Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/81/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214205554 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214205554.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: U. X. J. X. N., U. U. U. X, XXX XX X., N.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Jozefom Solymosym, advokátom, so sídlom Miletičova 25, 821 09 Bratislava, proti odporcom: 1/ Bratislavská dopravná spoločnosť s.r.o., so sídlom Strojnícka 8, 821 05 Bratislava, IČO: 35 782 790, 2/ TAX CONSULTING SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bajzova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 31 395 597, o zaplatenie 1.212,80 eur s príslušenstvom a o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/134/2014-70 zo dňa 21.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/134/2014-70 zo dňa 21.10.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.212,80 eur spolu s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo súm 242,56 eur od 06.08.2013 do zaplatenia, 242,56 eur od 06.09.2013 do zaplatenia, 242,56 eur od 06.10.2013 do zaplatenia, 242,56 eur od 06.11.2013 do zaplatenia, 242,56 eur od 06.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 277,80 eur a iných trov konania v sume 72,50 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku konanie zastavil. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že dňa 02.07.2013 uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcami 1/ a 2/ zmluvu č. X/NP/XXXX o nájme nebytového priestoru, v zmysle ktorej navrhovateľ prenechal odporcom do spoločného užívania jeden identický nebytový priestor, a to miestnosť č. XXX o celkovej ploche XX,XX T.X, na N.. poschodí v administratívnej budove U. X. N. na U. Č.. X, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo XXXX, parc. č. XXXX/X, kat. úz. G. na účel: kancelária, a to na dobu neurčitú s účinnosťou od 01.07.2013. Súčasťou zmluvy bol prenájom 1 parkovacieho miesta, nachádzajúceho sa v priestore uzavretého hospodárskeho dvora U. X. N., ktorý boli odporcovia rovnako oprávnení užívať spoločne. V článku 3 ods. 1 zmluvy bolo zmluvnými stranami dohodnuté ročné nájomné v sume 2.425,60 eur bez DPH, z toho mesačná fakturácia v sume 202,13 eur bez DPH s tým, že podľa článku 3 ods. 2, 3 zmluvy mesačné splátky nájomného je nájomca povinný uhrádzať na základe vystavenej faktúry prenajímateľa, a to najneskôr do 5-teho dňa bežného mesiaca. Ďalej bolo dohodnuté, že k cene nájomného bude prenajímateľ účtovať nájomcovi DPH v súlade s platnými predpismi. Dňa 23.01.2014 bola medzi účastníkmi uzatvorená dohoda o ukončení zmluvy č. X/NP/XXXX o nájme nebytového priestoru, v zmysle ktorej sa dohodli na ukončení platnosti zmluvy č. X/NP/XXXX dňom 31.12.2013. Súd prvého stupňa poukázal na to, že odporcovia 1/, 2/, obaja konajúci prostredníctvom konateľky N.. Y. S. písomne uznali dlh z neuhradených faktúr za užívanie nebytového priestoru na U. D.. Č.. X, užívaného v zmysle nájomnej zmluvy č. X/NP/XXXX uzatvorenej dňa 02.07.2013 vo výške spolu 1.212,80 eur a zároveň sa zaviazali dlh splatiť v pravidelných 5 mesačných splátkach po 245,56 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Súd prvého stupňa prejednal vec a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 21.10.2014 v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcov, keďže odporca 1/, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p., svoju neúčasť neospravedlnil a dôvod, ktorý odporca 2/ uviedol vo svojom ospravedlnení na pojednávanie nebol akceptovateľným dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Konajúci súd mal z vykonaného dokazovania bez pochybností preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzavretá zmluva č. X/NP/XXXX o nájme nebytového priestoru podľa ust. zákona č. 116/1990 Zb. a Obchodného zákonníka, na základe ktorej si navrhovateľ riadne splnil svoju povinnosť prenechať odporcom 1/, 2/ do spoločného užívania na účely kancelárie nebytový priestor špecifikovaný v zmluve a naproti tomu si odporcovia 1, 2/ nesplnili riadne a včas svoje zmluvné povinnosti zaplatiť mu dohodnuté nájomné za mesiace august 2013 až december 2013. Ďalej mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporcovia 1/, 2/ konajúci N.. Y. S., štatutárnou zástupkyňou v oboch obchodných spoločnostiach, písomne uznali dňa 21.01.2014 svoj dlh z neuhradených faktúr za užívanie nebytového priestoru na U. D.. Č.. X, na základe nájomnej zmluvy č. X/NP/XXXX uzatvorenej dňa 02.07.2013 spolu vo výške 1.212,80 eur a zároveň sa zaviazali tento dlh splatiť v pravidelných 5 mesačných splátkach po 245,56 eur s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Vyslovil názor, že navrhovateľ uplatnený nárok na zaplatenie istiny v sume 1.212,80 eur v súlade so svojimi skutkovými a právnymi tvrdeniami v žalobe preukázal čo do dôvodu (skutkového a právneho základu) i výšky predloženými listinnými dôkazmi. Obranu odporcu 2/ konajúci súd posúdil ako nedôvodnú a neopodstatnenú. Nakoľko sa odporcovia 1/, 2/ neuhradením nájomného riadne a včas dostali do omeškania, súd prvého stupňa navrhovateľovi popri istine priznal aj zmluvný úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade so zákonom a čl. 3 ods. 4 zmluvy o nájme. Súd odporcov 1/, 2/ v zmysle žalobného petitu zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne, nakoľko z povahy uplatneného nároku vyplýva, že navrhovateľ má nárok domáhať sa plnenia od oboch odporcov súčasne. V časti úrokov z omeškania, v ktorej navrhovateľ pred začatím konania vo veci vzal žalobu späť, súd konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p.. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie proti odporcom, ktorí vo veci úspech nemali, pozostávajúce zo súdneho poplatku zaplateného za žalobu v sume 72,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 277,80 eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 2/ z dôvodu, že bol zaviazaný podielať sa na nákladoch prenájmu, ktoré vznikli po jeho odsťahovaní z prenájmu na U. D. Č.. X, XXX XX X.. Tvrdenie súdu, že nepredložil relevantný dôkaz preukazujúci, že sa odsťahoval, považoval za účelové. Poukázal na to, že konajúci súd si túto skutočnosť žiadnym dokazovaním neoveril a neoveril ani ostatné závažné skutočnosti celého sporu ako takého, pričom stačilo vyžiadať si jeho výpis z obchodného registra. Považoval za preukázateľné, že nemôže platiť a mať dve sídla spoločnosti a rovnako nie je možné, aby platil za prenájom priestoru, kde nesídli a kde nemá uložené svoje písomnosti. Uviedol, že týmto by hrubo porušil zákon o dani z príjmov, náklady na prenájom by si nemohol uplatniť ako odpočítateľnú položku. Bol toho názoru, že skutočnosti, že kancelária odporcu 2/ bola vrátená ešte pred vznikom akéhokoľvek dlhu dokazuje aj fakt, ktorý navrhovateľ úmyselné zatajil, že okamžite na kancelárii vymenil zámok a odovzdanie bolo protokolárne zapísané. Táto skutočnosť jednoznačne dokazuje, že priestor nemohol ďalej využívať. Poukázal tiež na to, že bol pripravený aj k predvolaniu svedkov, ktorý by pravdivosť jeho tvrdení potvrdili, ale mu to nebolo umožnené, pretože súd rozhodoval jednostranným dokazovaním v prospech navrhovateľa, bez vypočutia odporcov. Uviedol, že dodatočné podpisovanie všetkých písomností medzi navrhovateľom a odporcami v roku 2013 a 2014 bolo vykonané pod nátlakom, pod hrozbou neumožnenia vstupu do priestorov navrhovateľa a znemožnenia akejkoľvek činnosti spoločností a umožnenia odnesenia si svojho majetku a písomností, čo potvrdzuje fakt, že odporcom boli zablokované elektronické kľúče, nebol im umožnený vstup do priestorov navrhovateľa a ani k svojmu majetku. Prístup bol umožnený až po podpise navrhovateľom predložených navrhovateľom, medzi ktorými bol aj dokument o uznaní dlhu spoločnosti TAX CONSULTING SLOVAKIA s.r.o., ktorý by za normálnych okolností nikdy nepodpísali a ani neuznali dlh, ktorý neexistuje. Ako ďalší dôvod odvolania odporca 2/ uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol v ich neprítomnosti, a to aj napriek ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré bolo doručené v zákonnom termíne. Bol toho názoru, že boli porušené jeho základné ľudské práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zaručuje spravodlivý rozsudok a možnosť obhajoby. Na základe uvedených skutočností žiadal napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa odporcu 2/ zrušiť v plnom rozsahu a zároveň nariadiť nový termín pojednávania, kde bude mať možnosť obhajoby a predloženia dôkazov k svojim tvrdeniam. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu 2/ uviedol, že je toho názoru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, a tým aj správne vyvodil právny záver a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2/ nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne a právne správny v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého súdu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu 2/, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Súd prvého stupňa v danej veci dôsledne skúmal, či bol u odporcu 2/ daný dôležitý dôvod podľa § 119 O.s.p., pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v jeho neprítomnosti znamenalo odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie jeho práva na spravodlivý proces (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd), dôsledne posudzoval a vysporiadal sa s otázkou, či dôvody uvádzané odporcom 2/ sú tak zásadného a podstatného významu, že je nutné na ne prihliadnuť. Dostatočne podrobne odôvodnil aj svoj postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď dôvod, ktorý odporca 2/ uviedol vo svojom ospravedlnení na pojednávanie dňa 21.10.2014, nebol akceptovateľným dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu s týmto názorom konajúceho súdu stotožnil a dospel k záveru, že súd prvého stupňa svojim postupom neodňal odporcovi 2/ právo konať pred súdom. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR patrí posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ v každom konkrétnom prípade výlučne do právomoci konajúceho súdu. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že „nepredvídateľné a neočakávané pracovné povinnosti“ bez bližšieho konkretizovania, odôvodnenia a nepodloženia dôkazmi nespĺňa predpoklady „dôležitého dôvodu“, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Súd prvého stupňa sa taktiež správne vysporiadal so žiadosťou odporcu 2/ odročiť pojednávanie na 1. štvrťrok 2015 z dôvodu udelenia plnej moci advokátovi, keď poukázal na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie nariadené na termín 21.10.2014 bolo odporcovi 2/ doručené dňa 12.09.2014, teda s časovým odstupom výrazne presahujúcim zákonnú 5-dňovú lehotu a bol mu tak vytvorený dostatočný priestor na to, aby si vybral právneho zástupcu a udelil mu plnú moc na zastupovanie v konaní, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Cdo 78/2010 zo dňa 20.04.2010, ktorý konštatoval, že prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni (a teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu na súdnom pojednávaní) ide na ujmu účastníka alebo advokáta, nie súdu. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že žaloba bola odporcovi 2/ doručená spolu s platobným rozkazom dňa 01.04.2014, takže už od tohto dňa mal vedomosť o tom, že je proti nemu vedené súdne konanie a v prípade, že sa chcel dať zastúpiť advokátom, mal na to pred pojednávaním nariadeným na termín 21.10.2014 dostatočný časový priestor. Preto konajúci súd, rešpektujúc zásadu, že právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na verejné prerokovanie veci musí byť v rovnakej miere a rozsahu garantované na strane všetkých účastníkov súdneho sporu a odročenie pojednávania nesmie bezdôvodne zasahovať do práva druhého účastníka na prejednanie veci, na verejnom pojednávaní, na ktoré boli účastníci riadne predvolaní, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti odporcu 2/. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu odporcu 2/ odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď rozhodnutie oprel o ustanovenia § § 3 ods. 1, 2, 3, § 7 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom ku dňa uzavretia nájomnej zmluvy, ďalej o ust. § 293, § 323 ods. 1, § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. článku 3 ods. 1, 2, 3 Zmluvy o nájme nebytového priestoru č. X/NP/XXXX. Na základe zisteného skutkového stavu mal súd prvého stupňa za správne preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 02.07.2013, na základe ktorej vznikla odporcom 1/, 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi dohodnuté nájomné za mesiace august až december 2013, teda až do jej ukončenia, a to aj v súlade s dohodou účastníkov o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 23.01.2014. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal s obranou odporcu 2/, ktorú posúdil ako nedôvodnú. Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku v súvislosti s písomným uznaním dlhu zo dňa 21.01.2014 oboma odporcami, poukazujúc na ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval, pričom odporca 2/ nepredložil v konaní žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť skutkové a právne tvrdenia navrhovateľa o základe a výške jeho nároku. Odvolací súd podotýka, že v konaní pred súdom prvého stupňa odporca 2/ nenavrhoval vypočutie svedkov, preto neobstojí ani jeho tvrdenie, že súd mu neumožnil ich predvolanie a rozhodol nestranným dokazovaním v prospech navrhovateľa. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní pred konajúcim súdom preukázal nárok uplatnený žalobou, odporca 2/ svoje tvrdenia, že nebytové priestory v predmetnom období neužíval a dodatočné podpisovanie všetkých písomností (bez ich ďalšej konkretizácie) medzi účastníkmi v roku 2013 a 2014 bolo vykonané pod nátlakom, nepreukázal, žaloba bola dôvodná a súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobe vyhovel. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, pretože si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.