Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/179/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214201845 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214201845.7 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO 35 850 370, zastúpený advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o. Révova 7, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO 00 603 155, o zaplatenie 417 326,88 € s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na doplnenie uznesenia zo dňa 29. februára 2016 č. k. 9Co 635/2014-163, návrhu žalovaného odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. apríla 2014 č. k. 19C/17/2014-90 v znení opravného uznesenia zo dňa 5. augusta 2014 č. k. 19C/17/2014-146, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd návrh žalovaného na doplnenie uznesenia zo dňa 29. februára 2016 č. k. 9Co 635/2014-163 z a m i e t a. II. Odvolací súd návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní z a m i e t a. III. Odvolací súd odvolanie žalovaného zo dňa 18.3.2016 proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 10. apríla 2014 č. k. 19C/17/2014-90 v znení opravného uznesenia zo dňa 5. augusta 2014 č. k. 19C/17/2014-146 o d m i e t a. IV. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia zo dňa 5. augusta 2014 č. k. 19C/17/2014-146 súd prvej inštancie uložil žalovanému (pôvodne žalovanému 1/) zaplatiť žalobcovi sumu 417 326,88 € s príslušenstvom, ako aj trovy konania. Ďalej zamietol žalobu proti (pôvodnému) žalovanému 2/ Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, pričom žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 417 326,88 € s príslušenstvom a náhradou trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobu proti žalovanému zamietne a uloží žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania, alternatívne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšia konanie. 3. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15.10.2014 navrhol žalovaný prerušenie konania v zmysle § 110 O.s.p. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29.10.2014 zhodne navrhol prerušenie konanie podľa § 110 O.s.p. i žalobca. Uznesením zo dňa 27.1.2015 č. k. 9Co 635/2014-156, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.2.2015, odvolací súd odvolacie konanie prerušil, pričom strany sporu poučil, že ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd odvolacie konanie zastaví. 4. Uznesením zo dňa 29.2.2016 č. k. 9Co 635/2014-163 odvolací súd odvolacie konanie s poukazom na § 111 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. zastavil a to vzhľadom na skutočnosť, že do jedného roka od právoplatnosti uznesenia o prerušení odvolacieho konania nebol podaný návrh na pokračovanie v konaní. Žiadnej strane sporu odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. 5. Dňa 23.3.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného zo dňa 18.3.2016, v ktorom navrhol, aby odvolací súd vydal dopĺňacie uznesenie, nakoľko mal za to, že nerozhodol o celom predmetne konania. Žalovaný poukázal na zjednocujúce stanovisko NSČR publikované v „Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek“ pod č. 49/2010, podľa ktorého odvolací súd, ktorý podľa § 111 ods. 3 O.s.ř. rozhoduje o zastavení konania prerušeného uňho po podaní odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým sa konanie končí alebo po podaní odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej, zruší v rozsahu napadnutom odvolaním tiež rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súčasne rozhodne o trovách konania. Ďalej poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 1804/2013 zo dňa 25.9.2014 a na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co 98/2012 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 210/2011, ako aj na odbornú literatúru. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ostatné strany sporu navrhli prerušenie konania a rovnako v zákonnej jednoročnej lehote nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Možno teda predpokladať, že stratili záujem na súdnom riešení danej veci. Pritom ale negatívne dôsledky zastavenia odvolacieho konania postihujú iba žalovaného. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný v zmysle § 166 v spojení s § 167 ods. 2 a 211 ods. 2 O.s.p. navrhol, aby odvolací súd vydal dopĺňacie uznesenie, ktorým konanie vo veci zastaví; rozsudok zo dňa 10. apríla 2014 č. k. 19C/17/2014-90 v znení opravného uznesenia zo dňa 5. augusta 2014 č. k. 19C/17/2014-146 zruší a vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. 6. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil so stanoviskom Najvyššieho súdu ČR č. 49/2010 a zamietol by návrh na vydanie dopĺňacieho uznesenia, z dôvodu právnej istoty, podal žalovaný návrh na odpustenie zmeškania lehoty a žiadosť o priznanie odkladného účinku návrhu v zmysle § 58 O.s.p. a súčasne návrh na pokračovanie v konaní v zmysle § 111 ods. 3 O.s.p. Svoj návrh na odpustenie zmeškania lehoty žalovaný odôvodnil tým, že sa riadil zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu ČR č. 49/2010 a vyššie citovanou odbornou literatúrou. Žalovaný mal za to, že márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 111 ods. 3 O.s.p. dôjde k zastaveniu konania a zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný zároveň v zmysle § 58 ods. 2 O.s.p. žiadal o priznanie odkladného účinku návrhu tak, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalovaný súčasne s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty spojil aj zmeškaný úkon a podal návrh na pokračovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Co 635/2014. 7. Žalovaný ďalším podaním doručeným súdu prvej inštancie osobne dňa 23.3.2016, podal odvolanie proti rozsudku zo dňa 10. apríla 2014 č. k. 19C/17/2014-90 v znení opravného uznesenia zo dňa 5. augusta 2014 č. k. 19C/17/2014-146, ktorým napadol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 417 326,88 € s príslušenstvom a náhradou trov konania. Žalovaný uviedol, že odvolanie podáva pre prípad, že by odvolací súd zamietol jeho návrh na vydanie dopĺňajúceho uznesenie i návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobu proti žalovanému zamietne a uloží žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania, alternatívne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšia konanie. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Odvolací súd sa najskôr zaoberal návrhom žalovaného na doplnenie uznesenia zo dňa 29.2.2016 č. k. 9Co 635/2014-163. 11. Podľa § 166 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. 12. Podľa § 166 ods. 2 O.s.p. o návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. 13. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 14. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. 15. Podľa § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. 16. Podľa § 225 ods. 2 CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. 17. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 18. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. V predmetnej veci žalovaný podal návrh doplnenie uznesenia v čase, kedy bol účinný Občiansky súdny poriadok (t.j. do 30.6.2016). V zmysle prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku a v súlade s požiadavkou právnej istoty je potrebné priznať takémuto úkonu účinky a to i vo svetle právnej úpravy účinnej v čase vykonania posudzovaného úkonu žalovaným. Právna úprava inštitútu dopĺňacieho rozsudku podľa § 166 O.s.p. (ktorá sa aplikuje i na uznesenie) zostala v zásade zachovaná i v § 225 CSP, keď jedinou podstatnou zmenou je doplnenie 15-dňovej lehoty od doručenia rozsudku, v ktorej je strana sporu povinná podať návrh na jeho doplnenie. Uvedená zmena však v posudzovanej veci nie je právne významná. 20. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je súd povinný rešpektovať požiadavku na vyčerpanie celého predmetu konania. Ak súd opomenie o niektorej časti predmetu sporu rozhodnúť, prichádza do úvahy doplnenie rozhodnutia o tú časť predmetu konania, o ktorej súd opomenul v konečnom rozhodnutí rozhodnúť. 21. Odvolací súd uznesením, ktorého doplnenie žalovaný žiada, rozhodol o zastavení odvolacieho konania a o trovách odvolacieho konania. Žalovaný žiada doplniť rozhodnutie, nakoľko má za to, že odvolací súd mal rozhodnúť i o zastavení konania, o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a o trovách celého konania. 22. Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že nevyhnutným predpokladom pre vydanie dopĺňacieho rozsudku, resp. uznesenia, je skutočnosť, že súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, nerozhodol o celom predmete sporu. Takýmto nedostatkom však uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 29.2.2016 č. k. 9Co 635/2014-163 netrpí. Odvolací súd predmetným uznesením rozhodol o zastavení odvolacieho konania podľa § 111 ods. 3 O.s.p., teda pre nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 27.1.2015 č. k. 9Co 635/2014-156, ktorým bolo prerušené odvolacie konanie podľa § 110 O.s.p. Odvolací súd zdôrazňuje, že uznesením zo dňa 27.1.2015 č. k. 9Co 635/2014-156 bolo prerušené iba odvolacie konanie, nie celé konanie. Vychádzajúc z tejto skutočnosti mohol odvolací súd v dôsledku pasivity strán sporu v zmysle § 111 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť iba o zastavení odvolacieho konania. Nebol možný postup, ktorého sa domáha žalovaný, teda zastavenie konania (ako takého) a zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd uznesením, ktorým zastavil odvolacie konanie a rozhodol o jeho trovách, vyčerpal celý predmet sporu, keď pokiaľ ide o zvyšok predmetu sporu, tento bol vyčerpaný rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý nadobudol právoplatnosť. 23. Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutiami (resp. zjednocujúcim stanoviskom) Najvyššieho súdu ČR, Krajského súdu v Nitre a iného senátu Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd uvádza, že nie je vo svojej rozhodovacej činnosti viazaný rozhodnutiami iných súdov v obdobných veciach, resp. právnym názorom vysloveným iným odvolacím senátom v obdobnej veci. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom vyššie prezentovanom právnom názore. 24. Na základe uvedených skutočností rozhodol odvolací súd v súlade s § 470 ods. 1, 2 a § 225 ods. 1, 2 CSP tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a zamietol návrh žalobcu na doplnenie uznesenia zo dňa 29.2.2016 č. k. 9Co 635/2014-163. 25. Ďalej sa odvolací súd zaoberal návrhom žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle § 111 ods. 3 O.s.p. 26. Podľa § 58 ods. 1 O.s.p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. 27. Podľa § 122 CSP súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. 28. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na výklad uvedený v odseku 19 tohto uznesenia, ktorý primerane platí i pokiaľ ide o návrh žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty, pričom je potrebné skonštatovať, že právna úprava inštitútu odpustenie zmeškania lehoty prešla bez významnej obsahovej zmeny z Občianskeho súdneho poriadku i do Civilného sporového poriadku. 29. Žalovaný svoj návrh odôvodnil v zásade tým, že sa spoliehal (s poukazom na v jeho podaní uvedenú judikatúru a odbornú literatúru), že v dôsledku nepodania návrhu na pokračovanie v konaní v zákonnej lehote odvolací súd rozhodne tak, že zastaví konanie, zruší rozsudok súdu prvej inštancie a rozhodne o trovách konania. S návrhom spojil i vlastný zmeškaný úkon. 30. Strany v civilnom konaní robia v zmysle Civilného sporového poriadku úkony určené súdu prostredníctvom podaní v listinnej alebo elektronickej forme (§ 123 ods. 1, § 125 ods. 1 CSP). Robia ich spravidla v čase podľa svojho uváženia. V niektorých prípadoch ale vyplýva čas, kedy treba úkon urobiť, z lehoty určenej zákonom (viď napr. § 362 ods. 1 CSP). Strana sporu sa môže dostať do situácie, že z určitého dôvodu (ňou zavineného alebo nezavineného) zmešká urobenie úkonu v takej zákonom stanovenej lehote, pri nedodržaní ktorej už úkon nemôže s úspechom urobiť. V zmysle § 122 CSP súd odpustí zmeškanie takejto lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Zákon v tomto ustanovení umožňuje súdu odpustiť zmeškanie lehoty určenej na urobenie procesného úkonu pod podmienkou, že 1. odpustenie zákon nevylučuje, 2. dôvod zmeškania je ospravedlniteľný, 3. dôvod zmeškania lehoty mal za následok vylúčenie z úkonu, 4. ten, kto zmeškal lehotu, podal návrh na odpustenie jej zmeškania do 15 dní po odpadnutí prekážky, 5. v lehote 15 dní po odpadnutí prekážky bol urobený aj zmeškaný úkon. Uvedené podmienky sú ustanovené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nemožno žiadosti vyhovieť. O tom, či sú splnené uvedené podmienky, rozhoduje súd na základe preukázaných skutkových okolností. 31. Pokiaľ ide o prvú podmienku, zákon nevylučuje odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle § 111 ods. 3 O.s.p. Prvú podmienku preto žalovaný splnil. 32. K druhej podmienke odvolací súd uvádza, že v našom právnom poriadku sa uplatňuje všeobecná zásada - neznalosť práva neospravedlňuje (ignorantia juris non excusat). Platí teda fikcia, že každý pozná právo. Neznalosť, prípadne chybný výklad práva, nemôže byť dôvodom ospravedlňujúcim nedodržanie práva. Porušenie povinnosti alebo nevyužitie práva z dôvodu ich neznalosti, preto nemožno ospravedlniť. Žalovaný v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty netvrdil, že by mu v podaní návrhu na pokračovanie v konaní v zmysle § 111 ods. 3 O.s.p. bránili akékoľvek objektívne či subjektívne skutočnosti. Žalovaný podľa svojho tvrdenia návrh nepodal, pretože sa nesprávne domnieval, že s jeho omisívnym konaním budú spojené iné právne následky, než skutočne nastali. Konal tak v právnom omyle. 33. Na základe vyššie uvedeného výkladu je potrebné zmeškanie lehoty v dôsledku právneho omylu považovať že neospravedlniteľné, čím nebol splnený druhý predpoklad na odpustenie zmeškania lehoty. Nakoľko všetky predpoklady musia byť splnené kumulatívne, pričom odvolací súd má za to, že zvyšné predpoklady žalovaný splnil, nie je možné návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty vyhovieť. 34. Pokiaľ sa žalovaný domáhal priznania odkladného účinku návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty, podľa do 30.6.2016 účinného § 58 ods. 2 O.s.p., jeho návrhu nebolo možné ani v tejto časti vyhovieť. Priznanie odkladného účinku má význam iba vtedy, ak sa na základe obsahu návrhu zdá byť pravdepodobné, že návrh na odpustenie zmeškania lehoty bude úspešný. Posudzovaný návrh odvolací súd za pravdepodobne úspešný vzhľadom na jeho obsah nepovažoval. 35. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. 36. Napokon sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. apríla 2014 č. k. 19C/17/2014-90, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 23.3.2016. 37. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1 CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť. 38. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 39. Podľa § 122 CSP súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. 40. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalovaného bol rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 10. apríla 2014 č. k. 19C/17/2014-90 doručený dňa 16.5.2014. Opravné uznesenie zo dňa 5. augusta 2014 č. k. 19C/17/2014-146, ktorým bol opravený i odvolaním napadnutý výrok rozsudku, bolo vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 11.8.2014. Žalovaný osobne podal odvolanie na súd prvej inštancie dňa 23.3.2016, teda zjavne oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie odvolania. 41. S poukazom na ustanovenie § 386 písm. a/ CSP odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia a odvolanie odmietol. 42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP analogicky, nakoľko Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovania o trovách konania v prípade odmietnutia odvolania, keď ustanovenia o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania upravujú situáciu najbližšiu odmietnutiu podania (odvolací súd vec meritórne neprejednal). Žalovaný oneskorene podaným odvolaním procesne zavinil, že sa odvolanie muselo odmietnuť, žalobcovi má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).