Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/228/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214210859 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214210859.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, Šoltésovej ul. č. 14, Bratislava, zastúpený spoločnosťou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej ul. č. 14, Bratislava, proti odporcovi: K. G., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, J., prechodne bytom K. A.. Č.. XX, J., o zaplatenie istiny 79,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C/294/2014 - 51 zo dňa 29.01.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,99 eur. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 36,78 eur od 04.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 39,28 eur od 04.06.2011 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3,50 eur od 04.08.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 42 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vecne tým, že odporca využíval služby spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (právneho predchodcu navrhovateľa), avšak neplnil si svoje základné povinnosti, ktoré mu vyplývali z uzatvorených zmlúv a nesplnil si svoje záväzky, keď neuhradil faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej sume 79,56 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že nie je podstatné, či tieto služby využíval odporca priamo alebo či služby využívala iná osoba, ktorej či už úmyselne alebo z nedbanlivosti ich využívanie na základe ním uzatvorenej zmluvy umožnil, pričom poukázal na skutočnosť, že odporca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, že telekomunikačné služby nevyužíval, nakoľko v rozhodnom období bol vo výkone väzby, a tieto služby využívala tretia osoba. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil plným úspechom navrhovateľa v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť z dôvodu, že v období, za ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu (04.05.2011, 04.06.2011 a 04.08.2011) sa nachádzal vo výkone väzby, a preto nemohol využívať služby spoločnosti Telecom collection a poukázal na skutočnosť, že hoci tieto služby využívala iná osoba, nebolo to s jeho súhlasom, nakoľko žiadnej osobe neudelil plnú moc ani nevydal čestné vyhlásenie, aby iná osoba mohla používať jeho telefón a v prípade, že dôkaz o splnomocnení inej osoby na užívanie jeho telefónu existuje, vyzval navrhovateľa, aby predmetný dôkaz predložil súdu a v tejto súvislosti mal za to, že je povinnosťou súdu vysporiadať sa so skutočnosťou, že osoba, ktorá používala a zneužívala jeho telefón, sa dopustila trestného činu. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol odvolanie odmietnuť, prípadne rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, keď namietol, že v podanom odvolaní absentuje skutočnosť, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. K vyjadreniu odporcu ohľadom skutočnosti, že v čase poskytovania telekomunikačných služieb bol vo väzbe, uviedol, že odporca používal paušál, resp sa jednalo o službu predplatených minút, ktoré sa vždy účtujú minimálne v ich základnej výške bez potreby ich reálneho čerpania, a preto nie je podstatné, či bolo zariadenie využívané alebo nie. Za nepodstatné a účelové zo strany odporcu považoval jeho tvrdenie týkajúce sa údajného zneužitia mobilného telefónu treťou osobou s tým, že odporca nevynaložil žiadne ani minimálne úsilie, aby tomuto neželanému stavu zabránil, keď sa neobrátil s požiadavkou obmedzenia služieb na právneho predchodcu navrhovateľa a ani nepodal trestné oznámenie. Vo vzťah k požiadavke odporcu, aby navrhovateľ predložil súdu splnomocnenie tretej osoby oprávnenej používať jeho mobilný telefón, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010 s tým, že v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy, poskytnutie plnenia podľa nej a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu, pričom mal za to, že pokiaľ sa chce odporca v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Navrhovateľ si v odvolacom konaní uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 29,99 eur za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.05.2015 (1 x 16,60 eur + režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH). Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O.s.p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Návrhom na začatie konania podaným na súd prvého stupňa dňa 30.04.2014 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 79,56 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o pripojení uzatvorenej dňa 28.02.2008 medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby odporcovi, pričom odporca nezaplatil zmluvne dohodnutú cenu za riadne poskytnuté služby, ktorú právny predchodca navrhovateľa vyčíslil faktúrou č. 7107023269, splatnou dňa 03.08.2011, v sume 3,50 eur, faktúrou č. 7104788859, splatnou dňa 03.06.2011, v sume 39,28 eur a faktúrou č. 7103631401, splatnou dňa 03.05.2011, v sume 36,78 eur. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (právny nástupca spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.) postúpila svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odvolanie odporcu nespĺňa zákonné náležitosti odvolania, odvolací súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z obsahu odvolania v súlade s § 205 ods. 1 O.s.p. je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny (keď odvolateľ spochybnil skutkové závery súdu prvého stupňa) a čoho sa odvolateľ domáha. V posudzovanej veci nie je sporná žalovaná suma s príslušenstvom ani skutočnosť, že došlo k porušeniu zmluvných povinností tým, že si odporca nesplnil svoje záväzky voči právnemu predchodcovi navrhovateľova, keď neuhradil sumu 79,56 eur za riadne poskytnuté služby v predmetnom fakturačnom období, pričom dlžnú sumu neuhradil ani navrhovateľovi po postúpení pohľadávky. Spornou však zostala skutočnosť, kto zodpovedá a je povinný zaplatiť dlh navrhovateľovi, nakoľko odporca namietol, že v rozhodnom čase nevyužíval fakturované telekomunikačné služby on, ale iná osoba, ktorá svojvoľne používala jeho mobilný telefón a využívala navrhovateľom poskytované služby. Odvolací súd uvádza, že účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého navrhovateľ odvodzuje svoj žalobný nárok, sú podnik a účastník - fyzická osoba, ktorou je odporca, preto sú irelevantné okolnosti ohľadom osôb, ktoré fakticky užívali služby navrhovateľa, nakoľko v zmysle podmienok platne uzatvoreného Dodatku k Zmluve o pripojení, ktorá obsahuje podstatné časti zmluvy podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku účastník. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd považuje za irelevantnú odvolaciu námietku odporcu, že peňažný dlh spôsobila tretia osoba, ktorá bez jeho splnomocnenia odoberala navrhovateľom poskytované telekomunikačné služby užívaním jeho mobilného telefónu a v tejto súvislosti odvolací súd, stotožňujúc sa s vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.05.2015, poukazuje na skutočnosť, že aj za predpokladu reálneho nevyužívania telekomunikačných služieb samotným odporcom alebo inou osobou, tieto boli počas doby viazanosti odporcu pravidelne fakturované v ich základnej výške, a to aj bez potreby ich reálneho čerpania, nakoľko odporca používal paušálnu službu, resp. službu predplatených minút. Odvolací súd zároveň uvádza, že neobstojí argumentácia odporcu, že navrhovateľ mal preukázať skutočnosť, že odporca splnomocnil tretiu osobu, aby odoberala predmetné telekomunikačné služby jednak z dôvodu, že daný dôkaz by bol v posudzovanej veci bez akejkoľvek právnej relevancie a zároveň z dôvodu, že účastník konania má nielen povinnosť tvrdenia, t. j. na procesnú obranu svojich práv uvádzať skutkovo významné okolnosti veci, ale súčasne má aj povinnosť uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, a preto nemôže svoje dôkazné bremeno prenášať na protistranu v spore. Z uvedených dôvodov odvolací súd, plne sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa, napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,99 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.05.2015 - 16,60 eur, režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH), ktorú si uplatnil v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.