Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/265/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214209041 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214209041.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu BENC, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 506 451, zast. JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zast. JUDr. Renátou Barbušovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 13, Bratislava, o zaplatenie 9.131,73 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/68/2014-257 zo dňa 14.5.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/68/2014-257 zo dňa 14.5.2015 v časti, ktorou súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.259,16 Eur potvrdzuje. V časti, v ktorej zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu iných trov konania vo výške 547,50 Eur rozsudok Okresného súdu Bratislava II zrušuje. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania priznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.259,16 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu iných trov konania vo výške 547,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny 9.131,73 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že ako predávajúci uzavrel dňa 23.1.2014 so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/XXXX/OndKa, na základe ktorej žalobca odpredal žalovanému pozemok, parcelu X.-O. Č.. XXXXX/X - K. Y. K. T. XXXX J., ktorej bol výlučným vlastníkom. Kúpna cena uvedenej nehnuteľnosti bola stanovená v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.11.2013, ktorý vyhotovil Znalecký ústav: Stavebná fakulta STU, pričom znalec stanovil jednotkovú cenu vo výške 83,41 Eur/m2 pozemku. V znaleckom posudku znalec stanovil všeobecnú hodnotu parcely X.-O. Č.. XXXXX/X - K. Y. K. T. XXXX J. T. T. XXX.XXX,XX P.. Podľa čl. IV bod 4.2., druhý odsek, prvá veta kúpnej zmluvy, bola dohodnutá kúpna cena, ktorá bola 1,2 násobkom náhrady (ceny) stanovenej a uvedenej podľa ods. 4.1. a predstavovala sumu 273.951,80 Eur s DPH, z čoho 20 % DPH predstavuje sumu 54.790,36 Eur. Žalobca predložil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 283.083,53 Eur, ktorú však žalovaný odmietol uhradiť, pričom poukazoval na jej nesprávnu výšku. Žalobca žalovanému opätovne doručil faktúru, pričom uviedol, že postup žalovaného pri pripočítavaní navýšenia koeficientom 1,2 ku kúpnej cene pozemkov bez DPH, tzn. k sume 190.244,31 Eur je nesprávny, ako aj, že postup žalovaného je rozpore so zákonom č. 669/2007 Z.z. v spojení s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého vyplýva, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa poskytuje v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a nie podľa ceny určenej znaleckým posudkom bez DPH, tzn. z ceny určenej znaleckým posudkom, z ktorej je potrebné odpočítať DPH. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. bol však žalobca povinný k navýšeniu pripočítať sumu DPH, a to vo výške 9.131,73 Eur (20 % zo sumy 45.658,63 Eur). Keďže v trhovej cene pozemkov stanovených znaleckým posudkom, tzn. v sume 228.293,17 Eur bola zahrnutá DPH, a to vo výške 38.048,86 Eur, celková výška DPH tak predstavuje sumu vo výške 47.180,59 Eur (38.048,86 Eur + 9.131,73 Eur). Sumu DPH vo výške 47.180,59 Eur už žalobca odviedol daňovému úradu. Nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 273.951,80 Eur, má žalobca za to, že žalovaný je žalobcovi dlžný ešte sumu vo výške 9.131,73 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 283.083,53 Eur a sumou 273.951,80 Eur. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 273.951,80 Eur s DPH. Podstatnou otázkou, na ktorú žalobca vo svojej žalobe poukazuje je právne posúdenie spôsobu výpočtu DPH z kúpnej ceny. Hoci samotná kúpna zmluva obsahuje nesprávnosť v písaní a počítaní ohľadne presného učenia sumy DPH z kúpnej ceny, táto skutočnosť na celkovej dohodnutej kúpnej cene nič nemení, nakoľko sa jej výška určuje v súlade s osobitnými predpismi a jej správny výpočet nie je viazaný na sumu DPH uvedenú v kúpnej zmluve. V danom prípade bolo v zmluve jasne dohodnuté, že kúpna cena je už s DPH, pričom vyhláška č. 492/2007 Z.z. konkrétne stanovuje, že súčasťou ceny stanovenej znalcom je obvykle daň z pridanej hodnoty. Celková cena pozemku určená znalcom teda predstavuje sumu 228.293,17 Eur. Následne došlo k navýšeniu tejto sumy koeficientom 1,2, čím žalovaný dospel k návrhu kúpnej ceny, ktorú žalobca akceptoval. Žalovaný uviedol, že otázku DPH a jej zahrnutia v znalcom určenej cene vyriešil znalec tak, že uviedol: „Všeobecná hodnota pozemkov v tomto znaleckom posudku je stanovená vrátane dane z pridanej hodnoty.“ 3. V prípadoch, ak je cena v kúpnych zmluvách, z ktorých znalec pri porovnávaní vychádza cenou s DPH, tak potom aj cena určená znalcom musí byť logicky cenou s DPH. Zdôraznil, že pokiaľ žalobca tvrdí, že na bonifikáciu vypočítanú zo sumy s DPH je potrebné opäť pripočítať DPH, tak skutočná suma, ktorú by pri jeho logike po odpočte DPH obdržal, by bola oproti sume ktorú by získal pri vyvlastnení vyššia o 24 % a nie o 20 % ako predpokladá zákon. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov sporových strán, ako aj výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil, že žalobca ako predávajúci uzavrel dňa 23.01.2014 so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca odpredal žalovanému pozemok, parcelu X.-O. Č.. XXXXX/X - K. Y. K. T. XXXX J., ktorej bol výlučným vlastníkom. Kúpna cena uvedenej nehnuteľnosti bola stanovená v znaleckom posudku č. XX/XXXX a podľa čl. IV. bod 4.2., druhý odsek, prvá veta kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena, ktorá bola 1,2 násobkom náhrady (ceny) stanovenej podľa ods. 4.1. a predstavovala sumu 273.951,80 Eur s DPH. V súlade s kúpnou zmluvou predložil žalobca žalovanému originál kúpnej zmluvy a faktúru č. XXXXXX na sumu 283.083,53 Eur, avšak žalovaný predmetnú faktúru žalobcovi vrátil s tým, že faktúra obsahuje nesprávnu výšku ceny. 5. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 588 Obč. zák. ako aj na ust. § 589 Obč. zákonníka, a § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, podľa ktorého náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. 6. Súd poukázal tiež na ust. § 111 ods. 1 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, podľa ktorých vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. 7. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 2 ods. 1 písm. g) vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2014 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, podľa ktorého na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. 8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, súčasťou ceny tovaru vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie, spracovanie, obeh tovaru a zisk. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. 9. Podľa čl. IV. bod 4.1 kúpnej zmluvy, cena nehnuteľnosti uvedenej v čl. III. ods. 3.1. tejto zmluvy je stanovená a popísaná v znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.11.2013 vo výške 228.293,17 Eur s DPH. 10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa čl. IV. bod 4.2., druhý odsek kúpnej zmluvy, dohodnutá kúpna cena je 1,2 násobkom náhrady stanovenej a uvedenej v ods. 4.1. tejto zmluvy a predstavuje sumu 273.951,80 Eur s DPH. 11. Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol odpredaj K. Y. K. T. XXXX J., ktorého bol výlučným vlastníkom žalobca. Kúpna cena uvedenej nehnuteľnosti bola stanovená v znaleckom posudku za jednotkovú cenu vo výške 83,41 Eur/m2 pozemku. V prvom rade súd považoval za potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená kúpna zmluva, kde si účastníci vzájomne dohodli výšku kúpnej ceny stanovenej znaleckým posudkom. 12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že štatutárny zástupca, ktorý bol v danom prípade osobou oprávnenou predmetnú zmluvu uzatvoriť, neexistenciu akýchkoľvek výhrad potvrdil aj na pojednávaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný splnil svoj záväzok, ktorý spočíval v úhrade sumy vo výške 273.951,80 Eur, a to v zmysle čl. IV. ods. 4.2. kúpnej zmluvy. Akýkoľvek ďalší nárok žalobcu je v posudzovanej právnej veci nárokom, ktorý nemá oporu v zákone, a teda na tento nárok neexistuje právny titul. 13. Súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetnú kúpnu zmluvu podpísali účastníci konania, tak žalobca, ako aj žalovaný, pričom žiaden z nich nemal voči stanovenej výške kúpnej ceny predmetu kúpy výhrady. 14. Uviedol, že žalobca v priebehu konania na podporu dôvodnosti svojho nároku oprel svoje tvrdenia aj o predchádzajúce zmluvy uzatvorené so žalovaným, pričom uviedol, že žalovaný vo všetkých ostatných prípadoch pri bonifikácii kúpnej ceny postupoval tak, že navýšenie koeficientom 1,2 vypočítal zo sumy určenej znaleckým posudkom, a teda žalobca ako predávajúci vo faktúre vyfakturoval k dohodnutej kúpnej cene DPH z pozemku, ako aj DPH z navýšenia. Súd k predmetnému vyjadreniu žalobcu, ako aj ním predloženým zmluvám uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia v tomto konaní nemajú uvedené tvrdenia, ako ani žalobcom predložené zmluvy žiadny význam, nakoľko je zrejmé, že s týmto konaním skutkovo nesúvisia a naviac ich správnosť by musela byť prezumovaná, a teda súd sa nimi nezaoberal a považoval ich za irelevantné. 15. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že pri navýšení znalcom určenej ceny, ktorej súčasťou je už DPH, a to koeficientom 1,2 je potrebné naviac pripočítať opätovne DPH, t.j. že žalobca bol povinný odviesť DPH nielen z pozemku vo výške 38.048,86 Eur, ale aj z príspevku, ktorý predstavuje sumu vo výške 45.658,63 Eur, čo v tomto prípade predstavuje sumu 9131,73 Eur sa súd stotožnil s procesnou obranou žalovaného a dospel k záveru, že v prípade ak suma, ktorú stanovil znalec ako všeobecnú hodnotu nehnuteľností obsahuje DPH, potom je zrejmé, že akýkoľvek násobok tejto sumy bude obsahovať DPH, a to vždy v rovnakom pomere 20 % DPH. Uvedené má súd za preukázané aj z vypracovaného znaleckého posudku, kde je v závere výslovne uvedené, že všeobecná hodnota je určená s DPH. 16. Poukázal tiež na to, že je potrebné brať ohľad aj na výslovný účel zmluvy sledovaný zmluvnými stranami, keď sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena je vrátane DPH. V opačnom prípade by prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, ktoré hovorí, že súčasťou ceny je aj DPH, ak sa strany nedohodnú inak. V danom prípade je však zrejmé, že účastníci konania sa v čl. IV. bod 4.2. jasne dohodli, že kúpna cena DPH obsahuje, a preto uvedený spôsob vyjadrenia v zmluve o dohodnutej kúpnej cene a DPH obsiahnutý v kúpnej zmluve považoval súd za dostatočne určitý. Súd dospel v záveru, že dohoda o zmluvnej cene je v zmluve konštruovaná tak, že cena zahŕňa DPH, a teda pokiaľ by mal žalovaný žalobcovi na sumu bonifikácie vypočítanej zo sumy s DPH opätovne pripočítať DPH, došlo by k dvojitému zdaneniu, t.j. k zdaneniu sumy, ktorá už DPH obsahuje, a tým následne k bezdôvodnému obohateniu spočívajúcemu v úhrade kúpnej ceny nad rámec zmluvy v dôsledku nesprávnych výpočtových postupov žalobcu pri fakturácii. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 18. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na to, že žalovaný v kúpnej zmluve č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/XXXX/OndKa, v čl. IV. bod 4.2., druhý odsek, prvá veta, nesprávne uviedol výšku kúpnej ceny, ako aj sumu DPH: „Dohodnutá kúpna cena je 1,2 násobkom náhrady (ceny) stanovenej a uvedenej v ods. 4.1. tejto zmluvy a predstavuje sumu 273.951,80 Eur s DPH, z toho 20 % DPH predstavuje sumu 54.790,36 Eur“. Uviedol, že žalovaný listom zo dňa 27.2.2014 doručeným žalobcovi dňa 10.3.2014 vrátil žalobcovi vystavenú faktúru č. XXXXXX z 30.1.2014 na sumu 283.083,82 Eur, v ktorom namietal nesprávnu výšku fakturovanej sumy zo strany žalobcu, keď uviedol, že cena určená znaleckým posudkom je 228.293,17 Eur s DPH; cena podľa posudku bez DPH je 190.244,31 Eur. Cena podľa posudku bez DPH predstavuje po navýšení koeficientom 1,2 sumu 228.293,17 Eur, ktorá suma je stále bez DPH. Pripočítaním 20 % DPH vo výške 45.658,63 Eur k tejto sume dostaneme výslednú sumu s DPH vo výške 273.951,80 Eur. V tejto sume je potom logicky započítaná tak DPH so znalcom vypočítanej ceny (vo výške 38.048,86 Eur) ako aj DPH z navýšenia kúpnej ceny 0,2 násobkom (vo výške 7.609,77 Eur).“ 19. Žalobca na základe uvedených skutočností opätovne žalovanému zaslal faktúru č. XXXXXX z 30.1.2014 a uviedol, že postup žalovaného pri pripočítaní navýšenia koeficientom 1,2 ku kúpnej cene pozemkov bez DPH, tzn. k sume 190.244,31 EUR je nesprávny a poukázal na skutočnosť, že postup žalovaného je v rozpore so zákonom č. 669/2007 Z.z., v spojení s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého vyplýva, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa poskytuje v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a nie podľa ceny určenej znaleckým posudkom bez DPH, tzn. z ceny určenej znaleckým posudkom, z ktorej je potrebné odpočítať DPH. 20. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca trval na úhrade sumy 283.083,53 Eur v zmysle predloženej faktúry č. XXXXXX z 30.1.2014, ktorá pozostáva zo súm: 228.293,17 Eur (trhová cena nehnuteľnosti učená znaleckým posudkom podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.); zo sumy 45.658,63 Eur (navýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom o koeficient 1,2 v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z.) a zo sumy 9.131,73 Eur (DPH zo sumy 45.658,63 Eur v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.). 21. Dňa 31.3.2014 bola žalobcovi na jeho účet vedený vo T., G..Y.. pripísaná suma vo výške 273.951,80 Eur ako úhrada kúpnej ceny zo strany žalovaného. Žalobca má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi ešte 9.131,73 Eur, t.j. rozdiel medzi sumou 283.083,53 Eur a sumou 273.951,80 Eur. 22. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, pričom poukázal na skutočnosť, že podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z. náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. Poukázal na to, že legislatívny odkaz 7) sa vzťahuje na ust. § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - Stavebný zákon, podľa ktorého ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej lokalite. 23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 24. Poukázal na § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služieb je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. 25. V tejto súvislosti poukázal na článok 73 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého v prípade dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré nie sú uvedené v článkoch 74 až 77, zahŕňa základ dane všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za tieto transakcie od odberateľa alebo od tretej strany vrátane dotácií priamo spojených s cenou týchto transakcií. 26. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ návrh žalobcu z 8.4.2014 zamietol. Má za to, že nárok žalobcu je oprávnený a zaplatenie žalovanej sumy vo výške 9.131,73 Eur má právny základ v právnych predpisoch, a to v zákone č. 222/2004 Z.z. a v Smernici Rady 2006/112/ES, v zmysle ktorých platí, že základ dane zahŕňa všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ, vrátane dotácií priamo spojených s cenou týchto transakcií. Z uvedeného teda podľa žalobcu vyplýva, že v predmetnej právnej veci sa teda koeficientom 1,2 mala navýšiť trhová cena pozemku, ktorá bola určená znaleckým posudkom vo výške 228.293,17 Eur, a to o sumu 45.658,63 Eur, čo spolu predstavuje 273.951,80 Eur, teda kúpnu cenu, ktorá je v súlade s uzavretou kúpnou zmluvou. Následne, podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. bol žalobca povinný k navýšeniu 45.658,63 Eur pripočítať - a aj štátu odviesť sumu DPH, a to vo výške 9.131,73 Eur (20 % zo sumy 45.658,63 Eur). Keďže v trhovej cene pozemku stanovenej znaleckým posudkom, tzn. v sume 228.293,17 Eur bola už zahrnutá DPH, a to vo výške 38.048,86 Eur, celková výška DPH tak predstavuje sumu vo výške 47.180,59 Eur (38.048,86 Eur ako DPH z pozemku a 9.131,73 Eur ako DPZ z navýšenia). Túto sumu DPH vo výške 47.180,59 Eur žalobca aj štátu odviedol, a to úhradou zo dňa 31.03.2014. 27. Žalobca uviedol, že neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že pokiaľ by mal žalovaný žalobcovi na sumu bonifikácie vypočítanej zo sumy s DPH opätovne pripočítať DPH, došlo by k dvojitému zdaneniu, keďže konajúci súd neuviedol, ako dospel k záveru, že bonifikácia vo výške 45.658,63 Eur v sebe obsahuje aj DPH. O tom svedčí aj tvrdenie, že konajúci súd neodôvodnil citáciou žiadneho zákona alebo iného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu tento právny záver. Má za to, že úvaha súdu prvého stupňa je právne nepodložená a v rozpore s ust. § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. ako aj s článkom 73 a vyššie uvedenej smernice. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkou žalobcu, že v danom prípade nezákonné konanie žalovaného spočíva v tom, že žalovaný okrem iného konal v rozpore aj so zákonom č. 669/2007 Z.z. v spojení s ust. § 111 zákona č. 50/1976 Zb., a to tým, že žalovaný pripočítal navýšenie koeficientom 1,2 ku kúpnej cene pozemkov bez DPH, t.j. k sume 190.244,31 Eur napriek tomu, že znaleckým posudkom bola VŠH pozemku určená vo výške 228.293,17 Eur s DPH. Takýto postup žalovaného je v rozpore so zákonom, keďže z vyššie uvedených zákonných ustanovení jasne vyplýva, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa poskytuje v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a nie podľa ceny určenej znaleckým posudkom bez DPH. 28. Súd prvej inštancie sa taktiež nijako nevysporiadal ani s kľúčovými námietkami žalobcu, na ktoré žalobca poukazoval a žiadal konajúci súd o ich relevantné odôvodnenie. Mal za to, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. 29. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že ním predložené kúpne zmluvy o.i. preukazujú, že žalovaný vo vyššie uvedených prípadoch pri bonifikácii kúpnej ceny postupoval v súlade so zákonom, keďže navýšenie koeficientom 1,2 vypočítal zo sumy určenej znaleckým posudkom. Ani s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré žalobca v celom konaní namietal, súd prvej inštancie nedal odpoveď, prečo v posudzovanom prípade žalovaný postupoval rozdielne, a to v rozpore s právnymi predpismi a navýšenie koeficientom 1,2 vypočítal zo VŠH pozemku, z ktorej odpočítal DPH. Žalobca zdôraznil, že za kľúčové v danej veci považuje to, že trhová cena nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom je 228.293,17 Eur v zmysle § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., 45.658,63 Eur predstavuje navýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom o koeficient 1,2 v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. a 9.131,73 Eur predstavuje DPH zo sumy 45.658,62 Eur v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., teda celková suma predstavuje 283.083,82 Eur. 30. Žalobca poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie pochybil aj vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách predmetného konania, keď druhým výrokom odvolaním napadnutého rozsudku zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému náhradu iných trov konania vo výške 547,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 547,50 Eur. Súd prvej inštancie zrejme opomenul skutočnosť, že poplatkovú povinnosť má ten, kto podáva návrh na začatie konania. Súdny poplatok za návrh vo výške 547,50 Eur nehradil žalovaný, ale žalobca, a preto nemal byť zaviazaný na zaplatenie predmetných trov konania žalovanému. 31. Na záver žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vec absolútne právne neposúdil, v rozhodnutí neuviedol podľa akej právnej normy vec posúdil, teda neuviedol právnu normu, pod ktorú subsumoval ním zistený skutkový stav, rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi, a preto žalobca má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 32. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej. Poukázal na to, že zmluvné strany sa v zmluve vyslovene dohodli na kúpnej cene vo výške 273.951,80 Eur s DPH, takáto suma bola žalovaným žalobcovi zaplatená dňa 28.3.2014. Pokiaľ žalobca požadoval od žalobcu okrem tejto sumy ešte ďalšie peňažné plnenie, tak je potrebné konštatovať, že na takéto plnenie tu nie je právny titul a zo strany žalobcu by išlo o bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného. K otázke výpočtu DPH z kúpnej ceny dohodnutej v súlade s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. uviedol, že dohoda zmluvných strán úplne jasne deklarovala, že suma DPH už bola v kúpnej cene zahrnutá a aká bola jej výška. Pokiaľ žalobca tvrdí, že cena bola nesprávne vypočítaná, hoci tento s ňou súhlasil, tak je potrebné uviesť, že dôsledná aplikácia takéhoto tvrdenia by neviedla k vzniku priameho nároku na platbu nad rámec dohodnutej kúpnej ceny, ale k úplne iným právnym konzekvenciám. 33. Poukázal na to, že otázky spôsobu oceňovania nehnuteľností znaleckým posudkom rieši Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z.. 34. V danej súvislosti je tiež potrebné podľa žalovaného poukázať na zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách. Zdôraznil, že ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, na ktorý žalobca vo svojej žalobe a podanom odvolaní poukazuje, otázku zahrnutia DPH v cene určenej zákonom vôbec nerieši. Žalobca vo svojom odôvodnení opakovane poukázal na ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH, avšak pokiaľ žalobca tvrdí, že navýšenie kúpnej ceny koeficientom 0,2 predstavuje dotáciu alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal k cene tovaru, tak s takýmto jeho záverom nesúhlasí. Navýšenie znalcom určenej ceny zákonným koeficientom nie je žiadnou dotáciou ani príspevkom k cene tovaru, ale predstavuje v zmysle zákona priamo súčasť ceny tovaru. Zákon o DPH v predmetnom ustanovení reflektuje na rôzne dotácie alebo príspevky nad rámec ceny, napríklad vo forme príspevku a dotácie zo strany tretieho subjektu. 35. Poukázal tiež na to, že zák. ust. § 111 ods. 2 Stavebného zákona podľa znalca nepriamo usmerňuje stanovenie definície pojmu trhovej ceny k upresneniu určitej metódy oceňovania, a to konkrétne metódy porovnávacej, ktorá bola použitá ako vhodná metóda aj v spornom prípade. 36. Po zvážení všetkých týchto faktorov a ich aplikácie v rôznom pomere na tú-ktorú kúpnu zmluvu dospel znalec k stanoveniu všeobecnej hodnoty oceňovaného pozemku vo výške 83.41 Eur/1 m2. Celková cena pozemku, určená znalcom teda predstavuje sumu 228.293,17 Eur, následne došlo k navýšeniu tejto sumy koeficientom 1,2, čím žalovaný dospel k návrhu kúpnej ceny, ktorú žalobca akceptoval. Ako vyplýva z komunikácie žalobcu a žalovaného, pri podpise zmluvy, ktorá tvorí prílohu žalovaného návrhu, žalobca nemal pred podpisom zmluvy žiadne výhrady k jej obsahu a výška kúpnej ceny, hoci bola regulovaná cenovým predpisom, bola v danom prípade predmetom dohody zmluvných strán. Čo sa týka DPH a znalcom určenej cene, poukázal na to, že znalec uviedol, že všeobecná hodnota pozemku v tomto znaleckom posudku je stanovená vrátane DPH. V prípadoch, ak je cena v kúpnych zmluvách, pri ktorých znalec pri porovnávaní vychádza cenou s DPH, tak potom aj cena určená znalcom musí byť logicky cenou s DPH. 37. Pokiaľ súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že dohoda o zmluvnej cene je v zmluve konštruovaná tak, že cena zahŕňa DPH, a teda pokiaľ by mal žalovaný žalobcovi na sumu bonifikácie vypočítanej zo sumy s DPH opätovne pripočítať DPH, došlo by k dvojitému zdaneniu, t.j. k zdaneniu sumy, ktorá už DPH obsahuje. Poukázal tiež na to, že pokiaľ žalobca obdržal od žalovaného platbu vo výške dohodnutej kúpnej ceny, tak pri správnom výpočte DPH a jej správnom odvedení by jeho bonifikácia skutočne predstavovala 20 %-né zvýhodnenie skutočne zarobenej sumy, t.j. sumy, ktorá žalobcovi zostala, resp. presnejšie mala zostať po správnom odvode DPH. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na bonifikáciu vypočítanú zo sumy s DPH je potrebné opäť pripočítať DPH, tak skutočná suma, ktorú by pri jeho logike po odpočte DPH obdržal, by bola oproti sume, ktorú by získal pri vyvlastnení vyššia o 24 % a nie o 20 %, ako predpokladá zákon. 38. Má za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Pokiaľ žalobca účtoval žalovanému niečo, na čo na základe zmluvy nemal právny titul, nie je povinnosťou súdu žalobcovi podrobne vysvetľovať, prečo ním aplikovaný postup je nesprávny. 39. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v celkovej výške 114,79 Eur, a to za vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa 3.9.2015. 40. Podaním doručeným súdu dňa 28.7.2016 žalovaný žiadal opravu zrejmej nesprávnosti rozsudku vo výroku o trovách, keď odvolací súd mylne vo výroku o trovách uviedol, že náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalobcovi napriek tej skutočnosti, že žalobca nebol v spore odvolacieho konania úspešný a žiadal o opravu zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení zápisnice resp. rozsudku, keď mal za to, že vzhľadom na výsledok odvolacieho konania a rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. súdu druhej inštancie mal byť k náhrade trov odvolacieho konania zaviazaný žalobca a trovy boli priznané žalovanému. 41. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 C.s.p., keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. 42. Odvolací súd poukazuje na ust. § 387 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 43. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 44. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvné strany sa v zmluve výslovne dohodli na kúpnej cene vo výške 273.951,80 Eur s DPH. Takáto suma bola žalovaným žalobcovi zaplatená dňa 28.3.2014. Pokiaľ žalobca požadoval od žalovaného okrem tejto sumy ešte ďalšie peňažné plnenie, tak je potrebné konštatovať, že na takéto plnenie nie je právny titul a zo strany žalobcu by išlo o bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného. 45. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, pričom podpis účastníkov na kúpnej zmluve reflektuje ich vôľu uzavrieť zmluvu a je teda zrejmé, že v prípade akýchkoľvek výhrad mal žalobca tieto uplatniť v rámci uzatvárania kúpnej zmluvy, prípadne v dohode o kúpnej cene, čo však neurobil a zmluvu podpísal. 46. K otázke výpočtu DPH z kúpnej ceny dohodnutej v súlade s ust. § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z. odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade je potrebné uviesť skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní nemá žiadny právny základ, nakoľko v kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným sa ním uplatnená suma nikde neuvádza. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 9.131,73 Eur má právny základ v právnych predpisoch, a to v zák. č. 222/2004 Z.z. a v Smernici Rady 2006/112/ES je potrebné uviesť, že jeho nárok je vyplývajúci zo súkromno-právneho záväzkového vzťahu medzi dvoma zmluvnými stranami. Za tejto situácie je obsah tohto vzťahu determinovaný dohodou zmluvných strán a je nesprávne tvrdenie, že priamo právny predpis bez toho, aby bol nejakým spôsobom reflektovaný v dohode zmluvných strán priamo zakladá súkromno-právny vzťah zmluvnej strany zaplatiť druhej zmluvnej strane určitú sumu. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že suma DPH už bola v kúpnej cene zahrnutá a aká bola jej výška. Čiže zmluvné strany sa dohodli na celkovej výške kúpnej ceny vrátane DPH. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie a ako aj samotný žalovaný poukazuje na skutočnosť že podľa § 6 ods. 1 zák. 669/2007 Z.z. je náhrada za výkup pozemku alebo stavby 1,2 násobkom náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. Všeobecným predpisom na základe zákonnej odvolávky rozumie § 111 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej lokalite. 47. Otázku spôsobu oceňovania nehnuteľností znaleckým posudkom rieši Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z.. 48. Podľa § 2 ods. 1 písm. g/ predmetnej vyhlášky je všeobecnou hodnotou majetku myslená objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou obvykle vrátane DPH. 49. Odvolací súd poukazuje na zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách, podľa ktorého súčasťou ceny tovarov vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie spracovania a obehu tovaru a zisku. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj DPH. Zákon 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, na ktorý žalobca vo svojej žalobe a v podanom odvolaní poukazuje, otázku zahrnutia DPH v cene určenej znalcom vôbec nerieši. Otázka DPH je v zákone o DPH primerane riešená vo vzťahu k zdaniteľnej osobe - osobe v určitom postavení, s určitým obratom a vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu. Otázku zahrnutia DPH v cene určenej znalcom však zákon o DPH nerieši a túto otázku ponecháva na úpravu v inom predpise, a to Vyhlášky 492/2004 Z.z.. 50. Pokiaľ žalobca tvrdí, že navýšenie kúpnej ceny koeficientom 0,2 v zmysle zákona predstavuje dotáciu alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal v cene tovaru, odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že v danom prípade nejde o klasickú dotáciu alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal k cene tovaru, keďže navýšenie znalcom určenej ceny zákonným koeficientom predstavuje v zmysle zákona priamo súčasť ceny tovaru, keďže zákon presne určuje výpočet ceny. Zákon o DPH preto v § 22 ods. 1 reflektuje na rôzne dotácie alebo príspevky nad rámec ceny, napr. vo forme príspevku a dotácie zo strany tretieho subjektu, napr. štátu. V prípade oceňovania nehnuteľností pre účel ich výkupu na stavbu diaľnic sa postupuje podľa zák. č. 669/2001 Z.z. a ide o špecifickú situáciu. Zákon v danom prípade stanovuje tzv. bonifikáciu osôb, ktoré sú ochotné pozemky potrebné na výstavbu diaľnic dobrovoľne predať, čím je zabezpečená motivácia týchto osôb, spočívajúcej vo vyššej cene za nehnuteľnosti, než v prípade potreby ich vyvlastnenia. Táto bonifikácia je v zákone stanovená na 20 % ceny (1,2 násobok), z ktorej by osoba dostala pri vyvlastnení a ktorá by bola tiež určená znaleckým posudkom. 51. Zákonné znenie § 111 ods. 2 Stavebného zákona potom znalca nepriamo usmerňuje k uprednostneniu určitej metódy oceňovania, a to konkrétne metódy porovnávacej, ktorá bola použitá ako vhodná metóda aj v spornom prípade, tak ako to je uvedené v znaleckom posudku č. 29/2013. Pri použití tejto metódy znalec z dostupných podkladov a z aplikácie určitých hodnotiacich faktorov dospeje k najpravdepodobnejšej cene pozemku v danom mieste a čase. 52. Je nesporné, že v danom prípade dospel znalec k všeobecnej hodnote oceňovaného pozemku vo výške 83,41 Eur/1 m2, pričom celková cena pozemku určená znalcom teda predstavuje sumu 228.293,17 Eur; následne došlo k navýšeniu tejto sumy koeficientom 1,2, čím žalovaný dospel k navrhovanej kúpnej cene, ktorú žalobca akceptoval a na ktorej sa zmluvné strany dohodli, ktorú skutočnosť odvolací súd opätovne zdôrazňuje. Je nesporné, že výška kúpnej ceny bola regulovaná cenovým predpisom, avšak v danom prípade predmetom dohody zmluvných strán. I všeobecná hodnota pozemkov v tomto znaleckom posudku je stanovená vrátane DPH. Takéto závery znalec v posudku náležite zdôvodnil a uviedol relevantné právne predpisy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že základnou argumentáciou žalobcu je nesprávna domnienka, že pri navýšení znalcom určenej ceny, ktorá už DPH obsahuje, zákonným koeficientom 1,2, je potrebné k tomuto navýšeniu 0,2 násobku ceny určenej posudkom ešte zvlášť a opätovne pripočítať DPH. Odvolací súd má za to, že pokiaľ suma, ktorú stanovil znalec ako všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti už DPH obsahuje, tak potom akýkoľvek násobok takejto sumy logicky tiež už DPH obsahuje, a to vždy v rovnakom pomere, t.j. v sadzbe DPH 20 %. 53. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca obdržal od žalovaného platbu vo výške dohodnutej kúpnej ceny 273.951,80 Eur s DPH, tak pri správnom výpočte DPH a jej správnom odvedení by jeho bonifikácia skutočne predstavovala 20 %. 20 %-né zvýhodnenie skutočne zarobenej sumy, t.j. sumy, ktorá žalobcovi zostala, resp. presnejšie mala zostať po správnom odvode DPH. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na bonifikáciu výpočtov zo sumy z DPH je potrebné ešte pripočítať DPH, tak skutočná suma, ktorú by pri jeho logike po odpočte DPH obdržal, by bola oproti sume, ktorú by získal pri vyvlastnení vyššia o 24 % a nie o 20 %, ako predpokladá zákon. Suma 45.658,63 Eur, suma uvedená vo faktúre žalobcu ako bonifikácia bez DPH je totiž 24 % zo sumy 190.244,31 Eur (suma podľa pozemku bez DPH uvedená žalobcami aj vo faktúre). Taktiež suma 54.790,36 Eur (uvedená žalobcom vo faktúre ako suma bonifikácia s DPH) je 24 % zo sumy 228.293,17 Eur. Pokiaľ by sa na sumu bonifikácie vypočítanej zo sumy s DPH mala pripočítať ešte opätovne pripočítať DPH, viedlo by to k dvojitému zdaneniu, t.j. zdaneniu sumy, ktorá už DPH obsahuje. 54. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dôkaznými prostriedkami a z toho dôvodu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom predložené dôkazy sa skutkovo netýkali predmetu sporu a nie je povinnosťou súdu prvej inštancie dať žalobcovi odpoveď na otázku, prečo posudzované veci žalovaný posudzoval rozdielne. Je nesporné, že súd prvej inštancie je povinný zistiť skutkový stav a aplikovať naň príslušnú právnu normu, nie je však jeho povinnosťou vykonať rozbor konania žalovaného v inom prípade, na ktorý poukázal žalobca. Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mal uviesť, podľa akého právneho predpisu rozhodol a čím sa pri rozhodovaní vo veci samej riadil, a keďže to neuviedol, tak rozhodnutie jeho súdu je neodôvodnené, resp. nepreskúmateľné, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými listinnými dôkazmi, správne vyhodnotil skutkový stav veci a vyhodnotil aj výpovede žalobcu a žalovaného. Pokiaľ žalobca účtoval žalovanému niečo, na čo na základe zmluvy nemal právny titul, nebolo povinnosťou súdu podrobne vysvetľovať, prečo aplikovaný postup je nesprávny, súd prvej inštancie správne uzavrel, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená písomná kúpna zmluva, že zmluvné strany sa dohodli na konečnej cene za vyvlastnené pozemky a že cena bola stanovená s DPH tak, ako to vyplýva aj z predloženého znaleckého posudku. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že okrem toho, že cena bola stanovená znaleckým posudkom, zmluvné strany sa aj dohodli na výške tejto ceny a pri podpise kúpnej zmluvy nemali žiadne výhrady ku konečnej cene, ktorá bola stanovená s DPH, o čom niet podľa predložených listinných dôkazov pochybností. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že po odvedení DPH zo znalcom určenej ceny, k čomu bol predávajúci povinný, zostane predávajúcemu znalecká cena bez DPH vo výške 190.244,31 Eur. Bonifikácia z tejto sumy potom predstavuje uvádzaných 30.048,86 Eur, čo je presne 20 %-ná bonifikácia. 55. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žaloba a ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.259,16 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom trov konania vo výške 547,50 Eur, odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcu je v tejto časti dôvodné, keďže súd nesprávne zaviazal žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplatenia súdneho poplatku v prospech žalovaného, a preto v tejto časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil. 56. Odvolací súd vyhovel návrhu žalovaného na opravu výroku rozsudku odvolacieho súdu uvedeného v zápisnici, pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 C.s.p., podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. Je nesporné, že v danom prípade došlo k chybe pri písaní, keď je z výroku odvolacieho súdu zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený v časti týkajúcej sa veci samej, t.j. žalovaný mal v rámci odvolacieho konania plný úspech, a preto bolo potrebné zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu a priznať trovy odvolacieho konania tak, ako si ich uplatnil, žalovanému. 57. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 196 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to tak, že žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 58. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerov hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).