Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/16/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214217759 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214217759.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu ABBAT s. r. o., Gercenova 8/H, Bratislava, IČO: 44 871 821, práv. zast. I.U.S. JUDr. Katarína Marková s. r. o., Nám. M. Benku 8, Bratislava, proti žalovanému LIMOUSINE SERVICE, s.r.o., Nezábudkova 22, Bratislava, IČO: 35 937 335, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Schweighofer, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava o zaplatenie 41.805,83 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/138/2015-65 zo dňa 25.6.2015, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/138/2015-99 zo dňa 30.9.2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/138/2015-109 zo dňa 5.11.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/138/2015-65 zo dňa 25.6.2015 o d m i e t a. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/138/2015-99 zo dňa 30.9.2015 p o t v r d z u j e. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 42Cb/138/2015-109 zo dňa 5.11.2015 z r u š u j e. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom č. k. 42Cb/138/2015-65 zo dňa 25.6.2015 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41 805,83 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 50 167,- EUR od 31.12.2013 do 4.4.2014 a zo sumy 41 805,83 EUR od 5.4.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania v sume 2 508,- EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 851,72 EUR na účet právnej zástupkyne žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že žalovaný sa na pojednávanie, ktorého termín bol stanovený na deň 25.6.2015 nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, hoci výzva súdu na vyjadrenie sa k návrhu a predvolanie na pojednávanie obsahujúce poučenie o následkoch nedostavenia sa mu boli doručené na poslednú známu adresu podľa výpisu z obchodného registra v súlade s § 48 ods. 2 O.s.p. dňa 3.6.2015. Súd rozhodol v zmysle § 153b O.s.p., nakoľko boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania za úkon právnej služby, ktorým bola predžalobná výzva, nakoľko išlo úkon pred začatím konania vo veci samej, ktorú nemožno považovať za úkon právnej služby podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. 2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 202 ods. 1 O.s.p., pretože zastával názor, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný namietal, že mu nebola doručená výzva na vyjadrenie sa k návrhu ani predvolanie na pojednávanie na deň 25.6.2015, ktorého sa z tohto dôvodu nemohol zúčastniť a prípadne sa vyjadriť k návrhu ústne. Uviedol, že predmetná zásielka mu nebola doručená na adresu jeho sídla uvedenú v Obchodnom registri a ani sa z nej dňa 3.6.2015 nevrátila ako nedoručená. Poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca si nebol istý, či adresa Hodžovo nám. 6, Bratislava je adresou žalovaného na doručovanie písomností, oznámil ju súdu, ktorý následne postupoval tak, ako by mu bola známa iná adresa žalovaného a na ňu posielal súdne zásielky. Žalovaný preto vyjadril názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď síce použil správne § 48 ods. 2 O.s.p. ale ho nesprávne interpretoval a zároveň vec neposúdil podľa § 47 ods. 1 a 2 O.s.p. V súvislosti s tým žalovaný poukázal na to, že predvolanie na pojednávanie, návrh na začatie konania ako aj výzva na vyjadrenie sa k návrhu sú listinami, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, avšak nebol ani upovedomený o uložení zásielky na pošte alebo na orgáne obce, a preto si ju nemohol ani v odbernej lehote vyzdvihnúť, s čím sa súd vôbec nevysporiadal. Žalovaný preto považoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že súd vydal predmetný rozsudok len na základe tzv. náhradného doručenia, t. j. doručenia fikciou, s čím sa súd v danom prípade uspokojil a neskúmal možnosti opakovaného doručenia, neodročil pojednávanie za účelom prípadného opakovaného pokusu o doručenie predmetných listín. Žalovaný uviedol, že vydanie rozsudku pre zmeškanie je možnosťou a nie povinnosťou súdu a súd postupoval v rozpore s uvedenými zásadami doručenia a tak, aby vec čo najrýchlejšie ukončil bez toho, aby sa zaoberal samotnou uplatnenou pohľadávkou v zmysle, či žalobcom uplatnený skutkový stav možno považovať za nesporný, pretože podľa žalovaného hmotnoprávny podklad uplatnenej pohľadávky nebol tak jednoznačný, že by ho bolo možné považovať za nesporný. Zastával názor, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a z odôvodnenia rozsudku nie je ani zrejmé, ako súd skutkový stav zistil a ako dospel k danému právnemu posúdeniu. Žalovaný sa v odvolaní vyjadril k skutkovému stavu veci, čím chcel poukázať na to, že žalobcom tvrdené skutočnosti sú absolútne nejednoznačné, odlišné, klamlivé a dostatočne nepreukázané a že uplatnená pohľadávka v danej výške neexistuje a nemôže tak byť žalobcovi priznaná. Žalovaný preto dospel k záveru, že nebola splnená ani jedna z podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie zaťažil konanie vadami, v dôsledku ktorých došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom ako aj k porušeniu jeho práva na prístup k súdu, práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia. 3. K uvedenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil okrem iného aj citáciou príslušných zákonných ustanovení, na základe čoho sa žalobca nestotožnil s názorom žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Žalobca poukázal na to, že z obsahu spisu jasne vyplýva pasivita žalovaného, a to aj napriek tomu, že o prebiehajúcom súdnom konaní preukázateľne vedel dokonca so značným časom pred pojednávaním vo veci samej, na ktoré sa napokon nedostavil. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie postupoval podľa § 48 ods. 2 O.s.p., a to správne, zákonne a dôvodne, čo podľa žalobcu vyplýva aj z unesenia č. k. 42Cb/138/2015-99 zo dňa 30.9.2015, ktoré taktiež považoval za vecne a právne správne a zákonné a ktoré zároveň navrhol potvrdiť. Uviedol, že nie je pravdivé ani tvrdenie žalovaného, že adresu Hodžovo nám. 6, Bratislava oznámil súdu žalobca. Žalobca sa ďalej vyjadril aj ku skutkovému stavu prejednávanej veci, čím chcel poukázať na to, že žalovaný ani netvrdil a ani nepreukázal, že si splnil svoje povinnosti vyplývajúce s právneho vzťahu so žalobcom. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zvážil, či nie sú splnené zákonné podmienky na odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. alebo aby prípadne zvážil, či odvolanie je prípustné podľa § 202 ods. 1 O.s.p. V prípade, ak by odvolací súd považoval odvolanie za prípustné, žalobca navrhol, aby neprihliadal na listiny predložené žalovaným a aby ich nevykonal ako dôkazy vo veci samej a aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. 4. Krajský súd v Bratislave postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 42Cb/138/2015-65 zo dňa 25.6.2015 nie je prípustné a z toho dôvodu je potrebné ho odmietnuť. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa § 356 písm. b/ C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Podľa § 273 a § 274 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Podľa § 109 ods. 1 C.s.p. za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená. Podľa § 111 ods. 1 a 3 C.s.p. do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti; údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou. Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 112 C.s.p. ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 5. Odvolací súd na základe skutočností zistených z obsahu spisu a príslušných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko odvolací súd mal preukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa § 273 a § 274 C.s.p. (predtým podľa § 153b O.s.p.) tak, ako to dostatočne uviedol a odôvodnil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 42Cb/138/2015-99 zo dňa 30.9.2015, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a ktoré, ako bude uvedené nižšie, odvolací súd potvrdil. Odvolací súd dodáva, že v prípade právnickej osoby sa adresou na doručovanie písomností rozumie adresa sídla zapísaného v obchodnom registri alebo v inom verejnom registri. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie doručoval žalovanému návrh ako aj predvolanie na adresu uvedenú v obchodnom registri, avšak poštový doručovateľ doručoval uvedené písomnosti na adresu Hodžovo nám. 6, Bratislava, ktorá bola známa ako adresa, na ktorej si žalovaný preberal zásielky. Nakoľko sa však zásielky vrátili súdu ako neprevzaté v odbernej lehote, súd správne postupoval v zmysle vtedy platného účinného ustanovenia § 48 ods. 2 O.s.p.. Je preukázané, že ďalšie zásielky, ako napadnutý rozsudok, či podanie žalobcu zo dňa 11.5.2015 si žalovaný na adrese Hodžovo nám. 6, Bratislava, prevzal. Na základe toho odvolací súd konštatuje, že nakoľko v danej veci sa nepreukázala existencia skutočností o nesplnení podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, je napadnutý rozsudok v zmysle § 356b C.s.p. rozsudkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 6. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 42Cb/138/2015-65 zo dňa 25.6.2015 odmietol ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ C.s.p.. 7. Napadnutým uznesením č. k. 42Cb/138/2015-99 zo dňa 30.9.2015 súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku č. k. 42Cb/138/2015-65 zo dňa 25.6.2015, ktorým súd rozhodol v zmysle § 153b ods. 1 až 3 O.s.p. V odôvodnení súd uviedol, že žalovaný namietal, že predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené na adresu jeho sídla uvedenú v obchodnom registri a z tejto adresy sa zásielka nevrátila súdu ako nedoručená dňa 3.6.2015, čo bolo podľa žalovaného ospravedlniteľným dôvodom jeho neprítomnosti na predmetnom pojednávaní a okrem toho, že nebol riadne predvolaný namietal i to, že mu nebol ani doručený návrh na začatie konania. Súd poukázal na to, že vychádzajúc z § 153c ods. 1/ O.s.p. sú ospravedlniteľným dôvodom len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Súd uviedol, že v predmetnom prípade návrh žalovaného preskúmal a dospel k záveru, že nie je dôvodný a uviedol, že návrh žalobcu bol žalovanému doručovaný na adresu Nezábudkova 22, Bratislava, pričom skutočnosť, že poštový doručovateľ pravdepodobne z dôvodu vedomosti o tom, kde si žalovaný preberá zásielky, ju doručoval na adresu Hodžovo námestie 6, Bratislava, súd nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, pričom rovnako tomu bolo aj v prípade doručovania predvolania na pojednávanie, kde sa predmetná zásielka vrátila súdu dňa 3.6.2015 ako neprevzatá v odbernej lehote. Súd považoval za dôležité uviesť, že sídlo žalovaného uvedené žalobcom (Hodžovo nám. 6, Bratislava) vyplýva aj zo živnostenského registra, pričom na uvedenej adrese má žalovaný zriadenú prevádzkareň a preberá si tam zásielky, o čom svedčia aj upomienky, ktoré zasielal žalobca žalovanému spolu s doručenkami o riadnom prevzatí, ako aj doručenka založená v súdnom spise, ktorá svedčí o tom, že žalovaný si na danej adrese dňa 14.9.2015 prevzal rozsudok, proti ktorému následne podal predmetný návrh na jeho zrušenie. Na základe toho súd zastával názor, že sporné písomnosti boli žalovanému doručené v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p., z čoho je zrejmé, že pokiaľ boli zásielky žalovanému doručované na adresu Hodžovo nám. 6, Bratislava, nemožno z toho vyvodzovať, že nebol dodržaný zákonom stanovený postup pre doručovanie, resp. uplatnenie fikcie doručenia, nakoľko žalovaný je zapísaný ako spoločnosť aj v živnostenskom registri s prevádzkarňou na drese, na ktorú mu boli predmetné písomnosti ako aj napadnutý rozsudok doručované a kde si ich zároveň aj prevzal. Na základe uvedeného súd návrh žalovaného zamietol, nakoľko boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 153b ods. 1 O.s.p. a neboli splnené podmienky uvedené v § 153c ods. 1 O.s.p.. 8. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Žalovaný poukázal na skutočnosti zhodné s tými, ktoré boli obsahom odvolania proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa doručovania písomností v priebehu súdneho konania. Namietal teda, že nebol splnený zákonný predpoklad vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 153b ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p, a to riadne a včasné doručenie predvolania na pojednávanie do vlastných rúk a riadne doručenie výzvy na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania obsahujúce poučenie o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti. Uvedené teda podľa žalovaného zakladá vady konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postup súdu považoval žalovaný za nezákonný a napadnuté uznesenie za výsledok nesprávneho postupu a právneho posúdenia a za výsledok absolútnej svojvôle konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že zrušuje rozsudok sp. zn. 42Cb/138/2015 zo dňa 25.6.2015. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 42Cb/138/2015-99 zo dňa 30.9.2015 podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 277 ods. 1,2 C.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa doručovania sporných písomností, ktoré sú zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd v tejto časti odôvodnenia v celom rozsahu odkazuje na skutočnosti uvedené v odseku 5 odôvodnenia tohto uznesenia. 11. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 42Cb/138/2015-99 zo dňa 30.9.2015 v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa aj s jeho odôvodením. 12. Napadnutým uznesením č. k. 42Cb/138/2015-109 zo dňa 5.11.2015 súd prvej inštancie v zmysle položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov uložil žalovanému povinnosť, aby do 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 2 508,- EUR. 13. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Uviedol, že v predmetnom konaní podal dve odvolania, a to odvolanie zo dňa 24.9.2015 proti rozsudku č. k. 42Cb/138/2015-65 zo dňa 25.6.2015 a odvolanie zo dňa 2.11.2015 proti uzneseniu č. k. 42Cb/138/2015-99 zo dňa 30.9.2015. Z napadnutého uznesenia však nie je zrejmé, za ktoré odvolanie mu súd vyrubil súdny poplatok a či ho vyrubil správne a či vec správne právne posúdil v súlade s položkou č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov. Na základe toho žalovaný zastával názor, že predmetné uznesenie je neurčité a nepreskúmateľné. Preto navrhol, aby buď súd prvej inštancie jeho odvolaniu vyhovel podľa § 210a O.s.p. a napadnuté uznesenie zmenil alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 14. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 42Cb/138/2015-109 zo dňa 5.11.2015 podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 15. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, za ktoré odvolanie bol žalovanému vyrubený súdny poplatok, keďže, ako v odvolaní žalovaný sám uviedol, v danej veci podal odvolanie jednak proti rozsudku č. k. 42Cb/138/2015-65 zo dňa 25.6.2015 ako aj proti uzneseniu č. k. 42Cb/138/2015-99 zo dňa 30.9.2015. V predmetnom uznesení bol preto súd prvej inštancie povinný presne a detailne uviesť, ktoré odvolanie je predmetom vyrubeného súdneho poplatku. Odvolací súd preto konštatuje, že napadnuté uznesenie neobsahuje potrebné zákonné obsahové náležitosti, ktoré by zaručovali jeho preskúmateľnosť, určitosť a presvedčivosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť zakladá porušenie procesných práv strany sporu, čo je dôvodom na jeho zrušenie. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie č. k. 42Cb/138/2015-109 zo dňa 5.11.2015 podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. zrušil. 17. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalobcovi v odvolacom konaní vznikli trovy konania za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie a žalobca bol v celom rozsahu úspešný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.