Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/204/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214216493 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214216493.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: K-STYLE, s.r.o., Gabčíkova 484/19, Rajecké Teplice, IČO: 36 394 246, zastúpený: SP & R s.r.o., Advokátska kancelária, Maróthyho 6, Bratislava, IČO: 36 859 982, proti žalovanému: EUROKAPITAL, a.s., Ružinovská 3, Bratislava, IČO: 36 759 309, zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, advokátka, Sládkovičova 6, Žilina, o zaplatenie 5.781,76 Eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/131/2014-61 zo dňa 18.11.2014 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/131/2014-90 zo dňa 15.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/131/2014-61 zo dňa 18.11.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/131/2014-90 zo dňa 15.05.2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5.781,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.781,76 Eur od 25.01.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 346,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.002,67 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, súd vzájomný návrh žalovaného zamietol a žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za vzájomný návrh vo výške 150,00 Eur na účet Okresného súdu Bratislava II, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5.781,76 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny služby, a to prepravu kameniva, ktorú žalobca vykonal pre žalovaného na základe jeho objednávky. Uviedol, že žalovaný z faktúry č. XXXXXXX uhradil časť vo výške 3.518,38 Eur a sumu vo výške 4.791,76 Eur si žalobca ako svoju pohľadávku započítal voči záväzkom žalovaného na základe jednostranného zápočtu zo dňa 10.12.2013. Dňa 24.01.2014 uhradil žalovaný na ťarchu predmetnej faktúry č. XXXXXXX sumu 3.500,00 Eur a tak zvyšok dlžnej sumy z celkovej sumy faktúry v sume 17.591,90 Eur predstavuje sumu 5.781,76 Eur, čo tvorí predmet sporu. Žalobca uviedol, že žalovaný si u žalobcu neobjednal cielené množstvo dovezeného kameniva, pričom v objednávke bola zadefinovaná cena za 1 tonu bez DPH bez uvedenia množstva kameniva. Sporným medzi účastníkmi konania bol rozsah objednávky na vykonanie prepravy kameniva a opodstatnenosť nároku žalovaného titulom náhrady škody - ušlého zisku. Termín dodania bol dohodnutý so začiatkom od 10.06.2013 s dobou trvania 5 mesiacov. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na existenciu vzájomných pohľadávok účastníkov konania, započítal svoju pohľadávku vo výške 8.284,20 Eur s pohľadávkou žalobcu, ktorú si uplatnil v tomto konaní a žiadal zaviazať žalobcu k úhrade sumy 2.502,44 Eur. Prvostupňový súd uviedol, že samotný rozsah prepravy kameniva, ktorý bol podkladom pre fakturáciu faktúry č. XXXXXXX žalobca nenamietal, súdu nepredložil žiaden doklad o uplatnení reklamácie týkajúcej sa rozsahu vykonanej prepravy žalobcom v objeme 6.108,30 ton a zo samotnej objednávky nevyplýva, že medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté konkrétne množstvo a rozsah prepravy kameniva. Prepravy sa realizovali na základe jednotlivých mesačných objednávok a tomu zodpovedalo aj vystavenie mesačných faktúr tak, ako si to účastníci konania dohodli. Za uvedeného stavu nebolo možné jednoznačne konštatovať, že žalobca svoj záväzok splnil, žalovaný voči faktúre č. XXXXXXX neuplatnil žiadnu reklamáciu, a tak ani nárok uplatnený titulom náhrady škody - ušlého zisku nemohol žalovanému vzniknúť, pretože podmienka konkrétneho a určitého množstva a rozsahu kameniva určeného na prepravu nebola dohodnutá, žalobca svoju povinnosť neporušil zo zmluvy ani z právneho predpisu, a tak chýba a absentuje jedna z podstatných náležitostí pre vznik nároku na náhradu škody, a tým aj ďalšie náležitosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, keďže ten sa na stanovený termín pojednávania nedostavil, pričom doručil ospravedlnenie z neúčasti, z dôvodu náhlej pracovnej neschopnosti predsedu predstavenstva C. T., pričom k dôkazu predložil žalovaný potvrdenie o PN a žiadal pojednávanie odročiť. Uvedené ospravedlnenie súd neakceptoval a posúdil ho za účelové, a to z dôvodu toho, že žalovaný o termíne pojednávania vedel od 08.09.2014, kedy mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené. Potvrdenie o práceneschopnosti predsedu predstavenstva p. C.na T. bolo vystavené 30.09.2014, teda nemohlo ísť v čase stanoveného termínu pojednávania o náhle ochorenie a naviac z potvrdenia nie je preukázané, že ide o tak závažné ochorenie a zdravotný problém, ktorý znemožňuje štatutárovi zúčastniť sa pojednávania stanoveného v mesiaci november 2014. Naviac za žalovaného podľa zápisu v obchodnom registri sú oprávnení aj podpredseda a členovia predstavenstva spoločnosti konať v mene žalovaného, a ktorí sa mohli pojednávania zúčastniť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd posudzoval vec podľa ust. § 638 ods. 1, 2, § 365, § 369 ods. 1, 2, 3, § 373 Obchodného zákonníka. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie voči I. a II. výroku rozsudku z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.. Uviedol, že žalobca porušil svoje povinnosti, keď nevykonal objednávku v určenom rozsahu, čím vznikla žalovanému škoda - ušlý zisk. Podrobne zdôvodnili samotné porušenie povinnosti žalobcu, predložili dôkazy, navrhli vypočuť svedka p. C., ktorý dozeral na plnenie objednávky. Súd sa nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami a dôkazmi uvádzanými v podaniach. Taktiež argument prvostupňového súdu o posúdení predloženej PN nie je dostatočne kvalifikovaný, prislúchajúci súdu a je založený na dohade bez relevantného dôkazu. V odvolaní žalovaný ďalej poukázal, že ako žalovanému mu nebolo umožnené reagovať a vyvrátiť tvrdenia žalobcu či závery súdu, a to preukázať, že objednávka od Váhostav - SK, a.s., nebola splnená, hoci žalobca uviedol, že bola splnená, rozsah objednávky bol jasne dohodnutý, nie je pravda, že žalobca nevedel o množstve kameniva, ktoré mal pre žalovaného navoziť, na porušovanie objednávky bol žalobca neustále upozorňovaný a vznik škody - ušlý zisk dokázal žalovaný spoľahlivo vyčísliť až následne, kedy pán E. C. mal k dispozícii všetky vykonané prepravy a bol tak schopný vyhotoviť tabuľku s prehľadom plnenia objednávky toho - ktorého dopravcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, príp. žalobu zamietnuť. Dňa 28.05.2015 žalovaný písomne doplnil odvolanie o prípustnosť dovolania v prípade, že odvolací súd nevyhovie podanému odvolaniu. Navrhol, aby súd pripustil dovolanie, nakoľko je tu otázka zásadného právneho významu, ktorá ovplyvňuje skutkovo a právne podobné prípady v oblasti prepravy tovaru, a to pokiaľ ide o určenie množstva prepravovaného tovaru - kameňa. Náležitosti objednávky prepravy nie sú predpísané zákonom, je preto na mieste a vyžaduje to záujem prepravcov, aby sa ustálila prax v preprave tovaru a predišlo tak ďalším súdnym sporom. Uznesením č.k. 26Cb/131/2014-90 zo dňa 15.05.2015 súd uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 496,50 Eur. Proti uzneseniu č.k. 26Cb/131/2014-90 zo dňa 15.05.2015 podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 150,00 Eur. Nesprávnosť videl v nesprávnej určenej výške súdneho poplatku. Uviedol, že predmetom sporu je žaloba žalobcu o zaplatenie 5.781,76 Eur s príslušenstvom, pričom žalovaný preukázal zánik pohľadávky žalobcu v uplatnenej výške a voči žalobcovi si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 2.502,44 Eur. Z nároku žalovaného voči žalobcovi bol vyrubený aj súdny poplatok za odpor vo výške 150,00 Eur, čo zodpovedá súdnemu poplatku vo výške 6 % zo sumy 2.502 Eur. Žalobca sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 06.06.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p.. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa ako aj uzneseniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, ak nevypočul ako svedka p. C. na okolnosti porušenia povinností žalobcom a vzniku škody - ušlého zisku. Z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že zákon dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Výsluch svedka na okolnosti, ako plnil žalobca objednávku pokladá odvolací súd za nadbytočný, keďže predmet plnenia bol dojednaný písomne objednávkou č. XX/XXXX/EK/P, žalobca plnil a v prípade, že žalobca neplnil v rozsahu predmetu objednávky, bolo povinnosťou žalovaného reklamovať tieto skutočnosti bez zbytočného odkladu. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že žalovaný nepreukázal, že plnenie zo strany žalobcu do začatia súdneho konania reklamoval, nevrátil faktúru a započítací úkon vykonal po začatí súdneho konania. Predmet plnenia bol pritom dojednaný ako preprava kameniva na konkrétnej trase dvoma vozidlami po dobu trvania 5 mesiacov za dohodnutú cenu 2,40 Eur za 1 tonu. Z uvedeného vyplýva, že konkrétne množstvo ani intervaly, v akých sa má preprava vykonávať dohodnuté neboli, nie je teda zrejmé aké povinnosti mal žalobca porušiť. Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku (§ 373 Obch. zák.) upravená ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku, bez preukázania porušenia povinnosti nie je splnený základný predpoklad tohto zodpovednostného nároku. Výsluch svedka na okolnosti, či mohol žalobca prepraviť v rozhodnom čase aj väčšie množstvo kameniva, je irelevantný, keďže takto predmet plnenia dohodnutý nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného, že ak súd prvého stupňa vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti predsedu predstavenstva žalovaného, účastníkovi konania sa týmto postupom odňala možnosť konať pred súdom. Z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd pokračuje v konaní, ak si účastníci neplnia povinnosti uložené ustanovením ods. 1, v prípade ak sú nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že súd za splnenia predpokladov uvedených v zákone môže uskutočniť pojednávanie a na tomto aj rozhodnúť vo veci samej, pričom neprítomnosť účastníka konania pri vykonaní procesných úkonov nie je možné označiť ako odňatie práva na súdnu ochranu. Rozhodné je iba to, aby súd dal účastníkovi možnosť sa týchto úkonov zúčastniť. Z ustanovenia § 119 O.s.p. vyplýva, že účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí oznámiť dôvod odročenia bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel s tým, že uvedie samotný dôvod a deň, kedy sa o ňom dozvedel. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, návrh na odročenie musí obsahovať aj vyjadrenie lekára, že zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa pojednávania. V tomto prípade žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2014, t.j. v deň pojednávania, pričom predvolanie na termín pojednávania prevzal dňa 08.09.2014 a doklad o práceneschopnosti C. T. predsedu predstavenstva bol vystavený 30.09.2014. Žalovaný teda neospravedlnil svoju neúčasť bez zbytočného odkladu a spôsobom, aký vyžaduje zákon, keďže nepripojil vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Naviac treba uviesť, že predstavenstvo je kolektívny orgán a v prípade, že sa nemohol zúčastniť pojednávania predseda predstavenstva, mohol sa ho zúčastniť iný člen predstavenstva. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že ak súd prvého stupňa pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, svojím postupom mu neodňal právo konať pred súdom. O procesné pochybenie a porušenie práva na spravodlivý proces by išlo iba v tom prípade, ak by súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to neboli splnené podmienky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nepripustil dovolanie na otázku určenia množstva prepravovaného tovaru - kameniva, pretože je toho názoru, že ide o otázku skutkovú, ktorá nemá zásadný právny význam ani všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. V prejednávanej veci nebolo sporné ako má byť vec právne posúdená, konkrétne vzájomný návrh žalovaného na náhradu škody, sporné bolo, či došlo k porušeniu povinnosti žalobcom alebo nie, pričom súd musí vychádzať vždy z konkrétne zisteného skutkového stavu a predložených dôkazov. Odvolací súd potvrdil aj uznesenie súdu prvého stupňa 26Cb/131/2014-90 zo dňa 15.5.2015, pretože výška súdneho poplatku bola určená správne. Z citovaného uznesenia vyplýva, že súdny poplatok za odvolanie bol žalovanému vyrubený podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Z poznámok k položke 1 bod 3 Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, vyplýva, že poplatok platí účastník podľa predmetu svojho odvolania. V tomto prípade bola predmetom odvolania suma 5.781,76 Eur ako aj suma 2.502,44 Eur (I. a II.výrok rozsudku), preto bolo potrebné vyrubiť súdny poplatok z celej sumy nielen zo sumy 2.502,44 Eur ako sa mylne domnieva žalovaný. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.