Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/262/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214209043 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214209043.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PONECO, s.r.o., Jesenná 12, 080 05 Prešov, IČO: 36 707 996, zast.: JUDr. Michal Feciľak, advokát, Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zast.: JUDr. Renáta Barbušová, advokátka, Štúrova 13, P. O. Box 154, 810 00 Bratislava, o zaplatenie 15.654,67 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25 Cb/68/2014 - 257 zo dňa 14.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/68/2014 - 257 zo dňa 14.05.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaná má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného vo výške 1.289,17 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci uzavrel dňa 24.02.2014 so žalovaným ako kupujúcim Kúpnu zmluvu č. XXXXX/KZ-XXX/XXXX/Prešov/XXXX/ OndKa, na základe ktorej odpredal žalovanému pozemok. Kúpna cena nehnuteľnosti bola stanovená v Znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.11.2013, ktorým znalec stanovil všeobecnú hodnotu parcely L.-V. Č.. XXXX/XX - O. D. o výmere XXXX G.X vo výške 391.366,80 eur. Žalobca predložil žalovanému faktúru č. 140004 na sumu 485.294,83 eur, ktorú však žalovaný odmietol uhradiť, s poukazom na jej nesprávnu výšku. Žalobca žalovanému opätovne doručil faktúru, pričom uviedol, že postup žalovaného pri prepočítavaní navýšenia (koeficientom 1,2) ku kúpnej cene pozemku bez DPH, tzn. k sume 326.139 eur je nesprávny a poukázal na skutočnosť, že postup žalovaného je v rozpore so zákonom č. 669/2007 Z.z. v spojení s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., z ktorého vyplýva, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa poskytuje v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a nie podľa ceny určenej znaleckým posudkom bez DPH, tzn. z ceny určenej znaleckým posudkom, z ktorej je potrebné odpočítať DPH. Z vyššie uvedených dôvodov trval na úhrade sumy, ktorá pozostáva zo súm: 391.366,80 eur (trhová cena nehnuteľnosti určená znaleckým posudkom - § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.), 78.273,36 (navýšenie trhovej ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom o koeficient 1,2 v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z.), 15.654,67 eur (DPH zo sumy 45.658,63 eur v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.). 2. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 588, 589 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z., § 111 ods. 1, 2 zák. č. 50/1976, § 3 ods. 3 zák. č. 18/1996 Z.z. a § 2 ods. 1 písm. g) Vyhlášky MS SR č. 492/2014 Z.z.. Uviedol, že podľa čl. IV. ods. 4.1 kúpnej zmluvy, cena nehnuteľnosti uvedenej v čl. III. ods. 3.1. tejto zmluvy je stanovená a popísaná v Znaleckom posudku č. XX/XXXX zo dňa 26.11.2013 vo výške 391.366,80 eur s DPH. Ďalej poukázal na to, že podľa čl. IV. bod 4.2. dohodnutá kúpna cena je 1,2 násobkom náhrady stanovenej a uvedenej v ods. 4.1. tejto zmluvy a predstavuje sumu 469.640,16 eur s DPH. 3. Konajúci súd uviedol, že kúpnou zmluvou vzniká predávajúcemu povinnosť predmet kúpy odovzdať kupujúcemu do vlastníctva a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Dohoda o cene je jednou z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy. Kúpna cena musí byť ustálená sumou peňazí alebo iným spôsobom, na základe ktorého možno cenu dostatočne určiť. Žalobca svoju povinnosť previesť vlastnícke právo na žalovaného splnil. Následne bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Kúpnu cenu strany dojednali v čl. IV. kúpnej zmluvy vo výške 469.640,16 eur, pričom uvedená suma je vrátane navýšenia ako aj príslušnej DPH. Žalovaný uvedenú sumu uhradil dňa 31.03.2014, čím rovnako splnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné akceptovať postup žalobcu, keď k určenej cene obsahujúcej navýšenie ako aj DPH opätovne účtoval DPH vo výške 15.654,67 eur. Týmto spôsobom by došlo k duplicitnému účtovaniu DPH. Okrem toho podpisom zmluvy žalobca dohodnutú kúpnu cenu plne akceptoval a otázku jej prípadnej nesprávnosti mal riešiť v čase kontraktačného procesu s tým, že ak cena nezodpovedala jeho predstavám, zmluvu nemal podpísať. Tiež uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje na iné zmluvy uzavreté žalovaným, tieto sú pre posúdenie vzťahu účastníkov právne bez významu, nakoľko na strane kupujúceho vystupuje tretí subjekt. Na požadovanie akéhokoľvek ďalšieho finančného plnenia zo strany žalobcu voči žalovanému nad rámec dojednaný v zmluve nie je podľa názoru konajúceho súdu právny titul. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, mal za to, že prvoinštančný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z., § 111 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb., § 2 ods. 1 písm. a), § 22 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. a čl. 73 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006. Žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy má právny základ v uvedených predpisoch, v zmysle ktorých platí, že základ dane zahŕňa všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ za tieto transakcie od odberateľa vrátane dotácií priamo spojených s cenou týchto transakcií. Koeficientom 1,2 sa mala navýšiť trhová cena pozemku, ktorá bola určená znaleckým posudkom vo výške 391.366,80 eur, a to o sumu 78.273,36 eur, čo spolu predstavuje sumu 469.640,16 eur, teda kúpnu cenu, ktorá je v súlade s uzavretou kúpnou zmluvou. Následne podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. bol žalobca povinný ako platca DPH k navýšeniu (78.273,36 eur) pripočítať a aj štátu odviesť sumu DPH, a to vo výške 16.654,67 eur (20 % zo sumy 78.273,36 eur). Keďže k trhovej cene pozemku stanovenej znaleckým posudkom, tzn. v sume 391.366,80 eur bola už zahrnutá DPH, a to vo výške 65.227,80 eur, celková výška DPH tak predstavuje sumu vo výške 80.882,47 eur (65.227,80 eur ako DPH z pozemku a 15.654,67 eur ako DPH z navýšenia). Túto sumu DPH vo výške 80.882,47 eur žalobca aj štátu odviedol, a to úhradou zo dňa 01.04.2014. 5. Namietol tiež, že konajúci súd neodôvodnil, ako dospel k záveru, že bonifikácia vo výške 78.273,36 eur v sebe obsahuje DPH. Do základu dane pri dodaní tovaru sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby a nie, že v dotácii alebo v príspevku k cene tovaru je už zahrnutá DPH. 6. Súd prvej inštancie sa ďalej podľa jeho názoru vôbec nezaoberal námietkou žalobcu, že v danom prípade nezákonné konanie žalovaného spočíva v tom, že žalovaný o.i. konal v rozpore aj so zák. č. 669/2007 Z.z. v spojení s ust. § 111 zák. č. 50/1976 Zb., a to tým, že žalovaný vypočítal navýšenie koeficientom ku kúpnej cene bez DPH (t.j. k sume 326.139 eur) napriek tomu, že znaleckým posudkom bola všeobecná hodnota pozemku určená vo výške 391.366,80 eur s DPH. Zdôraznil, že náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa poskytuje v peniazoch a jej primeranosť sa určuje podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom a nie podľa ceny určenej znaleckým posudkom, z ktorej je potrebné odpočítať DPH. Konajúci súd sa podľa neho nevysporiadal ani s kľúčovými námietkami žalobcu, a to, že žalobca postupoval správne, ak má za to, že koeficientom 1,2 sa navyšuje trhová cena pozemku určená znaleckým posudkom v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z. a že žalobca bol oprávnený s poukazom na čl. V. Platobné podmienky bod 5.1. kúpnej zmluvy, resp. bol povinný v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. a v zmysle Smernice Rady 2006/112/ES z navýšenia vo výške 78.273,36 eur vypočítať a štátu odviesť sumu DPH vo výške 15.654,67 eur. 7. Ďalej uviedol, že neobstojí ani tvrdenie súdu prvej inštancie, že „pokiaľ žalobca poukazuje na iné zmluvy uzavreté žalovaným, tieto sú pre posúdenie vzťahu účastníkov právne bez významu, nakoľko na strane kupujúceho vystupuje tretí subjekt“, keďže je nesporné, že vo všetkých predložených zmluvách vystupoval ako kupujúci žalovaný, ktorý uzavrel tieto kúpne zmluvy v totožných prípadoch - kúpa pozemkov, na ktorých sa má uskutočniť stavba diaľnice, pričom ide o povinne zverejňované zmluvy žalovaného zverejnené na internetovej stránke Centrálneho registra zmlúv. 8. Tiež prezentoval názor, že pokiaľ by prisvedčil argumentácii žalovaného, že jeho výpočet kúpnej ceny, resp. navýšenia je správny - mohlo by to platiť iba vtedy, ak by sa navýšenie ceny pozemku vypočítavalo z trhovej ceny pozemku po odpočítaní DPH. V posudzovanej veci je trhová cena pozemku bez DPH vo výške 326.139 eur (s DPH je vo výške 391.366,80 eur, z čoho DPH predstavuje sumu 65.227,80 eur) a keby sa k sume 326.139 eur pripočítalo navýšenie koeficientu 1,2 - čo predstavuje sumu 65.227,80 eur, dostali by sme potom spolu sumu 391.366,80 eur, ku ktorej keď by sa potom pripočítalo DPH (aj z pozemku aj z navýšenia) vo výške 78.273,36 eur, výsledok by bol vo výške 469.640,16 eur, čo vlastne predstavuje sumu, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil. Pri takomto výpočte navýšenia by však bol žalobca ukrátený, keďže žalobcovi patrí navýšenie koeficientu 1,2 z trhovej ceny pozemku určenej znaleckým posudkom a nie z trhovej ceny pozemku, z ktorej sa svojvoľne odpočíta DPH. Tento rozdiel tak predstavuje sumu rovnajúcu sa výške žalovanej sumy, čo je vlastne DPH zo zákonného navýšenia. 9. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia nedáva dostatočné odpovede na všetky právne relevantné a sporné otázky v tomto konaní. Uviedol, že ak by pripustil úvahu súdu, že dojednaná kúpna cena vo výške 469.640,16 eur je vrátane navýšenia ako aj DPH, pri trhovej cene pozemku 391.366,80 eur s DPH, kedy by navýšenie o 20 % predstavovalo sumu vo výške 78.273,36 eur s DPH, by navýšenie už predstavovalo sumu iba vo výške 65.227,80 eur. A to už nie je bonifikácia vo výške 20 %, ale iba vo výške 16,66 %. 10. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, a to s predloženou Kúpnou zmluvou č. XXXXX/MPVX/XXXX/Prešov/XXXX z 20.12.2010, ktorú uzatvorila spoločnosť BENC, s.r.o. so žalovaným a súvisiacou faktúrou č. FV 2011001 z 08.02.2011, s poukazom na to, že aj v tejto kúpnej zmluve sa spoločnosť BENC, s.r.o. so žalovaným dohodli, že „Fakturácia bude uskutočnená v súlade s platnými právnymi predpismi o DPH“ a spoločnosť BENC, s.r.o. potom vyfakturovala žalovanému k navýšeniu aj sumu DPH, tak ako tomu bolo aj v predmetnej právnej veci, v predmetnej kúpnej zmluve v čl. V bod 5.1. posledná veta. Uviedol, že predkladá ďalšie tri kúpne zmluvy uzatvorené medzi konateľom žalobcu a žalovaným, v ktorých bola DPH z navýšenia vyčíslená predávajúcim až vo faktúre. 11. Tiež mal výhrady vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania za písomné vyjadrenie k návrhu 28.01.2015, keďže toto vyjadrenie nebolo žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručené a žalobca sa preto nemohol k nemu vyjadriť. Rovnako mal za to, že žalovanému nepatrí ani náhrada trov za účasť na pojednávaní dňa 03.02.2015, keďže právny zástupca žalobcu svoju neúčasť vopred ospravedlnil s odôvodnením náhleho zhoršenia zdravotného stavu, čo si vyžiadalo bezodkladné odborné vyšetrenie, o čom predložil bezodkladne potvrdenie o dočasnej PN. V čase oznámenia bolo ešte možné oznámiť právnemu zástupcovi žalovaného, že na toto pojednávanie sa nemusí dostaviť, preto tento úkon nebol účelne vykonaný. 12. Vzhľadom na uvedené argumenty žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že zmluvné strany sa v zmluve vyslovene dohodli na kúpnej cene vo výške 469.640,16 eur s DPH, takáto suma bola žalovaným žalobcovi zaplatená dňa 31.03.2014. Pokiaľ žalobca požadoval od žalobcu okrem tejto sumy ešte ďalšie peňažné plnenie, tak je potrebné konštatovať, že na takéto plnenie tu nie je právny titul a zo strany žalobcu by išlo o bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného. K otázke výpočtu DPH z kúpnej ceny dohodnutej v súlade s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 669/2007 Z.z. uviedol, že dohoda zmluvných strán úplne jasne deklarovala, že suma DPH už bola v kúpnej cene zahrnutá a aká bola jej výška. Pokiaľ žalobca tvrdí, že cena bola nesprávne vypočítaná, hoci tento s ňou súhlasil, tak je potrebné uviesť, že dôsledná aplikácia takéhoto tvrdenia by neviedla k vzniku priameho nároku na platbu nad rámec dohodnutej kúpnej ceny, ale k úplne iným právnym konzekvenciám. Poukázal na to, že otázky spôsobu oceňovania nehnuteľností znaleckým posudkom rieši Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z.. 14. V danej súvislosti je tiež potrebné podľa neho poukázať na zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách. Zdôraznil, že ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj daň z pridanej hodnoty, príslušná spotrebná daň a pri dovážanom tovare aj clo a iné platby vyberané v rámci uplatňovania nesadzobných opatrení ustanovené osobitnými predpismi. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, na ktorý žalobca vo svojej žalobe a podanom odvolaní poukazuje, otázku zahrnutia DPH v cene určenej zákonom vôbec nerieši. Ďalej uviedol, že žalobca vo svojom odôvodnení opakovane poukázal na ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH, avšak pokiaľ žalobca tvrdí, že navýšenie kúpnej ceny predstavuje dotáciu alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal k cene tovaru, tak s takýmto jeho záverom nesúhlasil. Navýšenie znalcom určenej ceny zákonným koeficientom nie je žiadnou dotáciou ani príspevkom k cene tovaru, ale predstavuje v zmysle zákona priamo súčasť ceny tovaru. Zákon o DPH v predmetnom ustanovení reflektuje na rôzne dotácie alebo príspevky nad rámec ceny, napríklad vo forme príspevku a dotácie zo strany tretieho subjektu. 15. Poukázal tiež na to, že zák. ust. § 111 ods. 2 Stavebného zákona podľa znalca nepriamo usmerňuje stanovenie definície pojmu trhovej ceny k upresneniu určitej metódy oceňovania, a to konkrétne metódy porovnávacej, ktorá bola použitá ako vhodná metóda aj v spornom prípade. 16. Po zvážení všetkých týchto faktorov a ich aplikácie v rôznom pomere na tú-ktorú kúpnu zmluvu dospel znalec k stanoveniu všeobecnej hodnoty oceňovaného pozemku vo výške XX,XX Y. G.X. Celková cena pozemku, určená znalcom teda predstavuje sumu 391.366,80 eur, následne došlo k navýšeniu tejto sumy koeficientom 1,2, čím žalovaný dospel k návrhu kúpnej ceny, ktorú žalobca akceptoval. Ako vyplýva z komunikácie žalobcu a žalovaného, pri podpise zmluvy, ktorá tvorí prílohu žalovaného návrhu, žalobca nemal pred podpisom zmluvy žiadne výhrady k jej obsahu a výška kúpnej ceny, hoci bola regulovaná cenovým predpisom, bola v danom prípade predmetom dohody zmluvných strán. Čo sa týka DPH a jej zahrnutia v znalcom určenej cene, poukázal na to, že znalec uviedol, že všeobecná hodnota pozemku v tomto znaleckom posudku je stanovená vrátane DPH. V prípadoch, ak je cenou v kúpnych zmluvách, pri ktorých znalec pri porovnávaní vychádza, cenou s DPH, tak potom aj cena určená znalcom musí byť logicky cenou s DPH. 17. Ďalej uviedol, že konajúci súd rozhodnutie odôvodnil primárne skutočnosťou, že žalobca požaduje od žalovaného niečo, čo nebolo obsahom ich záväzkového vzťahu, a teda k čomu nemá právny titul. Nebolo potrebné podrobne rozoberať ďalšiu argumentáciu žalobcu, nakoľko táto by bola relevantná pre rozhodnutie len v tom prípade, ak by súd dospel k záveru, že tu právny titul vôbec existuje. Otázka aplikácie DPH na konkrétny obchod je otázkou, ktorá je viazaná nie na samotný pozemok, ktorý bol predmetom ocenenia, ale na charakter zmluvných strán, keďže až ten určuje, či daná suma je v konkrétnom prípade s DPH alebo bez DPH. Uvedenie, či všeobecná hodnota určená znalcom obsahuje alebo neobsahuje DPH, je podstatné z praktického hľadiska. V prípade, ak by predávajúcim pozemku bol subjekt, ktorý nie je platcom DPH, tak by sa od všeobecnej hodnoty určenej znalcom v tomto prípade musela DPH odpočítať. V danom prípade však k takému postupu nedošlo, nakoľko predávajúci je platcom DPH, pristúpilo sa teda priamo k navýšeniu koeficientom 1,2. 18. Poukázal tiež na to, že pokiaľ žalobca obdržal od žalovaného platbu vo výške dohodnutej kúpnej ceny, tak pri správnom výpočte DPH a jej správnom odvedení by jeho bonifikácia skutočne predstavovala 20 % - né zvýhodnenie skutočne zarobenej sumy, t.j. sumy, ktorá žalobcovi zostala, resp. presnejšie mala zostať po správnom odvode DPH. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na bonifikáciu vypočítanú zo sumy s DPH je potrebné opäť pripočítať DPH, tak skutočná suma, ktorú by pri jeho logike po odpočte DPH obdržal, by bola oproti sume, ktorú by získal pri vyvlastnení vyššia o 24 % a nie o 20 %, ako predpokladá zákon. 19. K žalobcom predloženým zmluvám uviedol, že tieto sa nijako skutkovo netýkajú predmetu konania a v pozícii predávajúcich v nich vystupujú tretie subjekty. Zdôraznil, že dôkaz je niečo, prostredníctvom čoho súd zisťuje stav veci. Nie však akejkoľvek veci, o ktorej si to myslí žalobca, ale výlučne veci, ktorá je predmetom konania alebo je pre jeho výsledok významná. 20. Čo sa týka žalobcom v odvolaní prezentovaných výpočtov, z týchto vyplýva, že žalobca nemá v problematike DPH jasno a jeho percentuálne výpočty operujú naraz so sumami s DPH a bez DPH. Konkrétne poukázal na to, že pokiaľ žalobca uvádza, že suma 65.227,80 eur je iba vo výške 16,66 %, tak je zjavné, že túto sumu porovnáva so sumou 391.366,80 eur, čo je však znalcom určená cena s DPH. Po odvedení DPH zo znalcom určenej ceny, k čomu bol predávajúci povinný, zostane predávajúcemu znalecká cena bez DPH vo výške 326.139 eur. Bonifikácia predstavuje 65.227,80 eur, čo je 20 % bonifikácia. 21. K rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že v prípade písomného vyjadrenia zo dňa 28.01.2015, išlo o podrobné vyjadrenie k žalobnému návrhu, ktoré spĺňa všetky náležitosti úkonu, za ktorý mal súd priznať náhradu. Pokiaľ ide o účasť na pojednávaní dňa 03.02.2015, poukázal na to, že žalovanému ani jeho právnemu zástupcovi nebolo vopred oznámené, že sa právny zástupca žalobcu z pojednávania ospravedlnil. 22. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v celkovej výške 394,47 eur, a to za vyjadrenie k podanému odvolaniu zo dňa 03.09.2015. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 24. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 25. Zmluvné strany sa v zmluve výslovne dohodli na kúpnej cene vo výške 469.640,16 eur s DPH. Takáto suma bola žalovaným žalobcovi zaplatená dňa 31.03.2014, čo nebolo v konaní sporné. Pokiaľ žalobca požadoval od žalovaného okrem tejto sumy ešte ďalšie peňažné plnenie, tak je potrebné konštatovať, že na takéto plnenie nie je právny titul a zo strany žalobcu by išlo o bezdôvodné obohatenie na úkor žalovaného. 26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom, pričom podpis účastníkov na kúpnej zmluve reflektuje ich vôľu uzavrieť zmluvu a je teda zrejmé, že v prípade akýchkoľvek výhrad mal žalobca tieto uplatniť v rámci uzatvárania kúpnej zmluvy, prípadne v dohode o kúpnej cene, čo však neurobil a zmluvu podpísal. 27. K otázke výpočtu DPH z kúpnej ceny dohodnutej v súlade s ust. § 6 ods. 1 zák. č. 669/2007 Z.z. odvolací súd uvádza, že v prvom rade je potrebné uviesť skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní nemá žiadny právny základ, nakoľko v kúpnej zmluve, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným sa ním uplatnená suma nikde neuvádza. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy má právny základ v právnych predpisoch, a to v zák. č. 222/2004 Z.z. a v Smernici Rady 2006/112/ES je potrebné uviesť, že jeho nárok je vyplývajúci zo súkromno-právneho záväzkového vzťahu medzi dvoma zmluvnými stranami. Za tejto situácie je obsah tohto vzťahu determinovaný dohodou zmluvných strán a je nesprávne tvrdenie, že priamo právny predpis bez toho, aby bol nejakým spôsobom reflektovaný v dohode zmluvných strán priamo zakladá súkromno-právny vzťah zmluvnej strany zaplatiť druhej zmluvnej strane určitú sumu. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že suma DPH už bola v kúpnej cene zahrnutá a aká bola jej výška. Čiže zmluvné strany sa dohodli na celkovej výške kúpnej ceny vrátane DPH. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť že podľa § 6 ods. 1 zák. 669/2007 Z.z. je náhrada za výkup pozemku alebo stavby 1,2 násobkom náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov. Všeobecným predpisom na základe zákonnej odvolávky sa rozumie § 111 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej lokalite. 28. Otázku spôsobu oceňovania nehnuteľností znaleckým posudkom rieši Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z.. 29. Podľa § 2 ods. 1 písm. g/ predmetnej vyhlášky je všeobecnou hodnotou majetku myslená objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou obvykle vrátane DPH. 30. Odvolací súd poukazuje na zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách, podľa ktorého súčasťou ceny tovarov vymedzeného dohodnutými podmienkami môžu byť úplne alebo sčasti náklady na obstaranie spracovania a obehu tovaru a zisku. Ak nie je dohodnuté alebo osobitným predpisom ustanovené inak, súčasťou ceny je aj DPH. Zákon 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, na ktorý žalobca vo svojej žalobe a v podanom odvolaní poukazuje, otázku zahrnutia DPH v cene určenej znalcom vôbec nerieši. Otázka DPH je v zákone o DPH primerane riešená vo vzťahu k zdaniteľnej osobe - osobe v určitom postavení, s určitým obratom a vo vzťahu k zdaniteľnému obchodu. Otázku zahrnutia DPH v cene určenej znalcom však zákon o DPH nerieši a túto otázku ponecháva na úpravu v inom predpise, a to Vyhlášky 492/2004 Z.z.. 31. Pokiaľ žalobca tvrdí, že navýšenie kúpnej ceny koeficientom predstavuje dotáciu alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal v cene tovaru, odvolací súd sa stotožňuje so žalovaným, že v danom prípade nejde o klasickú dotáciu alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal k cene tovaru, keďže navýšenie znalcom určenej ceny zákonným koeficientom predstavuje v zmysle zákona priamo súčasť ceny tovaru, keďže zákon presne určuje výpočet ceny. Zákon o DPH preto v § 22 ods. 1 reflektuje na rôzne dotácie alebo príspevky nad rámec ceny, napr. vo forme príspevku a dotácie zo strany tretieho subjektu, napr. štátu. V prípade oceňovania nehnuteľností pre účel ich výkupu na stavbu diaľnic sa postupuje podľa zák. č. 669/2001 Z.z. a ide o špecifickú situáciu. Zákon v danom prípade stanovuje tzv. bonifikáciu osôb, ktoré sú ochotné pozemky potrebné na výstavbu diaľnic dobrovoľne predať, čím je zabezpečená motivácia týchto osôb, spočívajúcej vo vyššej cene za nehnuteľnosti, než v prípade potreby ich vyvlastnenia. Táto bonifikácia je v zákone stanovená na 20 % ceny (1,2 násobok). 32. Zákonné znenie § 111 ods. 2 Stavebného zákona potom znalca nepriamo usmerňuje k uprednostneniu určitej metódy oceňovania, a to konkrétne metódy porovnávacej, ktorá bola použitá ako vhodná metóda aj v spornom prípade, tak ako to je uvedené v Znaleckom posudku č. XX/XXXX. Pri použití tejto metódy znalec z dostupných podkladov a z aplikácie určitých hodnotiacich faktorov dospeje k najpravdepodobnejšej cene pozemku v danom mieste a čase. 33. Je nesporné, že v danom prípade dospel znalec k všeobecnej hodnote oceňovaného pozemku vo výške 98,83 eur/1 m2, pričom celková cena pozemku určená znalcom teda predstavuje sumu 391.366,80 eur; následne došlo k navýšeniu tejto sumy koeficientom 1,2, čím žalovaný dospel k navrhovanej kúpnej cene, ktorú žalobca akceptoval a na ktorej sa zmluvné strany dohodli, ktorú skutočnosť odvolací súd opätovne zdôrazňuje. Je nesporné, že výška kúpnej ceny bola regulovaná cenovým predpisom, avšak v danom prípade bola predmetom dohody zmluvných strán. Všeobecná hodnota pozemkov v tomto znaleckom posudku je stanovená vrátane DPH. Takéto závery znalec v posudku náležite zdôvodnil a uviedol relevantné právne predpisy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že základnou argumentáciou žalobcu je nesprávna domnienka, že pri navýšení znalcom určenej ceny, ktorá už DPH obsahuje, zákonným koeficientom 1,2, je potrebné k tomuto navýšeniu ešte zvlášť a opätovne pripočítať DPH. Odvolací súd má za to, že pokiaľ suma, ktorú stanovil znalec ako všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti už DPH obsahuje, tak potom akýkoľvek násobok takejto sumy logicky tiež už DPH obsahuje, a to vždy v rovnakom pomere, t.j. v sadzbe DPH 20 %. 34. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca obdržal od žalovaného platbu vo výške dohodnutej kúpnej ceny s DPH, tak pri správnom výpočte DPH a jej správnom odvedení by jeho bonifikácia skutočne predstavovala 20 % - né zvýhodnenie skutočne zarobenej sumy, t.j. sumy, ktorá žalobcovi zostala, resp. presnejšie mala zostať po správnom odvode DPH. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na bonifikáciu výpočtov zo sumy z DPH je potrebné ešte pripočítať DPH, tak skutočná suma, ktorú by pri jeho logike po odpočte DPH obdržal, by bola oproti sume, ktorú by získal pri vyvlastnení vyššia o 24 % a nie o 20 %, ako predpokladá zákon. Suma 78.273,36 eur, uvedená vo faktúre žalobcu ako bonifikácia bez DPH je totiž 24 % zo sumy 326.139 eur (suma pozemku bez DPH uvedená žalobcom aj vo faktúre). Taktiež suma 93.928,03 eur (uvedená žalobcom vo faktúre ako suma bonifikácia s DPH) je 24 % zo sumy 391.366,80 eur. Pokiaľ by sa na sumu bonifikácie vypočítanej zo sumy s DPH mala ešte opätovne pripočítať DPH, viedlo by to k dvojitému zdaneniu, t.j. zdaneniu sumy, ktorá už DPH obsahuje. 35. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dôkaznými prostriedkami a z toho dôvodu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom predložené dôkazy sa skutkovo netýkali predmetu sporu a nie je povinnosťou súdu prvej inštancie dať žalobcovi odpoveď na otázku, prečo posudzované veci žalovaný posudzoval rozdielne. Je nesporné, že súd prvej inštancie je povinný zistiť skutkový stav a aplikovať naň príslušnú právnu normu, nie je však jeho povinnosťou vykonať rozbor konania žalovaného v inom prípade, na ktorý poukázal žalobca. Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mal uviesť, podľa akého právneho predpisu rozhodol a čím sa pri rozhodovaní vo veci samej riadil, a keďže to neuviedol, tak rozhodnutie jeho súdu je neodôvodnené, resp. nepreskúmateľné, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými listinnými dôkazmi, správne vyhodnotil skutkový stav veci a vyhodnotil aj výpovede žalobcu a žalovaného. Pokiaľ žalobca účtoval žalovanému niečo, na čo na základe zmluvy nemal právny titul, nebolo povinnosťou súdu podrobne vysvetľovať, prečo aplikovaný postup je nesprávny, súd prvej inštancie správne uzavrel, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená písomná kúpna zmluva, že zmluvné strany sa dohodli na konečnej cene za vyvlastnené pozemky a že cena bola stanovená s DPH tak, ako to vyplýva aj z predloženého znaleckého posudku. Navyše okrem toho, že cena bola stanovená znaleckým posudkom, zmluvné strany sa aj dohodli na výške tejto ceny a pri podpise kúpnej zmluvy nemali žiadne výhrady ku konečnej cene, ktorá bola stanovená s DPH, o čom niet podľa predložených listinných dôkazov pochybností. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že po odvedení DPH zo znalcom určenej ceny, k čomu bol predávajúci povinný, zostane predávajúcemu znalecká cena bez DPH vo výške 326.139 eur. Bonifikácia z tejto sumy potom predstavuje 65.227,80 eur, čo je presne 20 % - ná bonifikácia. Pripočítaním 20 % DPH k týmto sumám dostaneme výslednú sumu 469.640,16 eur. 36. Pokiaľ ide o námietky žalobcu vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, odvolací súd má za to, že nie sú dôvodné. Skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného k návrhu zo dňa 28.02.2015 nebolo žalobcovi doručené, samo o sebe neznamená, že nejde o účelne vynaložený úkon. Ide o prvé vyjadrenie žalovaného k žalobnému návrhu, v ktorom prezentoval argumenty na svoju obranu. Podanie tohto vyjadrenia malo preto z hľadiska obrany žalovaného význam a ide preto účelne vynaložený úkon právnej pomoci. Tiež nemožno nepriznať náhradu trov právneho zastúpenia za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 03.02.2015, nakoľko na toto pojednávanie sa právny zástupca dostavil na základe predvolania a odročenie pojednávanie mu nebolo a ani nemohlo byť vopred oznámené, nakoľko právny zástupca žalobcu svoju neúčasť oznámil súdu len hodinu pred začatím pojednávania. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).