Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/574/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208069 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214208069.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom: Pribinova 25, Bratislava, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, proti odporcovi: Ľ. Y., L..: XX.XX.XXXX, P. J.: D. XXXX/XX, J., za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA, IČO: 42 260 086, so sídlom: Fedinova 9, Bratislava, v zast.: HKP Legal, s.r.o., so sídlom: Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 721,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/154/2014-120 zo dňa 20.08.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. Žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 36,30 eur. Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie po právnej stránke odôvodnil podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a vecne tým, že návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 31.03.2015 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 721,02 EUR s príslušenstvom. Za návrh na začatie konania zaplatil na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 43,00 eur. Navrhovateľ podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.08.2015 vzal svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súd v súlade s dispozičným prejavom navrhovateľa konanie zastavil, pričom súhlas odporcu nezisťoval, nakoľko jeho nesúhlas by bol v zmysle ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p. neúčinný. O vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 3, ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ uhradil súdny poplatok za návrh v sume 43,00 eur. Nakoľko k späťvzatiu návrhu na začatie konania došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd vrátil navrhovateľovi uhradený súdny poplatok krátený o sumu 6,70 EUR, t. j. v sume 36,30 EUR cestou príslušnej Slovenskej pošty. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Voči predmetnému uzneseniu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi zmenil tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania (142,78eur). Alternatívne, aby odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vedľajší účastník si taktiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,94 eur. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že podstatné pre právne posúdenie veci je, že nárok uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne a postrádal akýkoľvek zákonný alebo zmluvný podklad. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhlášky 655/2004 Z.z., o ich priznanie žiadal vedľajší účastník. Vedľajší účastník je toho názoru, že k späťvzatiu návrhu navrhovateľom prišlo vďaka jeho aktivite, ktorý sa v konaní vyjadril na podporu odporcu tým, že poskytnutý úver je bezpoplatkový a bezúročný. Vedľajší účastník považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom procese, zásade spravodlivosti súdneho procesu, ale aj dobrým mravom to, aby súd navrhovateľovi priznával v konaniach s rovnakým kauzálnym základom právo na náhradu trov právneho zástupcu a občianskemu združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu na prospech spotrebiteľa, právo na náhradu trov konania nepriznal. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia účastníka malo prísť k porušeniu práva na spravodlivý proces, zahŕňajúceho okrem iného aj tzv. „princíp rovnosti zbraní“. Ďalej je namietané tým, že vedľajší účastník vystupuje v konaní na strane odporcu a v prípade, že vedľajší účastník má vo veci úspech, súd mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. prizná právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Na podporu svojich tvrdení vedľajší účastník poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels - und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko. Taktiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV ÚS 84/2014-31 zo dňa 23.05.2014, nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 25.03.2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13. Ďalej vedľajší účastník uvádza, že Okresný súd Námestovo dostatočne nezdôvodnil, prečo vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. mimo odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné. Z písomného späťvzatia návrhu na začatie konania zo dňa 05.08.2015 nevyplýva žiaden dôvod takéhoto postupu navrhovateľa. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť protistrane trovy konania. Vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, keďže právo na náhradu trov konania vzniklo odporcovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Avšak vedľajší účastník musí byť uzrozumený s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Spotrebiteľské združenie OSA, teda združenie zriadené podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. l28/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky, na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka musí prihliadať aj na jeho procesnú aktivitu v tomto konaní. Z podaní vedľajšieho účastníka nevyplýva, že by tento kontaktoval odporcu a ponúkol mu prípadne pomoc napr. pri zastupovaní v tomto konaní, čo patrí do predmetu jeho činnosti. V mnohých prípadoch ide o odporcov, ktorých pobyt sa ani súdu pri využití všetkých dostupných prostriedkov nepodarilo zistiť a i tieto skutočnosti svedčia o tom, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol len formálnou záležitosťou. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania bez vyzvania odporcu a teda z vlastného podnetu, v konaní neurobil na prospech odporcu okrem ohlásenia vstupu žiadny úkon, nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Z úradnej činnosti je však známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony, ktoré nevyžadujú rozsiahle právne skúsenosti a na ich realizáciu nie je nutné právne vzdelanie. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že právne zastúpenie bolo nevyhnutné pre zabezpečenie plnohodnotnej ochrany spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie tejto ochrany, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom takýchto združení, musí sa súd, ak sa združenie zúčastní konania ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či uplatnené trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup Spotrebiteľského združenia OSA do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje ani odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v Stanovách Spotrebiteľského združenia OSA. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navýšil trovy konania, najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátskou kanceláriou navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách vedľajšieho účastníka, vzhľadom na neúčelnosť vynaložených trov vedľajším účastníkom, teda považuje odvolací súd za vecne správne, z ktorého dôvodu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. toto potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi (§ 142 ods. 1 O.s.p.) náhradu trov priznať nemohol, pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobe vedľajšieho účastníka vzhľadom na jeho postavenie, charakter a zmysel jeho činnosti ako ochrancu práv spotrebiteľov. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené zaťažovať takýto subjekt, hoci aj bol v konaní neúspešný, náhradou trov konania protistrany, keď jeho neúspech v konaní nesúvisel s výkonom činnosti združenia ale s otázkou účelnosti trov vynaložených združením v konkrétnom konaní. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.