Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/52/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214212799 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214212799.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľky: C. C., F.. XX. XX. XXXX, T. M. K.. Č.. XXXX/X, Q., zastúpená: Mgr. Angelika Čečotková, F.. XX. XX. XXXX, bytom Horná Krupá č. 23, Horná Krupá, korešpondenčná adresa: Chovateľská ul. č. 1, Trnava, proti odporcovi: Dražobná a vymáhacia kancelária, s. r. o., IČO: 44 463 081, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, zastúpený advokátom: Mgr. Richard Trusina, Hálkova ul. č. 1, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. októbra 2015, č. k. 19C/130/2014 - 52, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 02. 2012, uzavretej medzi navrhovateľkou ako postupcom a odporcom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 05. 02. 2010 medzi navrhovateľkou ako veriteľom a D. M. ako dlžníkom a uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 310,18 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 02. 2012, ktorou ako postupca postúpila na odporcu, ako postupníka pohľadávku vo výške 3.080 eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z dôvodu nevrátenia peňazí na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 05. 02. 2010 s tým, že odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľke odplatu vo výške 70 % všetkých čiastok, ktoré dlžník z titulu pohľadávky, jej príslušenstva, či iných práv súvisiacich s pohľadávkou uhradí (článok III. ods. 1. zmluvy o postúpení pohľadávky). Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka listom zo dňa 10. 03. 2013 vypovedala zmluvu o postúpení pohľadávky a zároveň žiadala odporcu o vrátenie všetkých kópií dokumentov súvisiacich s postúpenou pohľadávkou, avšak odporca listom zo dňa 02. 04. 2013 navrhovateľke oznámil, že výpoveď zo zmluvy neakceptuje, skutočnosť ktorá však vplyv na plynutie výpovednej doby nemala, a jej uplynutím dňa 30. 06. 2013 zmluva o postúpení pohľadávky zanikla, takže určením neplatnosti uvedenej zmluvy by sa právne postavenie navrhovateľky nijakým spôsobom nezmenilo, keď zmluva už zanikla iným spôsobom, a to výpoveďou. Uviedol, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez určenia, v tomto prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, bolo právo navrhovateľky ohrozené a jej právne postavenie sa stalo neistým, z čoho vyplýva, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľa, ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť, avšak navrhovateľkou žiadané určenie nie je spôsobilé zabezpečiť istotu v právnom vzťahu a cieľ, ktorý podaním návrhu sledovala. Poukázal na skutočnosť, že určovací návrh je prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právnemu postaveniu navrhovateľa skôr, než toto postavenie bolo porušené, a jeho cieľom je poskytnutie preventívnej ochrany s tým, že podmienka naliehavého právneho záujmu nebude splnená, ak sa požadovaným určením neodstráni stav ohrozenia práva alebo nezabezpečí istota v právnom vzťahu účastníkov. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľky, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení má, nakoľko všeobecne platí, že žaloby na plnenie majú prednosť pred žalobami na určenie s tým, že ak už k zásahu došlo, ako zhodne tvrdili obaja účastníci konania, prevencia stráca zmysel, keď navrhovateľka mala porušiť ustanovenia zmluvy o postúpení pohľadávky a odporca žiada o úhradu zmluvnej pokuty a vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu porušenia platne uzavretej zmluvy, a keďže uvedená zmluva zanikla uplynutím výpovednej doby, prípadné nároky účastníkov zo zaniknutej zmluvy si musia riešiť žalobou na plnenie (buď o zaplatenie zmluvnej pokuty alebo o vydanie bezdôvodného obohatenia), pričom súd v prípade konania o takejto žalobe, sa bude zaoberať prejudiciálne otázkou platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je základnou podmienkou dôvodnosti a je východiskom pre úspech určovacieho návrhu, keď nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sám o sebe vedie k zamietnutiu návrhu bez toho, aby sa súd musel zaoberať ďalšími tvrdeniami účastníkov, návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 310,18 eur, keď sa nestotožnil s vyčíslenou výškou trov právneho zastúpenia odporcom v sume 556,22 eur a priznal mu odmenu podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za päť úkonov právnej pomoci, príprava a prevzatie veci dňa 05. 08. 2014, vyjadrenie k návrhu zo dňa 05. 08.2014 á 61,87 eur, pojednávanie dňa 19. 03. 2015 odročené bez meritórneho prejednania veci á 16,13 eur, účasť na pojednávaniach dňa 09. 06. 2015 a dňa 13. 10. 2015 á 64,53 eur, režijný paušál 2 x 8,04 eur a 3 x 8,39 eur. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že postupom súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť a jej návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s odporcom vyhovieť. Uviedla, že má na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela s odporcom naliehavý právny záujem, ktorý je zrejmý z konania odporcu, keď uvedená zmluva je absolútne neplatná a nie je daný dôvod, aby o otázke neplatnosti zmluvy prípadne rozhodoval súd v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty a bezdôvodného obohatenia odporcom, keď je zrejmé, že vady zmluvy zakladajú jej absolútnu neplatnosť. Poukázala na skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky bola uvedená do omylu, pretože pracovníčka odporcu jej povedala, že odporca bude vymáhať len jej pohľadávku pre ňu a všetky výdavky s vymáhaním, predstavujúce asi 30 % z dlžnej sumy, ktoré budú navýšené dlžníkovi, bude znášať dlžník a ona, ako veriteľ dostane všetky svoje peniaze späť. Poukázala na skutočnosť, že opakovane sa snažila od odporcu zistiť, ako sa jej pohľadávka vyvíja, ako sa s dlžníkom dohodol s tým, že niekedy jej bolo povedané, že spis má kolega, inokedy, že nič nevymohli, avšak po niekoľkých mesiacoch sa náhodou od dlžníka dozvedela, že spoločnosti odporcu zaplatil 200 eur, ktorý ale o tejto skutočnosti vedomosť nemal. Uviedla, že tvrdenia o zavádzaní klienta potvrdzuje samotný odporca definovaním svojej činnosti na web stránke, ktorú vedome opisuje tak, že vytvára dojem, že zastupuje klienta pri vymáhaní pohľadávky alebo ju rovno odkúpi s tým, že zmluvu podpísala na základe zavádzajúcich informácii od odporcu, ktoré majú významný vplyv na jej postavenie v spore. Navrhovateľka v dôvodoch svojho odvolania poukázala na skutočnosť, že by nikdy nepodpísala zmluvu, ktorou by sa vzdala akýchkoľvek práv na svoju pohľadávku s tým, že jej bolo niekoľkokrát povedané, že jej pohľadávka zostáva a odporca ju iba zastupuje. Namietla, že samotná zmluva trpí množstvom vád a rozporov so zákonom, keď doba trvania zmluvy je neurčitá a nejasná, zmluvné dojednania sú v rozpore s názvom zmluvy a sú neprijateľné a v rozpore s dobrými mravmi, zmluva má predtlačenú formu, obsahuje neplatnú rozhodcovskú doložku spôsobilú privodiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výška odplaty je nejasná, má byť realizovaná v percentách podľa splatených splátok dlžníka, postupník je zbavený zodpovednosti za škodu v prípade zmeškania lehôt, postupca musí sledovať solventnosť dlžníka a v prípade nezaplatenia pohľadávky dlžníkom má byť znova veriteľom a zaplatiť postupníkovi pokutu a poplatok, takže odporca vôbec nemal záujem pohľadávku prevziať, iba ju vymáhať a prípadné následky, či škodu, by znášala ona. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že súd prvého stupňa dostatočne posúdil skutkový a právny stav veci, napadnutý rozsudok je správny, určitý a dostatočne odôvodnený. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júna 2016 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrh navrhovateľky zamietol. V posudzovanej veci je predmetom sporu určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13. 02. 2012, uzavretej medzi účastníkmi konania, z Článku I. bod 1. ktorej vyplýva, že navrhovateľka je ako postupca ku dňu podpísania zmluvy výlučným veriteľom pohľadávky dlžníka D. M. vo výške 3.080 eur + príslušenstvo, ktorá vznikla z dôvodu nevrátenia peňazí na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 05. 02. 2010 s tým, že z Článku II. bod 1. vyplýva, že postupca (navrhovateľka) postúpila postupníkovi pohľadávku voči dlžníkovi spolu s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými a odporca ako postupník túto pohľadávku prijal a zaviazal sa navrhovateľke zaplatiť odmenu, v Článku III. bod 1. sa odporca ako postupník zaviazal zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 70 % zo všetkých čiastok, ktoré dlžník z titulu pohľadávky, jej príslušenstva či iných práv súvisiacich s touto pohľadávkou postupníkovi uhradí s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, minimálne však na dobu jedného roka od jej podpisu. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka listom zo dňa 10. 03. 2013 vypovedala zmluvu o postúpení pohľadávky a zároveň žiadala o vrátenie všetkých kópií dokumentov súvisiacich s pohľadávkou, ktorá bola predmetom postúpenia a o predloženie vyúčtovania vymožených dlžných súm, ktoré dlžník uhradil odporcovi v priebehu trvania zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom odporca listom zo dňa 02. 04. 2013 navrhovateľke oznámil, že jej výpoveď neakceptuje, keď podľa článku IX. bod 1. Všeobecných podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky sa doba trvania zmluvy predlžuje o dobu dohodnutých splátok, pretože s dlžníkom D. M. uzavreli splátkový kalendár dňa 30. 04. 2012 a výška dohodnutej mesačnej splátky bola 200 eur od 15. 06. 2012. Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti návrhu podľa § 80 písm. c) O. s. p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľa, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolený možno považovať určovací návrh, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie iba k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovací návrh vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustný aj napriek tomu, že je možný (prípadne) aj iný návrh. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (navrhovateľa). Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane preukázať, že práve podaný návrh je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou určovacieho návrhu podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p. a zisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania samotnej podstaty určovacieho návrhu a ktorý navrhovateľka odôvodňovala tým, že odporca od nej požaduje zaplatenie sankcie (zmluvnú pokutu a vydanie prijatého plnenia od dlžníka) z absolútne neplatnej zmluvy. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázala stotožnil, nakoľko samotné určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky by právne postavenie navrhovateľky nezmenilo, keďže uvedená zmluva zanikla výpoveďou zo strany navrhovateľky ku dňu 30. 06. 2013, a to napriek tomu, že odporca jej výpoveď neakceptoval z dôvodu, že s dlžníkom uzavrel dňa 30. 04. 2012 Uznanie dlhu o uhradení záväzku v splátkach, čím sa podľa článku IX. bod 1. Všeobecných podmienok zmluvy o postúpení pohľadávky zmluva predĺžila, avšak dlžník zaplatil odporcovi len jednu splátku, a podľa čl. I. bod 5. Uznania dlhu o uhradení záväzku v splátkach stratil výhodu splátok a dlh sa stal splatný celý, pričom dlžník dlh plnil priamo navrhovateľke, z čoho vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej neplatnosti sa navrhovateľka domáhala neexistovala (zanikla výpoveďou) a v prípade nárokov zo zaniknutej zmluvy sa možno domáhať ich zaplatenia v inom konaní (návrhom na plnenie). Odvolací súd k námietke navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Právne bezvýznamné je aj tvrdenie navrhovateľky v podanom odvolaní, že jej postupom súdu prvého stupňa, ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, bola odňatá možnosť pred týmto súdom konať, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že sa zúčastnila pojednávaní, ktoré súd prvého stupňa v danej právnej veci nariadil na deň 09. 06. 2015 a 13. 10. 2015, čím využila možnosť zúčastniť sa konania a mohla realizovať procesné práva, ktoré jej Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jej práv a oprávnených záujmov. Súd prvého stupňa zamietnutím návrhu navrhovateľky o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.