Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214218176 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214218176.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu ZBORAN, s.r.o., Šebešťanová 175, Považská Bystrica, IČO: 36 795 283, práv. zast. JUDr. Katarínou Gahírovou, advokátkou, Centrum 27/32, Považská Bystrica, proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o zaplatenie sumy 35 083,73 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 25Cb/196/2014-121 zo dňa 3.11.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 25Cb/196/2014-140 zo dňa 27.1.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 25Cb/196/2014-121 zo dňa 3.11.2015, v spojení s opravným uznesením č. k. 25Cb/196/2014-140 zo dňa 27.1.2016, v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35 083,73 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23 387,58 EUR od 28.6.2012 do zaplatenia, trovy konania v sume 2 105,- EUR ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právnej zástupkyne žalobcu v sume 3 261,38 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku konanie zastavil. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bola dňa 12.4.2010 uzavretá Zmluva o dielo č. SE-78-17/OVO-2010, predmetom ktorej bola prestavba, prístavba a modernizácia hasičskej stanice v Detve. K zmluve bol dňa 17.5.2011 prijatý Dodatok č. 1. Cenu diela žalobca účtoval faktúrami č. 10100015 zo dňa 31.5.2010 na sumu 96 176,44 EUR, č. 10100016 zo dňa 31.5.2010 na sumu 6 433,44 EUR, č. 10100020 zo dňa 1.7.2010 na sumu 46 586,83 EUR, č. 10100025 zo dňa 2.8.2010 na sumu 17 665,90 EUR, č. 10100026 zo dňa 2.8.2010 na sumu 5 055,25 EUR, č. 10100030 zo dňa 6.9.2010 na sumu 8 238,72 EUR, č. 10100035 zo dňa 1.10.2010 na sumu 22 225,28 EUR, č. 10100044 zo dňa 5.11.2010 na sumu 15 581,37 EUR, č. 10100045 zo dňa 5.11.2010 na sumu 1 090,- EUR, č. 10110012 zo dňa 2.5.2011 na sumu 11 311,47 EUR, č. 10110015 zo dňa 25.5.2011 na sumu 14 440,56 EUR, č. 10110018 zo dňa 14.6.2011 na sumu 8 106,- EUR, č. 10110019 zo dňa 14.6.2011 na sumu 97 813,08 EUR a č. 10110020 zo dňa 14.6.2011 na sumu 11 654,97 EUR. Za oneskorenú úhradu uvedených faktúr vyúčtoval žalobca žalovanému zmluvnú pokutu a úrok z omeškania faktúrou č. 10120028 zo dňa 13.6.2012 na sumu 35 755,27 EUR. Súd poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,ObZ“) a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“) a tiež na čl. VIII ods. 8.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade omeškania objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr nad dohodnutú dobu splatnosti, má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania. Uviedol, že základná úroková sadzba ECB bola v období od 14.12.2011 do 10.7.2012 vo výške 1 % ročne, v súvislosti s čím poukázal na § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 3. Súd prvej inštancie v súvislosti s tým, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia vyúčtovanej zmluvnej pokuty v sume 23 387,58 EUR s úrokom z omeškania a vyúčtovaného úroku z omeškania v sume 11 696,15 EUR uviedol, že zmluvná pokuta je špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom slúžiacim na dosiahnutie väčšej istoty, že práva zmluvných strán budú riadne a včas uspokojené. Je to vlastne dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dojednať pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda a jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. V tomto smere súd vychádzal aj z viacerých v odôvodnení citovaných súdnych rozhodnutí, a to z rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 172/2007 zo dňa 30.9.2008 a z rozsudku NS ČR sp. zn. 25Cdo 182/2001 zo dňa 25.6.2002. Ďalej súd uviedol, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za porušovanie zmluvy tým, že žalovaný sa ako objednávateľ omeškal s úhradou jednotlivých faktúr, ktorými žalobca účtoval cenu za zhotovenie diela a s úhradou kolaudačnej zábezpeky. Otázka omeškania ako aj samotná výška uplatňovanej zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nebola medzi účastníkmi sporná. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej sume 23 387,58 EUR a vyúčtovaného úroku z omeškania v sume 11 696,15 EUR. Bolo preto podľa súdu nesporné, že žalovaný bol so zaplatením vyúčtovanej zmluvnej pokuty v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku bolo potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj priznaná výška úroku z omeškania je plne podľa súdu v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, keďže vychádza zo základnej úrokovej sadzby NBS a ECB v rozhodnom období. Dôvodný bol preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania za omeškanie so zaplatením zmluvnej pokuty, ktorý bol aj súdom vo výške 9 % ročne za požadované obdobie od 28.6.2012 (vychádzajúc z faktúry č. 10120028 ako výzvy objednávateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty), priznaný. Argumenty žalovaného a na nich postavenú obranu súd považoval za právne irelevantnú. Uviedol, že skutočnosť, že na včasnú realizáciu platieb bola potrebná súčinnosť tretej osoby, nemohla byť na ťarchu žalobcu ako zhotoviteľa. Okrem toho, žalovaný ako objednávateľ v zmluve deklaroval, že na zhotovenie diela má zabezpečené finančné prostriedky (čl. VI. ods. 6.8.). 4. Súd prvej inštancie uviedol, že sa zaoberal aj otázkou možnosti využitia svojho moderačného oprávnenia. Konštatoval, že moderačné právo súdu v súčasnosti spočíva podľa § 301 ObZ v tom, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s tým, že minimálnu výšku priznanej zmluvnej pokuty (alebo limit moderácie) predstavuje výšku škody (skutočnej škody a ušlého zisku), ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia o nároku na zmluvnú pokutu. Pri znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty súd prihliada k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. V danom prípade hodnota zaisťovanej povinnosti nespočíva iba v cene zhotoveného diela, ako sa domnieval žalovaný, ale v hodnote celého investičného projektu. V tejto súvislosti súd vychádzal z rozsudku NS ČR sp. zn. 32Cdo 1002/2008 zo dňa 9.4.2009 a z rozsudku NS ČR sp. zn. 32Cdo 400/2004 zo dňa 18.1.2005. Uviedol, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,05 % dohodnutej ceny faktúry pre prípad omeškania žalovaného so splnením povinnosti riadne a včas zaplatiť faktúru, nebola, vzhľadom na okolnosti daného prípadu, neprimeraná. Takáto výška zmluvnej pokuty nijako neprekračovala účel zmluvnej pokuty spočívajúcej najmä v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovanú povinnosť a v dostatočnom zabezpečení veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. V posudzovanej veci konečná výška zmluvnej pokuty plne závisela od doby, počas ktorej žalovaný neplnil povinnosť, ktorú sám zmluvne prevzal. Výsledná výška zmluvnej pokuty bola a je teda dôsledkom doby, ktorá už uplynula (resp. by ďalej plynula) odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Za určitých okolností nemusí byť neprimeraná zmluvná pokuta v oveľa vyššej sadzbe ako v danom prípade. K tomu súd opätovne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Obo 1385/2004 zo dňa 23.10.2006 a sp. zn. 33Obo 204/2001 zo dňa 9.8.2001. Napokon sa súd zaoberal aj namietanou otázkou rozporu s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, ak je súčasne uplatňovaná zmluvná pokuta a úrok z omeškania. Skonštatoval, že nakoľko sa jedná o dva rôzne právne inštitúty, ich súbeh nijako neodporuje či už zákonu, resp. ustálenej judikatúre (rozsudok NS ČR sp. zn. 26Cdo 1467/2007 zo dňa 13.3.2008). O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že uviedol, že žalobcovi nepriznal náhradu trov za jeden úkon, a to nahliadnutie do spisu dňa 27.10.2014 a s tým súvisiacu náhradu cestovných nákladov a náhradu za stratu času, nakoľko sa nejednalo o účelný úkon na uplatňovanie práva. 5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p. Odvolanie odôvodnil najmä s poukazom na skutočnosť, že projekt bol financovaný na základe zmluvy o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov (NFP) zo dňa 29.10.2010, a teda financovanie bolo naviazané na skutočnosť, kedy bol ukončený schvaľovací proces zo strany Riadiaceho orgánu pre Regionálny operačný program a finančné prostriedky prevedené na účet príjemcu, až následne mohli byť žalobcovi finančné prostriedky poukázané. Uviedol, že rekonštrukcia Hasičskej stanice v Detve bola podľa zmluvy o poskytnutí NFP financovaná systémom zálohových platieb, čo znamená, že prijímateľ požiadal o určitú sumu poskytovateľa formou žiadosti o platbu. Maximálna hodnota finančnej čiastky bola stanovená vzorcom, ktorý je súčasťou zmluvy o poskytnutí NFP. Čím je teda dlhší čas, tým menšia suma zálohovej platby mohla byť žiadaná. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že pre systém zálohových platieb bola stanovená maximálna výška platby a vzhľadom na pravidlo, že nová žiadosť sa mohla podávať až po schválení pôvodnej, nebolo možné počas realizácie stavby financovanie urýchliť. Preto časový rozdiel, ktorý vznikol medzi podpisom zmluvy o poskytnutí NFP a zmluvy o dielo, ktorej nedeliteľnú súčasť tvoril dodatok č. 1, nebolo možné počas výstavby reálne eliminovať. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že počas výkonu kontroly Riadiacim orgánom pre Regionálny operačný program bolo pozastavené financovanie projektu, a preto za toto obdobie by žalobcovi nemal vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu a ani na úrok z omeškania a že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 345/2012 Z. z. došlo aj k zmene prijímateľa NFP čerpaného z finančnej pomoci Európskeho spoločenstva v rámci regionálneho operačného programu a tento zmenový proces neumožnil prijímateľovi realizovať nové žiadosti o platbu a teda ani uhrádzať faktúry za zrealizované stavebné práce a ani žiadať riadiaci orgán o ďalšie platby, čo predstavovalo ďalšiu objektívnu prekážku v riadnom plnení zmluvy o dielo a spôsobilo omeškanie s úhradami faktúr. V súvislosti s uvedeným považoval žalovaný rozsudok za nepreskúmateľný a zastával názor, že súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalovaným, a to najmä z dôvodmi omeškania s úhradami faktúr, na základe čoho zastával názor, že rozsudok nespĺňa požiadavku presvedčivého odôvodnenia rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Žalovaný sa nestotožnil ani s vyjadrením súdu, že jeho argumenty a obrana ohľadom zmluvnej pokuty bola právne irelevantná. Uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy o dielo nebolo jasné ako časovo náročný bude proces platieb a žalovaný nemohol očakávať také množstvo objektívnych prekážok napriek tomu, že mal zabezpečený zdroj financovania projektu tak, ako sa uvádzalo v čl. VI bod 6.8 zmluvy o dielo v súvislosti s čím poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 152/2008 zo dňa 28.8.2008. Žalovaný sa preto v odvolaní odvolával na pojem poctivý obchodný styk obsiahnutý najmä v § 265 ObZ, ktorý podľa neho možno považovať za pojem suplujúci pre potreby hospodárskych vzťahov dobré mravy. Uviedol, že zásada poctivého obchodného styku je konkrétnejšou podobou dobrých mravov ako všeobecného pojmu morálky a posúdenie, či ide o taký výkon práva, ktorý je v rozpore s touto zásadou je otázkou právnou a nie skutkovou, pričom táto zásada má právnu relevanciu a odkazuje na ňu zákon. Na základe toho žalovaný zastával názor, že danú otázku konajúci sú nesprávne právne posúdil a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tiež žalovaný zastával názor, že v danom prípade boli splnené podmienky pre aplikáciu moderačného práva súdu z dôvodu, že zmluvná pokuta a úrok z omeškania sankcionoval porušenie tej istej povinnosti a zmluvná pokuta bola zároveň neprimerane vysoká. Zároveň uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere bolo nedostatočné, čím sa rozsudok stal nepreskúmateľným. Na základe viacerých vád konania a viackrát namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný zastával názor, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, súdnu ochranu a došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, pretože v prípade takého rozhodnutia sa mu odníma možnosť náležite právne a skutkovo argumentovať v rámci využitia opravných prostriedkov. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 171/2005 zo dňa 27.4.2006, uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 139/2011 zo dňa 12.10.2011 a tiež na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 5/1997 zo dňa 28.8.1997 ako i na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03 zo dňa 16.9.2003 a sp. zn. III. ÚS 192/2006 zo dňa 3.11.2006. Žalovaný sa okrem uvedeného odvolal aj proti výroku o trovách konania, pričom uviedol, že žalobcovi boli priznané nad rámec § 142 O.s.p., nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal, že bol vyzvaný súdom na vyjadrenie sa k odporu žalovaného a išlo podľa žalovaného len o doplnenie písomného podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, a preto mu za tento úkon náhrada nepatrí. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v konaní bolo nesporné, že ako zhotoviteľ vykonal pre žalovaného dielo riadne a včas a dielo bolo odovzdané, skolaudované a bez vád, čo nebolo žalovaným vôbec namietané. Nesporné tiež bolo, že žalovaný uhradil cenu za dielo po lehote splatnosti, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zákonné úroky z omeškania a dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalobca poukázal na to, že žalovanému zaslal aj predžalobnú výzvu a taktiež pred pojednávaním ho prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval k mimosúdnemu riešeniu veci avšak bezvýsledne. Žalobca uviedol, že žalovaný odmietol prijať zodpovednosť za predmetné omeškania, a to napriek tomu, že vo svojej činnosti má vedomosť o rade ďalších totožných sporov, v ktorých bol výsledok vždy v jeho neprospech. V tejto súvislosti žalobca predložil súdu výpis z databázy súdnych rozhodnutí MS SR, z ktorého je zrejmé, že ním predložený rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/39/2012 ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/67/2012 zo dňa 15.1.2015 sú právoplatnými, rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 34Cb/26/2013 zo dňa 19.6.2014 pojednávajúci o totožnom predmete sporu uložil žalovanému povinnosť k úhrade zmluvnej pokuty i úroku z omeškania. Rovnako žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/91/2014 zo dňa 18.6.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Cb/49/2013. Aj v súvislosti s týmito rozhodnutiami zastával žalobca názor, že námietky žalovaného neobstoja, nakoľko je nepochybné, že ak chcel uzavrieť zmluvu s úspešným súťažiteľom, ktorá by zahŕňala isté platobné podmienky, mal tak urobiť v čase nakontrahovania zadávanej zákazky, čo však neurobil, a preto je nevyhnutné, aby znášal svoju zodpovednosť v plnej miere. K námietke žalovaného týkajúcej sa moderačného práva súdu žalobca uviedol, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že nešlo o prípad, kedy by toto svoje právo mal uplatniť, čo v odôvodnení oprel o ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Zastával názor, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty ako 0,05 % denne z dlžnej sumy nebola a ani nie je neprimeraná. Zdôraznil, že samotnú zmluvu koncipoval žalovaný a on ako zhotoviteľ ani nemal právo meniť jej ustanovenia. Žalobca taktiež nesúhlasil ani s námietkou voči trovám právneho zastúpenia, k čomu uviedol, že dňa 9.10.2014 bol súdom vyzvaný k podaniu písomného vyjadrenia k odporu, pričom išlo o typické podanie týkajúce sa veci samej, ktoré je v zmysle § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. úkonom právnej služby aj bez výzvy konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením sp. zn. 25Cb/196/2014-140 zo dňa 27.1.2016 potvrdil ako skutkovo a právne správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 1 003,02 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 7. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Pokiaľ ide o uvedenú námietku neplatnosti zmluvy, v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, nakoľko s obsahu spisu je zrejmé, žalovaná uzavrela zmluvu prostredníctvom svojho splnomocnenca, čo bolo preukázané predloženým splnomocnením zo dňa 25.7.2010. Spôsob vykonania diela je zrejmý zo zmluvy o dielo a licenčnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou a Petrom Vargom zo dňa 25.5.2010. (viesť § 538 OBZ). 8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že žalovaný v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť či zákonnosť záverov súdu prvej inštancie a opätovne, tak ako v odpore proti platobnému rozkazu, poukazoval na okolnosti súvisiace s financovaním projektu a zmluvou o poskytnuté NFP, ktoré považoval za objektívne príčiny nesplnenia svojho záväzku, s čím sa však súd vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že predmetná argumentácia žalovaného nie je dôvodná, nakoľko v čl. VI bode 6.8 žalovaný vyslovene prehlásil, že na zhotovenie diela, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo má zabezpečené finančné prostriedky. Žalobcovi v predmetnej veci vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným a tento jeho nárok nie je závislý na inom právnom vzťahu, a to na žalovaným uvádzanom vzťahu medzi ním a poskytovateľom NFP. Pre žalobcu teda nie je podstatný pôvod finančných prostriedkov u žalovaného a na jeho nárok nemajú vplyv ani žiadne objektívne príčiny, ktoré u žalovaného spôsobili porušenie platobných povinností. Obsahom zmluvy o dielo nebolo ani žiadne pre žalovaného záväzné ustanovenie, z ktorého by vyplývalo, že splnenie povinností žalovaného je podmienené splnením povinností z iného zmluvného vzťahu, ktorého žalobca nebol účastníkom. Je potrebné uviesť, že v konaní vôbec nebol sporný samotný nárok žalobcu a žalovaný svoje omeškanie so zaplatením faktúr a s tým súvisiacu povinnosť platiť zmluvnú pokutu a úroky z omeškania vôbec nenamietal. K námietke žalovaného týkajúcej sa povinnosti aplikácie moderačného práva súdu z dôvodu, že zmluvná pokuta a úrok z omeškania sankcionovali porušenie tej istej povinnosti odvolací súd uvádza, že v zmysle § 301 ObZ sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a dodáva, že žiaden právny predpis nevylučuje súbežné uplatňovanie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania, nakoľko ide o dva na sebe nezávislé právne inštitúty a každé omeškanie súvisiace s plnením peňažného záväzku je zo zákona sankcionované povinnosťou platiť úroky z omeškania a vylúčenie možnosti dojednania zmluvnej pokuty by znamenalo, že zákonné ustanovenia o zmluvnej pokute by tak stratili svoj zmysel a účel. Súčasné uplatňovanie dojednanej zmluvnej pokuty a zákonného úroku z omeškania tak v danom prípade nevedie ani k rozporu s dobrými mravmi či k porušeniu zásady poctivého obchodného styku. K námietke žalovaného, že vzhľadom na ním tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu jeho procesných práv odvolací súd uvádza, že predmetný rozsudok netrpí vadou nepreskúmateľosti, pretože súd dostatočne zistil skutkový stav veci a nárok žalobcu posúdil v súlade s príslušnými právnymi predpismi, jeho rozhodnutie je v každom smere dostatočne odôvodnené a odôvodnenie zároveň obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. K časti odvolania týkajúcej sa náhrady trov konania, odvolací súd dospel s poukazom na obsah spisu k záveru, že všetky úkony právnej služby, za ktoré boli žalobcom uplatnené a súdom priznané trovy konania, boli vykonané účelne. Sporné vyjadrenie k odporu namietané žalovaným bolo taktiež účelným úkonom smerujúcim k uplatňovaniu a bráneniu práva a z obsahu spisu je preukázané, že súd žalobcu na jeho predloženie vyzval. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.