KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/404/2015 z 26. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2016, sp. zn. 11CoP/404/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1214213238.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/404/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214213238
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214213238.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čavkváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
X.: F., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - F.. E. X.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, B., a otec - K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, B., o zvýšenie
výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 28P/101/2014-82 zo
dňa 22.04.2015, jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti zvýšenia výživného p o t v r d z u j e.

V časti zročného výživného sa rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
XXX € na sumu XXX € mesačne a na maloletú J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € na sumu XXX €
mesačne, ktorú je otec povinný platiť výživné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
od 28.05.2014. Zročné výživné za obdobie od 28.05.2014 do 22.04.2015 v sume X.XXX,XX € povolil
súd prvej inštancie otcovi splácať po XXX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod
stratou výhody splátok od 01.05.2015. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava
II, zo dňa 06.09.2012, č.k. 49P/4/2012-110 v časti o výživnom na maloleté deti. Súd prvej inštancie
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1, 3 Zák. o rodine. Súd prvej inštancie mal preukázané, že nastala zmena pomerov odôvodňujúca
zvýšenie výživného, keď porovnával okolnosti za ktorých bolo určené výživné v pôvodnom rozhodnutí
a ktoré boli prítomné v čase vydania rozhodnutia o zvýšenom výživnom. Na strane maloletých detí sa
výrazným spôsobom zmenili pomery, ich výživa a opatera si vyžaduje vyššie náklady, ako tomu bolo pred
3 rokmi. Otec je v súčasnej dobe nezamestnaný, poberá výsluhový dôchodok vo výške XXX € mesačne,
pričom príjem z jeho posledného zamestnania predstavoval XXX € mesačne netto. Aj keď bol otec v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie nezamestnaný, podľa názoru súdu prvej inštancie jeho zdravotný
stav mu umožňuje nájsť si vhodné zamestnanie a tak zabezpečiť plnenie vyživovacej povinnosti voči
maloletým deťom v stanovenej výške. Otec je človek v produktívnom veku a býva v lokalite s najväčšími
pracovnými možnosťami, preto má možnosť dosahovať vyšší príjem. Obidvaja rodičia sú povinní
podieľať sa na výživnom na maloleté deti, berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Súd prvej inštancie určil aj zročné výživné a podmienky jeho splatnosti. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. platného do 30.06.2016.



3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Namietal nedostatočné zdôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom z odôvodnenia musí vyplývať logický vzťah medzi všetkými
skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strana a jeho ustálenými
právnymi názormi na strane druhej. Nespochybnil skutočnosť, že došlo na strane maloletých detí k
zmene od posledného rozhodnutia o výživnom, avšak súd prvej inštancie sa dostatočne nevyporiadal s
otázkou aspoň orientačnej výšky výživného i zo strany matky. Posúdil náklady na maloleté deti, pričom
dospel k záveru, že zo strany matky na každé dieťa vychádza suma len XX,XX € čo je nedostatočný
príspevok na deti. Súd prvej inštancie nedostatočne posúdil zárobkové a majetkové pomery, jeho reálne
schopnosti a možnosti, všetky jeho ďalšie výdavky na maloleté deti, ktoré nie sú zanedbateľné, jeho
majetkové pomery, povinnosť starej matky maloletých detí z matkinej strany podieľať sa aspoň určitou
mierou na nákladoch spojených s bývaním v štvorizbovom byte. Poukázal aj na to, že došlo k rapídnemu
zhoršeniu jeho zdravotného stavu a preto uplatnenie na pracovnom trhu je značne obmedzené. Uviedol,
bol zamestnaný ako knihár rezač v obchodnej spoločnosti, kde jeho brutto príjem bude dosahovať sumu
XXX € mesačne, v prípade výnosov, prémie do výšky XX% mesačne. Jeho celkový mesačný príjem
bude XXX € aj s výsluhovým dôchodkom, čo je nižší príjem, ako príjem matky detí. Výška mesačných
splátok je neúmerná k jeho sumárnej čiastke, aj v nadväznosti na jeho príjem, v prípade ak by odvolací
súd jeho odvolaniu nevyhovel žiadal znížiť mesačné splátky na sumu XX €. Žiadal zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie tak, že výživné na maloletého F. bude zvýšené zo sumy XXX € mesačne na sumu
XXX € mesačne a na maloletú J. zo sumy XXX € mesačne na sumu XXX € mesačne. Zročné výživné
žiadal povoliť v XX € mesačných splátkach.

4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny.

5. Matka označila odvolanie otca ako špekulatívne, s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti. Jej
zárobkové pomery boli v konaní riadne preverené. Výživné bolo zvýšené len v minimálnej nevyhnutnej
miere. Toto akceptovala, pretože chce, aby sa skončili nekonečné ťahanice s otcom detí o výživné.
Otec sa s maloletými deťmi stretáva iba sporadicky, jeho stretávanie spočíva len v odprevádzaní J.
zo školy domov, prípadne na krúžky, občasne sa stretáva s deťmi cez víkendy u jeho rodičov, pričom
starí rodičia zabezpečujú všetky potreby detí a on s nimi nemá žiadne starosti. Je pravdou, že nejaké
oblečenie deťom kúpil, ale jedine ako darček k narodeninám a meninám, teda 2 x do roka pre každé
dieťa. Uviedla, že počas dovoleniek sa otec v roku 2011 a v roku 2012 nestretol, nezaujímal sa či mali
deti vykryté prázdniny a iné voľné dni, v lete 2013 to bolo 5 dní, v lete 2014 5 dní, na Veľkú noc 2014
4 dni a Silvester 2014 spolu 5 dní. Majetkové pomery otca dovoľujú prispievať na deti súdom určenou
sumou, pričom uviedla, že v byte jeho priateľky bývajú tri zárobkovo činné osoby a každý z nich prispieva
na úhradu nájomného na domácnosť XXX € mesačne, je toto nájomné v byte, ktoré je vo vlastníctve
otcovej priateľky až nepochopiteľne vysoké. Taktiež tvrdenia otca, aby stará matka sa podieľala na
nákladoch s bývaním považuje za nepochopiteľné, stará matka jej pomáha s maloletými deťmi v rámci
svojich možností ako sa len dá, ale nemá povinnosť suplovať vyživovaciu povinnosť otca. Stará matka sa
vždy riadne podieľala a podieľa na nákladoch spoločnej domácnosti. Namietala tvrdenia otca o vysokej
výške splátok zročného výživného. Žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že bude zvýšená
vyživovacia povinnosť otca na F. zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne a na maloletú J. zo sumy
XXX € na sumu XXX € mesačne, pričom splátky zročného výživného budú vo výške XXX € mesačne
alebo aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový priadok (ďalej C.m.p.) v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a
dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletých detí nie je možné vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016 zvýšil vyživovaciu
povinnosť na maloleté deti Pisoňové, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa
06.09.2012, č.k. 49P/4/2012-110 v časti o výživnom na maloleté deti.

11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletých detí, ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia
uvedené v odvolaní.

12. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov ( 78 ods. 1 Zák. o
rodine ). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného,
ktorú nakoniec ani otec maloletých detí nespochybňoval. Súd prvej inštancie správne zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloleté deti. Tu je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletých
detí treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej
starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je
možné vyčísliť len orientačne a nie tak, ako ju v odvolaní uviedol otec maloletých detí, podiel matky na
výžive maloletých detí treba vidieť aj v jej celodennej starostlivosti o maloleté deti a tiež jej finančným
podielom, ktorý zvyčajne u matiek maloletých detí nie je limitovaný a je určený aktuálnymi potrebami
maloletých detí. Tu nemožno súhlasiť s tvrdením otca maloletých detí, že matka na deti prispieva len
sumou XX €. Pri takejto úvahe asi otec nemá dostatočnú predstavu o potrebách detí. Taktiež nie
je dôvodná námietka o podiele starej matky matky detí na bývaní, keď tu je možné uveriť tvrdeniam
matky maloletých detí, že stará matka sa aktívne podieľa na pomoci pri výchove maloletých detí a
fungovaní spoločnej domácnosti. Naviac stará matka maloletých detí nemá vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom. Súd prvej inštancie aj riadne zistil a posúdil majetkové pomery matky, avšak pri
posudzovaní vyživovacej povinnosti na maloleté deti sú rozhodujúce možnosti, schopnosti a majetkové
pomery povinného rodiča. Záverom odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu
je prvoradá povinnosť každého rodiča a tento si ju musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb.
Ak by mala aj matka taký postoj k plneniu vyživovacej povinnosti ako otec maloletých detí, vznikla by
otázka, kto by zabezpečil odôvodnené potreby maloletých detí. Ak sa otec domnieva, že výživné bolo
určené nadštandardne, odvolací súd k tomu udáva, že výživné nebolo zvýšené v súlade s odôvodnenými
potrebami maloletých detí a nemožno ho považovať za nadštandardné. Návrhu matky v jej vyjadrení
nebolo možné vyhovieť, pretože matka odvolanie nepodala.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti zvýšenia výživného správne, odvolací súd ho potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

14. V časti zročného výživného odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože v tejto časti
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).

15. Je nesporné, že za dané obdobie vzniklo zročné výživné od rozhodnutia. Ak súd rozhoduje o zročnom
výživnom, určí aj jeho splatnosť. Výživné je osobitný nárok každého dieťaťa, preto nie je správne, ak
zročné výživné je určené jednou sumou na dve deti. Nesprávne preto postupoval súd prvej inštancie
ak vyčíslil sumu zročného výživného jednou sumou na obidve deti a takto určil podmienky splatnosti.
Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne vypočítal zročné výživné od rozhodnutia súdu
prvej inštancie do rozhodnutia súdu prvej inštancie a určil podmienky jeho splatnosti. Tu odvolací súd
dopĺňa, že pri určení splátok by malo ísť skôr o výnimočné riešenie. Navyše každé súdne rozhodnutie
ukladajúce povinnosť platiť výživné je predbežne vykonateľné zo zákona. Právo na povolenie plnenia
dlžného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky pre spotrebný charakter výživného,
z čoho vyplýva, že dieťa potrebuje výživné v súčasnosti. Z uvedených dôvodov je potom potrebné aj
zvážiť, poskytnutie splátok otcovi, resp. ak súd prvej inštancie povolí plnenie zročného výživného v
splátkach, je potrebné určiť výšku splátok tak, aby dlžné výživné bolo uhradené čo najskôr.
16. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania podľa
§ 396 ods. 3 C.s.p.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1214213238)