo o nárok z bezdôvodného obohatenia, kde výška náhrady bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bola určená práve sumou obvyklého skladného. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu (náklady na asistovaný odber) žalobca k záverom súdu, že asistencia k odberu technológie nebola potrebná, uviedol, že ak by v jeho prevádzke počas odberu technológií neposkytoval asistenciu B.. K.. R. zo spoločnosti 3+ s.r.o., odber technológií by trval dlhšie a na strane žalobcu by vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku, keďže vždy počas odberu technológií bola prevádzka žalobcu zatvorená. Žalobca trvá na tom, že náklady na asistenciu 3+ s.r.o. boli vynaložené ako náklady nutné a účelné, za ktoré zodpovedá žalovaný. Žalobca opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.11.2009 sp. zn. 5 Cdo 8/2009, ktorého aplikáciu na daný prípad považuje za adekvátnu a žiaducu, v rozpore s názorom prvostupňového súdu Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, žalobca žiadal, aby odvolací súd vyslovil v súlade s § 238 ods. 3 O.s.p. prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. Plne sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v konaní absentuje pasívna vecná legitimácia, pretože pri uzatváraní nájomnej zmluvy žalobca vedel, že na predmete nájmu sa nachádzajú predmety leasingových zmlúv, a teda pokiaľ predmet nájmu nespĺňal podmienky dohodnuté s prenajímateľom, mohol a mal si svoje práva z vád nájmu uplatňovať u prenajímateľa (Roľnícke družstvo podielnikov Most pri Bratislave), resp. u spoločnosti WOODCUT, s.r.o., ktorá dané predmety leasingu na pozemkoch umiestnila. Žalovaný považuje údajný nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za absurdný a bez opory v zákone. Uviedol, že vyvinul maximálne úsilie, aby predmety z dotknutých pozemkov v rozumnej lehote demontoval a odviezol, len mu to bolo zo strany žalobcu znemožnené, resp. umožnenie prístupu k nim žalobca podmienil úhradou údajných služieb a iných nárokov, ktorých dôvodnosť žalovaný popiera. Podľa jeho názoru, nie je možné z protiprávneho konania žalobcu urobiť právo žalobcu voči žalovanému. Žalovaný tiež poukázal na to, že nájomca už pri uzatváraní nájomnej zmluvy vedel, že na predmete nájmu sú predmetné technológie a súhlasil s technickým stavom predmetu nájmu, stav predmetu nájmu bol v cene nájmu zohľadnený, a teda žalovaný nemohol získať majetkový prospech na úkor žalobcu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 5.4.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca ako nájomca si nájomnou zmluvou zo dňa 7.12.2011 prenajal na dobu neurčitú pozemky - časti nehnuteľností špecifikovaných v bode 1. písm. a) až f) o celkovej výmere 2.218m2 tak, ako sú zakreslené v Prílohe č 1 zmluvy, od prenajímateľa (vlastníka nehnuteľností) Roľnícke družstvo podielnikov so sídlom Most pri Bratislave. Rovnako bolo preukázané, že technológie, ktorých sa spor týka, boli na prenajatom pozemku umiestnené už v čase začatia nájmu, t.j. 7.12.2011. Žalobca pri uzatváraní nájomnej zmluvy s prenajímateľom vedel o tom, že technológie sa na pozemkoch nachádzajú. Uvedená skutočnosť (vedomosť o technológiách: preklopná CNC píla na guľatinu UP700, impregnačná vaňa VYVOS, uhlová dvojkotúčová CNC píla na guľatinu DKP 6) vyplýva z čl. V. nájomnej zmluvy zo dňa 7.12.2011. Podľa čl. V. bod 1. zmluvy, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Podľa čl. V. bod 3. zmluvy, nájomca podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že je mu známy technický stav predmetu nájmu, a to obhliadkou na mieste samom a že tento zodpovedá jeho zámeru na dohodnuté užívanie. Podľa čl. I. bod 5. zmluvy, predmet nájmu bude nájomca užívať ako skladové a výrobné priestory pre jeho podnikateľskú činnosť, a to: - Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) - Kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) - Sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti - Podnikateľské poradenstvo v rozsahu voľnej živnosti - Prevádzkovanie píly - pílenie a obrábanie dreva - rezanie, sušenie, impregnácia - Opracovanie drevnej hmoty a výroba komponentov z dreva - Výroba jednoduchých drevárskych výrobkov, zostavovanie stolárskych dielcov alebo súčasti z dreva do finálnych produktov a ich údržba - Výroba jednoduchých úžitkových výrobkov z dreva Je teda nepochybné, že žalobca užíva pozemky aj za účelom prevádzkovania píly, pílenia a obrábania dreva a výroby drevárskych výrobkov. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok titulom nezaplatenia skladného za umiestnenie technológií vo vlastníctve žalovaného, ktoré však na pozemky neumiestnil žalovaný, ale pôvodný nájomca pozemkov a súčasne leasingový nájomca piliarskych technológií - spoločnosť WOODCUT s.r.o.. Tak, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa, zodpovednosť za riadny stav predmetu nájmu a jeho užívacia schopnosť na dohodnuté užívanie po celú dobu nájmu zaťažuje prenajímateľa, s ktorým je nájomca v právnom vzťahu. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiadny právny vzťah, z ktorého by žalobcovi vzniklo právo fakturovať skladné. Žalovaný technológie na pozemkoch užívaných žalobcom neumiestnil. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval, že v prejednávanej veci nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že súd prvého stupňa sa nezaoberal uplatneným nárokom žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému tým, že mal po dobu približne 1,5 roka (od 17.1.2012 do 17.4.2013) bezodplatne umiestnené na pozemkoch v užívaní žalobcu predmety svojho vlastníctva. Súd prvého stupňa na strane 11 odôvodnenia rozsudku uviedol, prečo nevzhliadol dôvodnosť nároku ani iným právnym titulom - žalobcom uvádzaným bezdôvodným obohatením a škodou. Odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku aj v tejto časti stotožňuje, pričom dopĺňa nasledovné: Podstatou bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný užíval pozemky nájomcu (žalobcu) a s ohľadom aj na skutočnosť, že nájomca už pri uzatváraní nájomnej zmluvy vedel, že na predmete nájmu sú umiestnené technológie v užívaní spoločnosti WOODCUT s.r.o. od r. 2007, resp. 2008 a súhlasil s technickým stavom predmetu nájomcu, nemohol žalovaný na úkor žalobcu získať bezdôvodného obohatenie. V konaní pritom bolo preukázané, že príjemcom leasingu a užívateľom technológií bola spoločnosť WOODCUT s.r.o., v ktorej ako konateľ figuroval syn konateľky žalobcu. Žalobca si teda bol plne vedomý, aký je technický stav prenajímaných nehnuteľností. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto aj v rozpore s dobrými mravmi (§3 Obč. zák.) uplatňovať si od žalovaného náhradu do výšky skladného titulom bezdôvodného obohatenia. Rozpor s dobrými mravmi je treba posudzovať v širších súvislostiach a okolnostiach, za akých došlo k užívaniu pozemkov žalobcom, najmä v okolnosti, že žalobca vedel, že na pozemku sa nachádzajú technológie, ktoré žalovaný nevyužíval. Za takéhoto stavu predstavuje uplatnenie si náhrady titulom bezdôvodného obohatenia za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. Pokiaľ ide o uplatnený nárok súvisiaci s refundáciou nákladov za asistovaný odber, ktoré boli žalobcovi vyúčtované spoločnosťou 3+ s.r.o., v konaní nebolo preukázané, že sa jedná o náklady, za ktoré zodpovedá žalovaný. Aj s poukazom na odôvodnenie rozsudku prvostupňovým súdom, na ktoré odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje, aj táto odvolacia námietka je právne irelevantná. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne správne, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., keďže sa nejedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vo výške 454,24 eur. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že žalovaný vo vyčíslení trov odvolacieho konania zrejme omylom vychádzal z hodnoty veci 19.965,99 eur, pričom je zrejmé, že hodnota veci je 19.695,99 eur. Výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby tak mala správne byť 353,54 eur, a nie žalovaným uvedených 370,14 eur. Žalovanému teda trovy odvolacieho konania vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 353,54 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 434,32 eur. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalovaného. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.