Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/213/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214219419 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214219419.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: SCP PAPIER, a. s., Mostová 5358/29, Ružomberok, IČO: 36 373 583 proti žalovanému: IMPRESS PRINT Slovakia, s. r. o., Heydukova 15, Bratislava, IČO: 35 707 437 (predtým areaprint s.r.o., Galvaniho 14/5515, Bratislava), právne zastúpený: JUDr. Peter Šmeringai, advokát z advokátskej kancelárie CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie č. 4, Bratislava o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 2.756,40 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb 216/2014-46 zo dňa 07.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb 216/2014-46 zo dňa 07.04.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb 216/2014-46 zo dňa 07.04.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava II vyhovel žalobnému návrhu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 2.756,40 eur s príslušenstvom v celom rozsahu a vo veci trov konania na súde prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 292,50 eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 165 eur ako aj trovy cestovného Bratislava-Ružomberok a späť a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2014 domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.756,40 eur s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.756,40 eur od 04.11.2013 do zaplatenia. Žalobca si tiež návrhom uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúci z náhrady trov konania titulom uhradeného súdneho poplatku za návrh vo výške 165,- eur a náhrady za cestovné na pojednávanie Bratislava - Ružomberok a späť. Svoj návrh žalobca dôvodil tým, že dňa 30.10.2013 bol žalovanému ako dlžníkovi povinného - OTA, a. s. Košice, Vstupný areál U. S. Steel, Košice, IČO: 31 677 584 v exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade Košice, U.. T. H. P. v prospech žalobcu ako oprávneného doručený Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a príkaz na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora a oprávneného prikázaním iných peňažných pohľadávok. Z podkladov predložených povinným súdnej exekútorke mal žalovaný v čase vydania exekučného príkazu voči povinnému záväzok v celkovej výške 2.756,40 €. Predmetná suma pozostávala z neuhradených faktúr: - č. F 62-1081/2013 v sume 248,- eur, - č. F 62-1085/2013 v sume 132,- eur, - č. F 62-1086/2013 v sume 1.236,- eur, - č. F 62-1090/2013 v sume 248,40 eur, - č. F 62-1092/2013 v sume 300,- eur, - č. F 62-1094/2013 v sume 276,- eur, - č. F 62-1095/2013 v sume 216,- eur. Napriek doručenému exekučnému príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a príkazu na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora a oprávneného prikázaním iných peňažných pohľadávok žalovaný ako dlžník povinného nevyplatil žalobcovi ako oprávnenému ani exekútorovi pohľadávku vo výške 1.304,40 eur, ale túto sumu uhradil v čiastkach 248,- eur, 348,- eur, 132,- eur, 300,- eur dňa 4.11.2013 a v čiastke 276,- eur dňa 5.11.2013 povinnému, spoločnosti OTA, a. s., a taktiež žalovaný nezaplatil žalobcovi ani súdnej exekútorke sumu 1.236,- eur a 216,- eur, ktoré si započítal so záväzkami povinného, pričom kedy došlo k započítaniu neuviedol, ale z dokladov predložených exekútorke je zrejmé, že v čase vydania exekučného príkazu pohľadávka existovala, t. z. že k započítaniu došlo až po doručení exekučného príkazu. Právne zdôvodnil žalobca nárok uplatnený žalobou s poukazom na ust. § 109 ods. 1 Z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. 3. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril v odpore voči platobnému rozkazu tak, že s nárokom žalobcu nesúhlasil a bol toho názoru, že je nedôvodný. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému dôvodí skutočnosťou, že žalovaný bol dlžníkom spoločnosti OTA, a. s. Košice, pričom žalobca si voči spoločnosti OTA, a. s. uplatňoval svoje nároky v exekučnom konaní. Žalovaný pohľadávku vo výške 2.756,40 eur nerozporoval, ale uviedol, že pohľadávku spoločnosti OTA, a. s. v celom rozsahu uspokojil, a teda došlo k zániku a v dôsledku toho namietal pasívnu legitimáciu vecnú na strane žalovaného. Dňa 12.6.2014 v odpovedi súdnej exekútorke oznámil, že všetky vyššie uvedené pohľadávky spoločnosti OTA a. s. zanikli, a to z dôvodu vzájomného započítania resp. úhrady v prospech účtu spoločnosti OTA a. s., pričom pohľadávky boli vysporiadané nasledovne: - pohľadávky spoločnosti OTA, a. s. vo výške 1.236,- eur na základe faktúry č. F62-1086/2013 a vo výške 216,- eur na základe faktúry č. F62-1095/2013 boli započítané so záväzkami voči žalovanému, - pohľadávky spoločnosti OTA, a. s. vo výške 348,- eur na základe faktúry č. F62-1081/2013, vo výške 132,- eur na základe faktúry č. F62-1085/2013, vo výške 248,40 eur na základe faktúry č. F62-1090/2013 a vo výške 300,- eur na základe faktúry č. F62-1092/2013, boli v prospech účtu povinného uhradené (poukázané) z účtu žalovaného dňa 4. novembra 2013, - pohľadávka spoločnosti OTA, a. s. vo výške 276,- eur na základe faktúry č. F62-1094/2013, bola v prospech účtu povinného uhradená (poukázaná) z účtu žalovaného dňa 5. novembra 2013, pričom doklady o úhradách boli predložené v prílohe listu. Žalovaný mal za to, že nároky spoločnosti OTA, a. s. zanikli zaplatením, resp. vzájomným započítaním. 4. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že sa nároku na zaplatenie dlžnej sumy domáha v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku. Žalovaný aj napriek doručenému exekučnému príkazu, pohľadávku žalobcovi neuhradil, čím vzniklo žalobcovi právo domáhať sa svojho nároku voči žalovanému ako dlžníkovi povinného, podaním poddlžníckej žaloby a je teda irelevantné, že žalovaný pohľadávku povinnému uhradil, keďže k úhrade došlo dňa 04.11.2013 a 05.11.2013, tj. po doručení exekučného príkazu. Ohľadne tvrdenia žalovaného o zániku časti pohľadávky vo výške 1.236,- eur jednostranným započítaním z jeho strany, žalobca poukázal na skutočnosť, že doklad o jednostrannom započítaní nebol exekútorke predložený, a ani v odpovedi na výzvu exekútorky nebol uvedený dátum jednostranného započítania pohľadávky. Žalovaný len odkázal na Dohodu o platobných podmienkach medzi OTA, a. s. Košice a žalovaným, ktorú však nepredložil. Žalovaný doklad o jednostrannom započítaní priložil až k podanému odporu, no nepreukázal jeho doručenie povinnému. Žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal, že k jednostrannému započítaniu došlo pred doručením exekučného príkazu, a vzhľadom k tejto skutočnosti si žalobca uplatnil uhradenie aj tej časti pohľadávky, ktoré mala zaniknúť započítaním. 5. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi a to exekučným príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a príkaz na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora a oprávneného prikázaním iných peňažných pohľadávok zo dňa 28.10.2013, č.k. EX-1303/2013-39, doručenkou, preukazujúcou doručenie exekučného príkazu žalovanému, výzvou na preukázanie úhrady pohľadávky povinného zo dňa 19.05.2014, odpoveďou žalovaného zo dňa 12.06.2014, históriou platobných transakcií. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výpoveďou právneho zástupcu žalobcu, ktorý k jednostrannému započítaniu pohľadávky uviedol, že k dátumu uvedenému na jednostrannom zápočte boli pohľadávky spoločnosti OTA, a. s. voči žalovanému nesplatné, ako to vyplýva zo zoznamu pohľadávok, ktorý bol predložený povinným exekútorke v exekučnom konaní. Na základe uvedeného poukázal na ustanovenie § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo uvedené aj na jednostrannom zápočte, v zmysle ktorého nie je možné jednostranne započítať splatné pohľadávky voči nesplatným. Z jednostranného započítavacieho prejavu nebolo zrejmé, či pohľadávky žalovaného voči OTA, a. s. boli v čase jednostranného zápočtu splatné. Na výzvu exekútorky neboli predložené doklady ako je jednostranný zápočet, nebol predložený ani doklad o tom, kedy bol jednostranný zápočet doručený povinnému, teda žalovanému, zároveň nie je zrejmé, kedy fakticky došlo k započítaniu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na základe týchto skutočností sa domnieva, že k započítaniu došlo až po doručení exekučného príkazu. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že jednostranný zápočet nemohol vyvolať právne účinky zániku pohľadávky a žalovaný mal povinnosť v zmysle doručeného exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku žalobcovi, teda oprávnenému v exekučnom konaní. 7. Súd vykonal dokazovanie tiež výpoveďou právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Pohľadávka povinného OTA, a. s. Košice, voči žalovanému zanikla v celom rozsahu. Dôvodom zániku bolo jednostranné započítanie do výšky 1.452,- eur a jednotlivé čiastočné úhrady realizovaného na bankový účet povinného. Vo vzťahu k započítaniu je žalovaný toho názoru, že ide o platný a účinný právny úkon, realizovaný v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka v súvislosti s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru jednostranný zápočet ako právny úkon spĺňa všetky obsahové náležitosti a spoločnosti povinného bol doručený dňa 25.10.2013. Podľa jeho vyjadrenia pohľadávky a záväzky, ktoré boli obsiahnuté v jednostrannom započítaní boli ku dňu započítavacieho prejavu splatné. Vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým úhradám uviedol, že tieto boli realizované kompetentnými zamestnancami žalovaného v dňoch 4. a 5.11.2013. Exekučný príkaz bol doručený 30.10.2013. Žalovaný jeho toho názoru, že úhradami záväzok žalovaného voči povinnému v zmysle § 324 Obchodného zákonníka zanikol, a preto keďže pohľadávka žalovaného zanikla v celom rozsahu nie je možné uspokojiť z nej žalovanú istinu. Ak by súd žalobe vyhovel, znamenalo by to, že by zaviazal žalovaného k opakovanému plneniu. 8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tiež výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu, ktorá namietla hodnovernosť jednostranného započítania, z dôvodu, že na prevzatí za spoločnosť OTA, a. s. Košice je podpísaný p. C., ako predseda predstavenstva spoločnosti OTA, a. s. Košice. Tak isto ako na jednostrannom zápočte je podpísaný p. C. ako konateľ spoločnosti žalovaného, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento jednostranný zápočet nebol doručený spoločnosti OTA, a. s. Košice, nakoľko je vysoko nepravdepodobné, že by jednostranné zápočty preberali a následne účtovali predstavitelia štatutárnych orgánov. Právnym dôvodom podania tejto žaloby je ustanovenie § 109 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého jedinou podmienkou je skutočnosť, že žalobcovi nebola vyplatená pohľadávka bezodkladne potom, ako mu bol doručený exekučný príkaz, pričom dôvody neuhradenia pohľadávky sú irelevantné, nakoľko je postačujúce, že nedošlo k jej vyplateniu. Poverená zástupkyňa žalobcu predložila výpis z knihy faktúr povinného, z ktorej je zrejmé, že faktúry sú v nej vyznačené aj s dátumom splatnosti. Z tohto dokladu vyplýva skutočnosť, že nebolo možné započítať pohľadávky spoločnosti OTA, a. s. voči žalovanému, keďže ku dňu započítania neboli splatné. Pohľadávka vo výške 1.236,- eur bola splatná 31.10.2013 a pohľadávka vo výške 216,- eur bola splatná 06.11.2013. 9. Súd prvej inštancie ďalej vykonal dokazovanie aj výsluchom povereného zástupcu žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že jednostranný zápočet je platným a účinným právnym úkonom v dôsledku, ktorého došlo k zániku časti pohľadávok. Podpísaný F. C. bol v rozhodnej dobe štatutárnym zástupcom v oboch spoločnostiach. O jednostrannom zápočte žalovaný súdnu exekútorku upovedomil. 10. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vyššie uvedeného dokazovania prostredníctvom listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, na základe výpovedí poverených zástupcov žalobcu a žalovaného, ich právnych zástupcov. Súd prvej inštancie zhodnotil, že prejednávaný spor je sporovým konaním v pravom zmysle slova a je podriadený zásade kontradiktórnosti. Na základe uvedeného súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného podľa dôkazov navrhnutými sporovými stranami a výsledok rozhodovania závisel od miery úspešnosti sporových strán preukázať svojou iniciatívou svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri sporovom konaní je neunesenie dôkazného bremena spojené s následkom „straty“, resp. prehratia sporu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, súdu predložil a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný súdu prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia žalobcu. 11. Súd prvej inštancie posudzoval prejednávaný nárok žalobcu, ako nárok vyplývajúci z ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, čo zdôvodnil v odôvodnení rozsudku na strane 3. Pokiaľ ide o procesný postup a vykonávané dokazovanie, súd prvej inštancie posúdil konanie vzhľadom k ustanoveniu § 120 ods. 1 OSP, ktoré bolo platné a účinné v čase rozhodovania vo veci. Ustanovenie sa viažu k zásade kontradiktórnosti sporového konania a dôkaznej povinnosti sporových strán a ich zodpovednosti za spor a jeho výsledok. 12. Súd prvej inštancie mal z Exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky a príkaz na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora a oprávneného prikázaním iných peňažných pohľadávok za preukázané, že na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. 32Rob/50/2013 zo dňa 13.6.2013, ktorý vydal Okresný súd Košice II v súlade s poverením na vykonanie exekúcie vydaným Okresným súdom Košice II č. 5803*165538 zo dňa 25.9.2013 bolo súdnou exekútorkou prikázané dlžníkovi povinného - žalovanému, aby po doručení tohto príkazu vyplatil pohľadávky povinného do výšky 99.433,21 eur oprávnenému - žalobcovi. Exekučný príkaz bol žalovanému doručený dňa 30.10.2013, o čom svedčí doručenka založená v súdnom spise. Napriek tomuto žalovaný ako dlžník povinného uhradil spoločnosti OTA, a. s. Košice (povinnému) pohľadávku vo výške 1.304,40 eur a zvyšok ako uviedol, si započítal so záväzkami povinného. Žalovaný predložil k podanému odporu listinu jednostranný zápočet zo dňa 24.10.2013, ktorým si žalovaný započítal voči spoločnosti OTA, a. s. Košice pohľadávky vo výške 1.452,- eur. V konaní žalovaný však nepreukázal doručenie tohto zápočtu ešte pred doručením do exekučného spisu, a teda pred vydaním exekučného príkazu súdnej exekútorke, a tiež nepredložil doklad o tom, kedy predmetné započítanie doručil povinnému spoločnosti OTA, a. s. Košice a teda nepreukázal, že táto časť pohľadávky zanikla v dôsledku jednostranného započítania, a či sa tak stalo ešte pred doručením exekučného príkazu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekučný príkaz č. k. EX-1303/2013-39 zo dňa 28.10.2013 bol žalovanému doručený dňa 30.10.2013. Žalovaný ako dlžník povinného bol povinný bezodkladne pohľadávku vyplatiť oprávnenému, čo neurobil a aj jeho tvrdenie o jednostrannom zápočte a teda zániku vzájomných pohľadávok nebolo relevantným spôsobom preukázané, keďže žalovaný nepreukázal kedy sa pohľadávky na započítanie stretli, a či boli spôsobilé na započítanie. Keďže žalovaný v konaní jednoznačne nepreukázal, že pohľadávka vo výške 1.236,- eur a 216,- eur zanikla na základe jednostranného zápočtu a pohľadávky v sume 248,- eur, 348,- eur, 132,- eur a 300,- eur uhradil dňa 4.11.2013 a dňa 5.11.2013 vo výške 276,- eur porušil tak svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z doručeného exekučného príkazu, a tak bol jednoznačne daný zákonný dôvod na podanie poddlžníckej žaloby v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 z. č. 233/1995 z. z. Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené, mal súd prvej inštancie za to, že poddlžnícka žaloba je uplatnená dôvodne a žalobe vyhovel. Keďže žalovaný svoju povinnosť nesplnil včas, od doručenia príkazu bezodkladne dlžnú sumu neuhradil a teda bol v omeškaní, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania uplatnený v zákonom stanovenej výške a v súlade s § 365 a 369 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, o tých rozhodoval súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 1 prvá veta OSP a teda strane úspešnej v spore, ktorou je žalobca, priznal náhradu trov konania v rozsahu v akom si ich žalobca uplatnil. Výška trov konania žalobcu pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 165, eur a trov cestovného za cestu z Ružomberka do Bratislavy a späť na pojednávanie, celkom vo výške 292,50 eur a zaviazal žalovaného na ich nahradenie. 13. Žalovaný podal dňa 24.06.2015 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, teda že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako druhý odvolací dôvod uviedol žalovaný dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) OSP, a teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, ako tretí odvolací dôvod uviedol žalovaný dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., a teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko nárok žalobcu voči žalovanému neexistuje. Žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému dôvodil skutočnosťou, že žalovaný bol dlžníkom spoločnosti OTA, a. s. Košice. Žalobca ďalej tvrdil, že podľa dokladov, ktoré predložila spoločnosť OTA, a. s. súdnej exekútorke vyplýva, že spoločnosť OTA, a. s. mala voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 2.756,40 eur. Žalovaný vyššie uvedenú pohľadávku vo výške 2.756,40, resp. dôvod jej vzniku síce nikdy nerozporoval (a teda pohľadávka naozaj existovala), čo je ale podstatné žalovaný uvedenú pohľadávku spoločnosti OTA, a.s. v celom rozsahu uspokojil, čoho dôsledkom je zánik pohľadávky. Žalovaný podľa jeho názoru nemá pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Žalovaný zároveň do súdneho spisu predložil aj doklad o jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok zo dňa 24. októbra 2013, z ktorého je zrejmé, že pohľadávky spoločnosti OTA, a.s. vo výške 1.236,- eur (z titulu faktúry F62- 1086/2013) a vo výške 216,- eur (z titulu faktúry F62-1095/2013) sa započítali s pohľadávkami žalovaného, vyplývajúcimi z faktúry FO 2740/2013 (fakturovaná suma 1.654,32 eur), pričom zápočet bol vykonaný v sume 1.452,- eur. Vzhľadom na to, že pohľadávka žalovaného bola vyššia, než bola suma zápočtu, v prospech žalovaného zostala suma 202,32 eur. Žalovaný predložil výpisy z účtu vo fotokópiách, z ktorých je zrejmé, že pohľadávky spoločnosti OTA, a.s. vo výške 248,40 eur, 348, eur, 132,- eur, 300,- eur a 276,- eur boli poukázané priamo na účet spoločnosti OTA, a. s. Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že nároky spoločnosti OTA, a. s. zanikli zaplatením, resp. započítaním. Keďže nároky spoločnosti OTA, a. s. boli uspokojené v plnom rozsahu, žalovaný nemá v tomto konaní pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko všetko, čo bol dlžný zaplatil alebo započítal, a nie je teda dôvod, aby za spoločnosť OTA, a.s. platil jej ďalšie záväzky. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel z dôvodu, že exekučný príkaz bol žalovanému doručený už 30. októbra 2013, a teda žalovaný od tohto dňa nebol oprávnený vykonávať v prospech svojho veriteľa OTA, a. s. nijaké platby a žalovaný údajne nepreukázal doručenie zápočtu spoločnosti OTA, a.s. Exekučný príkaz bol žalovanému doručený dňa 30. októbra 2013. Pohľadávky spoločnosti OTA, a.s. vo výške 348,00 eur na základe faktúry č. F62-1081/2013, vo výške 132,00 eur na základe faktúry č. F62-1085/2013, vo výške 248,40 eur na základe faktúry č. F62-1090/2013 a vo výške 300,00 eur na základe faktúry č. F62-1092/2013, boli v prospech účtu spoločnosti OTA, a.s. uhradené (poukázané) z účtu žalovaného dňa 4. novembra 2013. Rovnako tak pohľadávka spoločnosti OTA, a. s. vo výške 276,00 eur na základe faktúry č. F62-1094/2013, bola v prospech účtu spoločnosti OTA, a.s. uhradená (poukázaná) z účtu žalovaného dňa 5. novembra 2013. Exekučný príkaz bol žalovanému doručený dňa 30. októbra 2013 (streda), nasledujúci pracovný deň 31. október 2013 pripadol na štvrtok a v piatok bol 1. november 2013, ktorý je sviatkom Všetkých svätých, úhrady z účtu žalovaného v banke boli vykonané 4. novembra 2013 (pondelok), resp. 5. novembra 2013 (utorok). Z dôvodu nadchádzajúcich sviatkov kompetentní zamestnanci žalovaného pripravili podklady na úhrady platieb niekoľko dní vopred, aby bola zabezpečená kontinuita dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a teda z uvedeného dôvodu došlo k úhrade uvedených záväzkov priamo na účet spoločnosti OTA, a. s. Faktom teda zostáva, že pohľadávky spoločnosti OTA, a. s. boli v uvedenej výške uhradené, a táto skutočnosť bola súdnemu exekútorovi oznámená. Zo strany žalovaného pritom nešlo o plánované konanie s úmyslom poškodiť žalobcu, ale jednoducho z dôvodu nastávajúcich sviatkov boli platby naplánované niekoľko dní vopred a takto boli aj zrealizované. Žalovaný vo svojom odvolaní zároveň poukázal na ustanovenie § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré predpokladá, že oprávnený v exekučnom konaní sa môže domáhať od dlžníka vyplatenia pohľadávky (ktorú pohľadávku voči dlžníkovi eviduje povinný), a to za predpokladu, že dlžník uvedenú pohľadávku nevyplatí oprávnenému bezodkladne po doručení exekučného príkazu. Uvedené ustanovenie § 109 ods.1 Exekučného poriadku teda predpokladá existenciu exekučného titulu a zároveň existenciu pohľadávky povinného voči dlžníkovi. Uvedené podmienky (pre uplatnenie určeného nároku) musia byt' samozrejme splnené aj v čase podania žaloby. Dané ustanovenie však nedáva odpoveď na otázku, čo v prípade keď dlžník povinného pohľadávku zaplatí priamo povinnému, čoho dôsledkom je zánik pohľadávky. Ak dôjde k zániku pohľadávky zaplatením, nie je možné použiť poddlžnícku žalobu ako predpokladá ustanovenie § 109 Exekučného poriadku, nakoľko pohľadávka už nejestvuje. Oprávnený sa teda z dôvodu zániku pohľadávky nemôže domáhať jej vyplatenia s poukazom na ustanovenie § 109 Exekučného poriadku z titulu tzv. poddlžníckej žaloby. Žalovaný doručenie zápočtu riadne preukázal, pričom existencia zápočtu má za následok zánik vzájomných pohľadávok žalovaného a spoločnosti OTA, a. s. Žalovaný má za to, že samotný fakt, že zápočet nebol posielaný poštou ale bol osobne prevzatý konateľom spoločnosti OTA, a. s., nijakým spôsobom nediskvalifikuje právne významnú skutočnosť započítania záväzkov. Žalovaný preukázal doklad, na ktorom je podpísaný štatutárny zástupca spoločnosti OTA, a. s. potvrdzujúci kedy mu bol jednostranný zápočet doručený. Na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že štatutárny zástupca žalovaného a spoločnosti OTA, a. s. bola identická osoba. Štatutárny zástupca spoločnosti OTA, a. s. bol oprávnený jednostranný zápočet prevziať, čo potvrdil svojim podpisom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že na započítanie sú spôsobilé len splatné pohľadávky, toto platí len pre občiansko-právne vzťahy. Pre obchodno-právne vzťahy pritom platí, že na započítanie sú v určitých prípadoch spôsobilé aj nesplatné pohľadávky voči splatným. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec neskúmal, čím konanie zaťažil aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci. Z uvedených skutočností je teda zrejmé, že nároky spoločnosti OTA, a. s. zanikli zaplatením, resp. vzájomným započítaním. Keďže nároky spoločnosti OTA, a. s. boli uspokojené v plnom rozsahu žalovaný nemá v tomto konaní pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko všetko, čo bol dlžný zaplatil alebo započítal, a nie je teda dôvod aby za spoločnosť OTA, a. s. platil jej ďalšie záväzky. 14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že si svoj nárok uplatnil v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodli, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Ako bolo v tomto konaní listinnými dôkazmi, aj vyjadreniami žalovaného preukázané, žalovaný napriek doručenému exekučnému príkazu pohľadávku žalobcovi neuhradil. Z citovaného ustanovenia pritom vyplýva, že podmienkou pre podanie poddlžníckej žaloby je neuhradenie pohľadávky oprávnenému - žalobcovi, príp. súdnej exekútorke po doručení exekučného príkazu, prípadne po tom, ako sa pohľadávka stala splatnou. Žalovaným realizovaná úhrada pohľadávky povinnému, spoločnosti OTA, a. s. po doručení exekučného príkazu, nemá podľa názoru žalobcu žiadny vplyv na právo žalobcu, ktoré si v tomto konaní voči žalovanému uplatňuje, pretože skutočnosť, že žalovaný po doručení exekučného príkazu plnil povinnému, spoločnosti OTA, a. s., a nie, ako mu ukladalo zákonné ustanovenie žalobcovi - oprávnenému, je irelevantná. Ohľadne tvrdenia žalovaného o zániku časti pohľadávky vo výške 1.236,- eur jednostranným započítaním z jeho strany, žalobca poukázal na skutočnosť, že doklad o jednostrannom započítaní nebol exekútorke predložený, ani v odpovedi na výzvu exekútorky nebol uvedený dátum jednostranného započítania pohľadávky, žalovaný len odkázal na „Dohodu o platobných podmienkach medzi OTA, a. s. Košice a areaprint, s.r.o. z 30.09.201", ktorú tiež nepredložil. Žalovaný doklad o jednostrannom započítaní predložil až na súdnom pojednávaní. Na jednostrannom zápočte je uvedené, že sa jedná o splatné pohľadávky, pričom dátum splatnosti pri započítavaných faktúrach uvedený nebol. Započítavané pohľadávky žalovaného voči spoločnosti OTA, a. s., a to faktúra - FD 2193 číslo F62-1086/2013 vo výške 1.236,00 eur splatná dňa 31.10.2013 a faktúra - FD 2201 číslo F62-1095/2013 vo výške 216,00 eur splatná dňa 06.11.2013 neboli v čase uvedenom na jednostrannom započítaní „24.10.2013" splatné, a teda nemohli byt' k tomuto dátumu jednostranne započítané. Dátum splatnosti týchto faktúr je uvedený na „Zozname neuhradených faktúr", predloženom súdnej exekútorke spoločnosťou OTA, a. s. ako povinným v exekučnom konaní, ktorý je súčasťou súdneho spisu. V zmysle ustanovenia § 580 druhá veta Občianskeho zákonníka, pri jednostrannom započítaní pohľadávok nastane zánik pohľadávky okamihom, keď sa pohľadávky stretnú, t.j., keď sa stane posledná z nich zročnou, čo znamená, že k zániku započítavaných pohľadávok mohlo dôjsť až 06.11.2013, teda až po doručení exekučného príkazu (30.10.2013). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok na uhradenie pohľadávky voči žalovanému bol uplatnený dôvodne, na základe ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku a tvrdenia žalovaného o zániku pohľadávky jej uhradením, resp. započítaním po doručení exekučného príkazu, sú nepodstatné a nemajú vplyv na priznanie nároku žalobcu. 15. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku. č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 16.11.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 18. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 19. Prejednávaná vec má rovinu hmotnoprávnu a rovinu procesnoprávnu. Z hmotnoprávnej roviny má odvolací súd za to, že prikázaním pohľadávky, v rámci exekučného konania nedochádza z hľadiska hmotného práva ku zmene v osobe veriteľa. Povinnosť poddlžníka (žalovaného) platiť priamo oprávnenému (žalobcovi) má svoj základ v procesnom práve; je výrazom núteného výkonu práva, ktorým sa zasahuje do hmotnoprávneho vzťahu povinného a poddlžníka. Pokiaľ poddlžník nevyplatí oprávnenému riadne a včas pohľadávku, je oprávnený zákonom splnomocnený vlastným menom túto pohľadávku vymáhať. Takzvaná poddlžnícka žaloba, ktorú môže podať oprávnený, vychádza z procesnej aktívnej legitimácie oprávneného. Možno konštatovať, že oprávnený je vo vzťahu k pohľadávke, ktorá má byť od poddlžníka vymáhaná, procesne oprávnený k tomu, aby plnenie, ktoré takýmto spôsobom od poddlžníka získa, použil na uspokojenie svojej vlastnej pohľadávky. Oprávnený teda žaluje pod svojím menom zaplatenie pohľadávky, ktorej veriteľom je povinný. Z titulu tohto tzv. úkojného práva oprávneného je povinný poddlžník vyplatiť oprávnenému prikázanú pohľadávku iba vtedy, ak takúto povinnosť mal voči povinnému v čase, keď mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie. Ako prvou otázkou sa odvolací súd zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu, ktorú v konaní namietal žalovaný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 30.10.2013 bol žalovanému doručený exekučný príkaz zo dňa 28.10.2013 vydaný súdnou exekútorkou U.. T. H. P., v konaní č.k. EX-1303/2013-39. Podľa ust. § 108 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len “Exekučný poriadok”) upravujúceho účinky doručenia exekučného príkazu povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Podľa ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému, alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne potom, keď sa mu doručil exekučný príkaz, alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému. Podľa ust. § 109 ods. 2 Exekučného poriadku, ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného, alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla. Žalovaný napriek doručenému exekučnému príkazu pohľadávku žalobcovi neuhradil. Žalovaným dňa 04.11.2013 uhradil spoločnosti OTA, a. s. Košice pohľadávky v sume 248,- eur, 348,- eur, 132,- eur a 300,- eur uhradil a dňa 5.11.2013 pohľadávku vo výške 276,- eur. Odvolací súd je toho názoru, že v tomto smere neobstojí obrana žalovaného, že z dôvodu nadchádzajúcich sviatkov kompetentní zamestnanci žalovaného pripravili podklady na úhrady platieb niekoľko dní vopred, aby bola zabezpečená kontinuita dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a teda z uvedeného dôvodu došlo k úhrade uvedených záväzkov priamo na účet spoločnosti OTA, a. s. Z ustanovenia § 109 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako dlžník povinného OTA, a. s. bol po doručení exekučného príkazu povinný bezodkladne vyplatiť pohľadávku oprávnenému - žalobcovi alebo exekútorovi. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ako aj s tvrdením žalobcu, že realizovaná úhrada pohľadávky povinnému, spoločnosti OTA, a. s. po doručení exekučného príkazu, nemá žiadny vplyv na právo žalobcu podať poddlžnícku žalobu, pretože skutočnosť, že žalovaný po doručení exekučného príkazu plnil povinnému, spoločnosti OTA, a. s., a nie, ako mu ukladalo zákonné ustanovenie žalobcovi - oprávnenému, je irelevantná. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o zániku časti pohľadávky vo výške 1.236,- eur jednostranným započítaním z jeho strany, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal, že zápočet pohľadávok urobil ešte pred doručením exekučného príkazu. Doklad o jednostrannom započítaní nebol exekútorke predložený, ani v odpovedi na výzvu exekútorky nebol uvedený dátum jednostranného započítania pohľadávky, žalovaný len odkázal na „Dohodu o platobných podmienkach medzi OTA, a. s. Košice a areaprint, s.r.o. z 30.09.201", ktorú tiež nepredložil. Žalovaný doklad o jednostrannom započítaní predložil až na súdnom pojednávaní. Na jednostrannom zápočte je uvedené, že sa jedná o splatné pohľadávky, pričom dátum splatnosti pri započítavaných faktúrach uvedený nebol. Započítavané pohľadávky žalovaného voči spoločnosti OTA, a. s., a to faktúra - FD 2193 číslo F62-1086/2013 vo výške 1.236,00 € splatná dňa 31.10.2013 a faktúra - FD 2201 číslo F62-1095/2013 vo výške 216,00 € splatná dňa 06.11.2013 neboli v čase uvedenom na jednostrannom započítaní „24.10.2013" splatné. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal kedy sa pohľadávky na započítanie stretli, a či vôbec boli spôsobilé na započítanie. Ďalej odvolací súd musí konštatovať, že doklad doložený žalovaným až v priebehu pojednávania preukazujúci podľa jeho názoru prevzatie jednostranného zápočtu zo strany povinného spoločnosti OTA, a. s. Košice považuje odvolací súd za vykonštruovaný a jeho dôkaznej hodnote, práve z vyššie uvedených dôvodov (okrem iného nepriloženie podpísanej verzie k odporu proti platobnému rozkazu) neprikladá žiaden význam. 20. Pokiaľ ide o procesnoprávnu rovinu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje povahu tohto sporového konania. Súd má za úlohu byť v pozícii pozorovateľa a hodnotiteľa dôkazov sporových strán, pričom táto zásada kontradiktórnosti platila tak za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ako aj platí za účinnosti Civilného sporového poriadku. Strany sporu sú zodpovedné za výsledok konania tým, že znášajú dôkazné bremeno. Ich úlohou teda nie je snaha o hospodárnosť konania a rýchlosť konania, keďže tieto úlohy prináležia súdu, ktorý konanie vedie. Snahou strán sporu malo byť predloženie takých dôkazov, ktoré by nezvratne potvrdili nimi tvrdené nároky. 21. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. 22. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 33Cb/170/2011-72 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 23. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako na konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania, na základe uvedeného odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške 100%. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).