Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/300/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220132 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214220132.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H.. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/e, XXX XX O., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Súd návrh zamieta. Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným pôvodne Okresnému súdu Bratislava II dňa 19.08.2014 označeným ako žaloba podľa § 250v O.s.p. (tam vedeným pod sp. zn. 64S/4/2014) a tunajšiemu súdu postúpeným dňa 01.12.2015, sa navrhovateľ domáhal preúčtovania platby sociálneho poistenia so špecifickým symbolom 07/2013 vykonanú bankovým prevodom v sume XXX,XX eur na špecifický symbol XX/XXXX. V návrhu navrhovateľ uvádza, že vo februári 2013 mu exekútor v zmysle žaloby sociálnej poisťovne zablokoval bankové účty a platbu do sociálnej poisťovne za mesiac XX/XXXX nevykonal. Platby za ďalšie obdobie boli realizované. V exekúcii sa jednalo o platbu poistného za obdobie 05/2012, ktorú sociálna poisťovňa svojvoľne podľa tvrdenia navrhovateľa mala preúčtovať na platbu za XX/XXXX. Po predložení dôkazov súd exekúciu zastavil a navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX vykonal úhradu poistného v sume XXX,XX eur so špecifickým symbolom XX/XXXX. Následne zistil, že vzhľadom k príjmu za rok 2012 nebol povinný platiť dávky sociálneho poistenia a preto požiadal sociálnu poisťovňu o preúčtovanie platby sociálneho poistenia so špecifickým symbolom XX/XXXX za platbu so špecifickým symbolom XX/ XXXX. Jeho požiadavke napriek urgenciám nebolo vyhovené. Navrhovateľ má za to, že ako poistenec sociálnej poisťovne, si vypočítava výšku poistného a vykonáva platby v zmysle platnej legislatívy a sociálna poisťovňa ako orgán zriadený na správu a vykonávanie sociálneho poistenia občanov Slovenskej republiky kontrolu platby poistného poistencov v rozsahu podľa príslušných zákonov. V žiadnom zákone však o sociálnom poistení nie je uvedené, že táto môže svojvoľne nakladať s platbami poistného a určovať za aké obdobie budú zaúčtované. Toto právo podľa názoru navrhovateľa prináleží iba poistencovi, ktorý si svojim konaním môže vystaviť sankciám zo strany sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa porušuje platné zákony, keď si svojim takýmto postupom vytvára podmienky pre udeľovanie sankcií. Navrhovateľ v návrhu poukazuje i na ďalší priebeh konania a , že vo veci nepomohlo ani odvolanie proti rozhodnutiu pobočky Bratislava, pretože ústredie sociálnej poisťovne vydalo konečne rozhodnutie, proti ktorému nebolo možné odvolanie. Toto rozhodnutie on považuje za zmätočné, nakoľko sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde a nezohľadňujú skutkový stav. Tak sa v rozhodnutí napr. uvádza, že evidujú platbu z 22.08.2013 vo výške XXX,XX eur, no podľa bankového výpisu je to XXX,XX eur a platba bola zaúčtovaná za XX/XXXX, hoci ten už bol zaplatený podľa bankového výpisu dňa XX.XX.XXXX (príloha č. XX). S odkazom i na priložené prílohy potom navrhovateľ žiadal, aby súd uložil Sociálnej poisťovni - pobočka Bratislava, vykonať zmenu v zaúčtovaní splátky poistného vykonanej dňa 22.08.2013 v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX a špecifickým symbolom XX/XXXX na podúčet XXXXXXXXXX so špecifickým symbolom XX/XXXX a zároveň uhradil navrhovateľovi trovy konania do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Odporca sa k návrhu vyjadril svojim podaním doručeným ešte Okresnému súdu Bratislava II dňa 11.03.2015, v ktorom jednak popisuje priebeh celého konania a vo veci samotnej má za to, že tak ako navrhovateľ uplatnil svoje právo na súdnu ochranu žalobou podľa § 250v O.s.p., t.j. v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom verejnej správy, že toto nespĺňa zákonné podmienky. Poukazuje, že podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom verejnej správy, ktorý zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podmienkou ale je, aby nezákonným zásahom nebolo rozhodnutie vo veci. Poukazuje na známu rozhodovaciu prax súdov a tvrdí, že predmetné ustanovenie O.s.p. má za cieľ posilniť ochranu fyzických a právnických osôb len pred takými zásahmi do ich subjektívnych práv, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej, čo prenesené na prípad navrhovateľa, toto neobstojí, pretože v danom prípade o požiadavke navrhovateľa bolo rozhodnuté tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým rozhodnutím. S poukazom na skutkový a právny stav a v súlade so základnými ustanoveniami Občianskeho súdneho konania upravenými v § 1 až 6, ktoré smerujú najmä k spravodlivej ochrane práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, potom odporca vyslovil presvedčenie, že v prípade konania navrhovateľa vo veci vmáhania súdnym exekútorom alebo orgánom verejnej správy ako oprávneným v predmetnej exekúcii pred podaním tohto podania navrhovateľa, by nebolo potrebné a ani vhodné pristúpiť k podaniu takéhoto návrhu voči odporcovi. Preto ochrana navrhovateľa podaním tohto návrhu označeného ako žaloba a s tým spojené prípadné náklady nie sú ani voči odporcovi opodstatnené. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci odporca navrhol, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a prípadnú navrhovateľom uplatnenú náhradu trov konania spojených s podaním tohto návrhu navrhovateľovi nepriznal. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie najprv musel ustáliť, a to vzhľadom i na obsah podania navrhovateľa označeného ako žaloba podľa § 250v O.s.p. s poukazom i na ust. § 41 ods. 1 O.s.p. ako aj s poukazom na vyjadrenie odporcu, o aký druh konania vo veci podanej „žaloby“ sa jedná. Podstatou správneho súdnictva podľa ust. § 244 O.s.p. je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Je preto nepochybné, že každá osoba, ktorá sa cíti rozhodnutím alebo prístupom konajúceho správneho orgánu poškodená, má priamu možnosť dovolať sa toho, aby o jej práve rozhodol nezávislý súd. Súdy v správnom súdnictve poskytujú ochranu fyzickým a právnickým osobám, o ktorých právach sa rozhodovalo v správnom konaní v rozsahu, spôsobom a za podmienok stanovených zákonom (§ 244 a nasl. O.s.p.). Rozhodujú tak o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov, konajú proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Tieto konania predstavujú samostatné formálne i obsahovo rozdielne druhy konaní súdu v správnom súdnictve. Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, t.j., súd môže konať len na základe žaloby, v ktorej žalobca uvedie, čoho sa domáha, teda jednoznačne formuluje a špecifikuje petit návrhu, o ktorom má súd konať. Tento musí byť vyjadrený tak, aby kedykoľvek v priebehu konania bolo jasné, čo je predmetom konania. Predmetom súdneho konania je potom to, čo žaloba svojou žalobou za predmet konania označí. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade súd z podania označeného ako žaloba zo dňa 18.08.2004, jej príloh a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ustálil, že v danom prípade sa nejedná, a to aj vzhľadom na vydané rozhodnutia, o nezákonný postup, teda o žalobu proti nezákonnému postupu v zmysle § 250v O.s.p., ale je potrebné toto podanie navrhovateľa podľa obsahu kvalifikovať ako návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 250t O.s.p., keď táto právna kvalifikácia prináleží súdu. Predovšetkým toto bolo potrebné odôvodiť od skutočnosti, že navrhovateľ sa opakovane tak ako i v petite svojho podania zo dňa 18.08.2014, domáhal u Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava o preúčtovanie platby XXX,XX eur, ktorá mala byť podľa tvrdenia navrhovateľa nezákonne použitá sociálnou poisťovňou na iný účel ako bola uhradená. Tohto sa domáhal následne na doručenú výzvu č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX svojim vyjadrením zo dňa 28.08.2013, ďalej reakciou na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka O. zo dňa XX.XX.XXXX č.: XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX, ktorou sociálna poisťovňa predpísala navrhovateľovi poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity celkom v sume XXX,XX eur. S týmto rozhodnutím sa navrhovateľ nestotožnil a opäť podaním zo dňa 10.10.2013 sa domáhal preúčtovania platby XXX,XX eur zastavením platieb do sociálnej poisťovne podaním námietky voči nepreúčtovaniu a urgencie vykonania preúčtovania platby poistného XXX,XX eur z XX.XX.XXXX, následne tiež podaním zo dňa 07.11.2013. Jeho žiadostiam vyhovené nebolo. V rámci zisťovania skutkového stavu súd zistil, že správny orgán o požiadavke navrhovateľa rozhodol v oboch stupňoch, keď druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 28.01.2014 č. XXXXX-X/XXXX-BA na odvolanie navrhovateľa rozhodnutie zo dňa XX. septembra XXXX č. XXX-XXXXXXXXXX-GCoXX/XX zmenil vo výrokovej časti v tom, že vypustil text: „ ... § 152a zákona v neskorších predpisov ...“, avšak prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a nevyhovel požiadavke navrhovateľa uplatnenej naposledy dňa XX.XX.XXXX, aby platbu vo výške XXX,XX eur zaúčtovali ako platbu za marec XXXX pre iný vecný názor konajúcej sociálnej poisťovne. V danom prípade sa ale navrhovateľ nedomáhal preskúmania vecnej správnosti a zákonnosti žalobou podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a toto súd nemôže nahrádzať začatím konania ex offo, keďže začatie konania podľa žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je riadené výslovne dispozičným princípom, t.j. na základe meritórneho procesného úkonu žalobcu, čo sa v danom prípade vo veci sp. zn. 5S XXX/XXXX nestalo. Ako už bolo vyššie uvedené podanie navrhovateľa pôvodne doručené Okresnému súdu Bratislava II dňa 19.08.2014 zákonné požiadavky takejto žaloby nespĺňa a nemožno ho považovať ani za zásahové konanie podľa § 250v O.s.p., keďže vo veci boli vydávané rozhodnutia ako už súd vyššie ozrejmil. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 250t ods. 5 O.s.p., navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa čl. 1 Ústavy SR, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť. Podľa čl. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon, ale je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. V danej veci z predloženej písomnej dokumentácie tak odporcu ako aj príloh navrhovateľa k podanému jeho návrhu súd nemal pochybnosti o tom, že sa nejedná o návrh dôvodný. Návrh bol podaný na súd 19.08.2014 vo vzťahu k vykonaniu zaúčtovania sociálnou poisťovňou za 01/2013, ale nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že odporca vo veci nekonal. Tento vydal dňa 12.09.2013 prvostupňové a dňa 28.01.2014 aj druhostupňové rozhodnutie, keď ale pri rozhodovaní vychádzal z iného právneho názoru, než je názor navrhovateľa. Vecná správnosť či zákonnosť týchto rozhodnutí ako aj postupu konajúcich správnych orgánov môže byť preskúmavaná a posudzovaná len v rámci konania o žalobe podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., čo sa však nejedná o daný tento prípad. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrh nie je podaný dôvodne a preto tento podľa § 250t ods. 4 veta ostatná O.s.p. zamietol a vzhľadom na neúspech navrhovateľa náhradu trov konania tomuto nepriznal (§ 250t ods. 5 O.s.p.). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.