Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/719/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214211986 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214211986.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci maloletého: J. F., J.. XX.XX.XXXX, G. W. S., O. S.: K. F., G. Z. XX, G., M. Q.: S. F., G. Z. XX, G., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva k maloletému, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 12. augusta 2015, č.k. 16C/121/2014-40, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že konanie o zapretie otcovstva odporcu 2/ S. F., J.. XX.XX.XXXX, k maloletému J. F., J.. XX.XX.XXXX, je prípustné. Rozhodol tak podľa § 96 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď z rodného listu maloletého J. F., J.. XX.XX.XXXX zistil, že ako otec maloletého je v rodnom liste zapísaný manžel matky S. F., J.. XX.XX.XXXX a zo správy o vyšetrení príbuzenstva, vypracovanej spoločnosťou MedGene s.r.o. vyplynulo, že pri všetkých vyšetrovacích markeroch sa dá dokázať zhoda medzi DNA putatívneho otca a dieťaťa, čím je prakticky potvrdené otcovstvo medzi vyšetrovanými osobami; pravdepodobnosť otcovstva bola určená na 99,9950134 %. Uviedol, že rodičom maloletého J. uplynula lehota na zapretie otcovstva ustanovená v § 86 ods. 1 Zákona o rodine, a keďže manžel matky nepodal návrh na zapretie otcovstva v lehote troch rokov odkedy sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa a matka maloletého J. návrh na zapretie otcovstva taktiež nepodala, začal konanie ex offo na podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý podal návrh na súd za maloleté dieťa. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pripustenie konania o zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa. Je nesporné, že maloletý J. považuje za svojho otca manžela matky a taktiež je nesporné, že v oboch rodinách sú vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa. Poukázal na čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého má dieťa právo poznať svojho otca a tiež právo na jeho starostlivosť. Dospel k záveru, že maloletý J. má právo poznať svojho biologického otca, ktorý evidentne prejavuje o jeho starostlivosť a výchovu záujem a za nezanedbateľnú skutočnosť považoval, že v ťažkej životnej situácii, ktorou manželská kríza nesporne je, pomohol matke maloletého práve putatívny otec. Poukázal ďalej na to, že matka maloletého J. bola v čase vyhlásenia rozsudku vo vysokom štádiu tehotenstva, pričom pred súdom potvrdila tvrdenia putatívneho otca, že biologickým otcom ešte nenarodeného dieťaťa nie je jej manžel. Prihliadol aj na to, že putatívny otec nemá možnosť domôcť sa rodičovských práv, nakoľko mu zákon neumožňuje podať návrh na zapretie otcovstva. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie matka a otec maloletého, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť, že konanie o zapretie otcovstva odporcu 2/ S. F. k maloletému J. je neprípustné. Namietali, že pripustenie konania o zapretie otcovstva nie je v záujme maloletého dieťaťa a súd prvého stupňa nedostatočne prešetril skutkový stav veci, keď neboli vyhotovené posudky detského psychológa za účelom zistenia dopadu zmeny rodiča na zdravý psychosociálny vývin J., ktorý považuje za svojho otca manžela matky, a svedka Z. Š. dlhodobo odmieta prijať za svojho otca; sám povedal, že on už otca má a na Z., ako otca, si už nezvykne. Ďalej namietali, že čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého dieťa má právo poznať svojich rodičov, bol naplnený, keď J. pozná Z. Š. a má aj vedomosť o tom, že je jeho otcom; svedkovi umožňujú s J. stretávať sa, čím majú vytvorený priestor na udržanie a rozvíjanie ich vzťahu. J. ho však považuje len za dospelého kamaráta. Z uvedeného Dohovoru podľa ich názoru nevyplýva povinnosť zapísania biologického otca do rodného listu. Ďalej uviedli, že v čase tehotenstva matky s J. a následne od jeho narodenia, zabezpečuje starostlivosť o J. S. F. a svedok sa na otázky matky ohľadne otcovstva vyjadril, že otcovstvo nechce riešiť, a to ani v prípade, že by sa rozviedla a žila so svedkom. Správa o vyšetrení príbuzenstva zo dňa 14.05.2015, vypracovaná spoločnosťou MedGene s.r.o., bola vypracovaná na podnet matky, pričom svedok nechcel v tom čase ani vedieť výsledok. Podľa ich názoru sa otcovstvo malo riešiť skôr, a nie v čase, keď J. už vníma rodinné väzby, svoju identitu a navrhnutá zmena môže mať na jeho osobnosť a ďalší vývin negatívny dopad. Ďalej poukázali na to, že svedok je zaťažený exekúciami, že na J. súčasný rodný list je viazaná nehnuteľnosť (byt), a tiež vkladná knižka, a zmenou otca by tak J. utrpel značnú majetkovú a finančnú ujmu, a že svedok sa v minulosti živil trestnou činnosťou. Namietali, že šetrením bytových pomerov u svedka v prenajatom byte na V. XX I. G. kolíznym opatrovníkom, nebol zistený skutočný stav, pretože matka v tom čase ešte nebola odsťahovaná. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení s poukazom na správu o vyšetrení príbuzenstva a na čl. 7 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, navrhol odvolanie matky zamietnuť s odôvodnením, že každé dieťa má právo poznať svojho biologického otca a je v záujme maloletého dieťaťa, aby do budúcnosti osoba otca prestala vzbudzovať pochybnosti a bola správne a aj právne určená, nielen fakticky. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa, a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa ods. 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že občianske súdne konanie začína na návrh. Ust. § 81 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu začať konanie aj bez návrhu, a to vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon. Podľa § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z cit. ustanovení vyplýva, že v prípade, ak rodičom dieťaťa uplynula zákonom stanovená lehota na zapretie otcovstva, môže súd rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva len na návrh dieťaťa. Z uvedeného je zrejmé, že právo na iniciovanie konania o prípustnosti zapretia otcovstva patrí dieťaťu, a preto aktívne legitimované na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho matrikového otca bolo zapreté. Právo dieťaťa podať návrh na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva nie je obmedzené žiadnou lehotou, trvá počas celej doby života dieťaťa a končí jeho smrťou, resp. smrťou druhého z matrikových rodičov (§ 96 ods. 3 Zákona o rodine). Z ust. § 96 Zákona o rodine, upravujúceho zapretie otcovstva dieťaťom, vyplýva, že zákonom stanoveným predpokladom začatia konania o prípustnosti zapretia otcovstva, je návrh na začatie konania, na podanie ktorého je aktívne legitimované dieťa, pričom plnoleté dieťa podáva návrh samo, a pokiaľ je dieťa maloleté, podáva návrh kolízny opatrovník, ktorého mu súd za týmto účelom ustanoví. Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, ktoré v zmysle § 96 os. 1 Zákona o rodine môže začať len na návrh dieťaťa, nie je konaním vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré môže súd začať aj bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci odvolací súd z obsahu spisu zistil, že maloletý J. F., zastúpený kolíznym opatrovníkom, nepodal návrh, ktorým by sa domáhal rozhodnutia súdu o prípustnosti zapretia otcovstva, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava podal podnet na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva v zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedený podnet však nemožno považovať za návrh dieťaťa na začatie konania o prípustnosti zapretia otcovstva v zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý je zákonom stanovenou podmienkou začatia konania v zmysle uvedeného ustanovenia, pričom nejde o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré môže súd začať aj bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p., a preto súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď bez návrhu v rozpore s ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine len na základe podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, začal konanie o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva k mal. J. F. uznesením zo dňa 30.03.2015. V konaní, ktoré súd nemôže začať bez návrhu, je nedostatok návrhu neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý je súd v zmysle § 103 O.s.p. povinný prihliadnuť v ktoromkoľvek štádiu konania, a ktorý nedostatok má za následok zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. Súd prvého stupňa preto nesprávne napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci maloletého J. F. o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva k maloletému, pričom určil, že je prípustné konanie o zapretie otcovstva odporcu 2/ S. F. k maloletému, avšak odporcu 2/ v záhlaví napadnutého rozsudku ako účastníka konania neuviedol, a S. F. neuviedol v záhlaví rozsudku ani ako otca maloletého, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tiež zmätočný. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p. zrušil a konanie zastavil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď nezistil dôvod pre priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.