Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/160/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214220340 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214220340.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, Zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporkyni: Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX XX, Y. XX, štátna občianka SR, zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o zaplatenie 935,93 euro s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.11.2015, č.k. 16C/345/2014-178, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,10 euro k rukám právneho zástupcu odporkyne AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu istinu 935,93 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 20.6.2011 do zaplatenia a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 850 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 3 ods.1, § 100 ods.1, § 101 ods. 1, § 103 zák. č. 40/1964 v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“), § 2, § 3 ods.1,2, § 4 ods.1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní zistil, účastníci uzavreli dňa 25.5.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 996,02 euro a odporkyňa sa zaviazala poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške po 55,33 euro v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol navrhovateľ odporkyni dňa 29.7.2009 revolving vo výške 1.327,92 euro, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške po 55,33 euro v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 5, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 2.363,87 euro. Vzhľadom k tomu, že bola v omeškaní s úhradou splátky č.46 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil okamžitú splatnosť úveru a odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 955,93 euro dňa 19.6.2011 - túto sumu neuhradila ani čiastočne. Dňa 22.10.2014 bol súdom prvého stupňa vydaný platobný rozkaz č. k. 31Ro/2299/2014-20, proti ktorému podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor odôvodňujúc ho tým, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2007 obsahuje ustanovenia, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi (konkrétne ustanovenia o RPMN a úrokov za poskytnutý úver) a zároveň vzniesla námietku premlčania voči navrhovateľom uplatnenému nároku. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 996 euro (vrátane revolvingov sumu 1.673,31 euro) a odporkyňa doposiaľ uhradila jednotlivými splátkami sumu 2.383,87 euro. RPMN úveru bola stanovená na hodnotu 68,85 %, priemerná hodnota RPMN po vykonaní revolvingu na 59,23 %. Odmena za poskytnutie každého revolvingu bola určená vo výške 30.006,-Sk (996 euro). Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľský, nakoľko navrhovateľ poskytol odporkyni úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa si brala úver ako fyzická osoba pre svoje osobné potreby, nie na účel výkonu podnikania alebo zamestnania. Z obsahu zmluvy mal za zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred navrhovateľom, ktorej obsah nemala odporkyňa možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi. Súd prvého stupňa sa ako prvoradou otázkou zaoberal vyhodnotením odporkyňou vznesenej námietky premlčania. Z vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázanú skutočnosť, že k uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere došlo dňa 23.5.2007. Odporkyňa sa dostala do omeškania už s úhradou splátky č.5 dňa 14.10.2007, kedy sa v zmysle § 565 Obchodného zákonníka stal zročným celý dlh. Oznámenie o zosplatnení celého dlhu je označené dátumom 29.05.2011, pričom žaloba bola doručená súdu dňa 21.8.2014. Z vyššie uvedeného mal za nesporné, že odporkyňa sa dostala do omeškania už dňa 14.10.2007, t.j. od nasledujúceho dňa si mohol žalobca uplatniť svoje právo. Z vyššie uvedeného ustálil, že lehota na podanie žaloby navrhovateľovi márne uplynula dňa 15.10.2010, nakoľko išlo o plnenie v splátkach. S navrhovateľom predloženého dokladu - oznámenia o zosplatnení zo dňa 29.5.2011 vyplynulo, že dlh sa stal splatným 15 dní od doručenia oznámenia. Žalobným návrhom si navrhovateľ uplatnil nárok na celú dlžnú sumu po zosplatnení vrátane úrokov z omeškania od 20.6.2011. Podľa bodu 15.2 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere," budú akékoľvek oznámenia doručované dlžníkovi na jeho poslednú známu adresu. Dôsledky neúspešného doručenia oznamu z dôvodu neoznámenia zmeny bydliska znáša dlžník. V prípade ak dlžník odmietne prevziať alebo neprevezme oznam doručený na jeho poslednú známu adresu, za deň doručenia oznamu sa považuje deň uloženia oznamu na pošte". Navrhovateľ podľa názoru súdu prvého stupňa nepreukázal doručenie Oznámenia o zosplatnení celého dlhu odporkyni. Keďže premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno priznať, súd prvého stupňa prihliadajúc na premlčanie podľa platnej právnej úpravy aj bez návrhu, návrh navrhovateľa zamietol. Súd prvého stupňa priznal úspech aj ďalšej argumentácii odporkyne poukazujúcej na neprimerane vysoké úroky a RPMN. Porovnaním výšky úrokových mier zo spotrebiteľských úverov splatných na obdobie 1 až 5 rokov a priemernej RPMN poskytovaných bankou (zdroj internetová stránka nbs.sk) zistil, že hodnota úrokových sadzieb uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov v danom čase, t.j. v máji 2007, keď došlo k podpisu zmluvy, bola vo výške 14,81 % ročne a hodnota RPMN v sume 14,96%. Z uvedeného je zrejmé, že RPMN v uzavretej zmluve o viac ako štvornásobne prekračuje hodnoty požadované bankou v danom období a pri spotrebiteľskom úvere. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere zároveň neobsahuje údaj o výšku úrokovej sadzby. Medzi zmluvnými stranami dojednanú výšku RPMN považoval súd prvého stupňa za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho ustálil, že sa jedná o neplatný právny úkon. Uvedené zmluvné dojednania zároveň vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z výpisu karty klienta predloženej navrhovateľom mal preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 1.673 euro, odporkyňa splatila sumu 2.383,87 euro a celkove sumu 3.103,16 euro z čoho je zrejmé, že zaplatila celú výšku poskytnutého úveru. Keďže výšku odmeny súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku a teda neplatnú, návrh navrhovateľa i z tohto dôvodu ako bezdôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“), § 10 ods. 1, 8, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a odporkyni priznal právo na náhradu trov konania v celkovej sume 850 euro pozostávajúcich z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci v celkovej výške 260 euro, náhradu hotových výdavkov a sume 360 euro a náhradu cestovných výdavkov v sume 230 euro. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ dôvodiac dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/, h/ a v § 205 ods. 2 písm. c/, d/,f/ O.s.p. navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Spochybnil závery súdu o premlčaní uplatneného nároku poukazujúc na to, že žalovaný nárok vznikol z obchodnoprávneho vzťahu a na posúdenie premlčania sa mali použiť ustanovenia o premlčaní podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere (teda aj zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX) je tzv. absolútnym obchodom (§ 260 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka) čo znamená, že vo veci sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej úpravy, čo súd prvého stupňa nespravil a rozhodol nezákonne. Ani zdôvodnenie postupu súdu a jeho rozhodnutia odkazom na ust. § 52 ods.2 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je správne, nakoľko dané ustanovenie výslovne hovorí o ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách a právnej regulácie, ktorá upravuje spotrebiteľské vzťahy. Právna úprava premlčania tam nepatrí. Podľa názoru navrhovateľa, jeho tvrdenia potvrdzuje aj novela č. 151/2014 Z.z. ktorou bolo určené, že výhradné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy má platiť až pre vzťahy vzniknuté od 1.4.2015. Odvolateľ podporne poukázal na právne zdôvodnenie rozsudku NS ČR sp.zn. 32 Cdo 3337/2010 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 135/2012, uznesenie NS SR z 27. marca 2013, sp.zn. 6 MCdo/4/2012 a rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp.zn. 6C/499/2012. Na základe uvedeného konštatoval, že súd prvého stupňa posúdil premlčanie na základe nesprávnej právnej normy, keďže uplatnený nárok sa premlčuje v 4- ročnej lehote; návrh bol podaný pred jej uplynutím. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k vecne a právne správnemu výroku, ktorý v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom navrhovateľa považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O. s. p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa len čo do dôvodov odvolateľa obsiahnutých v podanom odvolaní. K zásadnému odvolaciemu dôvodu navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 935,93 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 20.6.2011 do zaplatenia nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Zásadným odvolacím dôvodom navrhovateľa bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňovým súdom, keď tento mal podľa jeho názoru otázku premlčania posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže v predmetnej veci sa jedná o tzv. absolútny obchod znamenajúci, že tento právny vzťah sa bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. K tejto námietke odvolateľa (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd pri zohľadnení predmetu konania (ktorým je záväzok odporkyne vzniknutý zo zmluvy o revolvingovom úvere) prisvedčuje navrhovateľovi v tom, že posudzovaný právny vzťah nepochybne predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). Navrhovateľ však v odvolaní opomenul, že s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou, je potrebné na posudzovaný právny vzťah aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uvedené znamená, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej podstatnej právnej otázky je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku (upravujúcu štvorročnú premlčaciu dobu). Závery súdu prvého stupňa o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec (§ 100 ods.1, § 101 Obč. zákonníka) sú preto správne a vyplývajú z ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie). Aj keď závery súdu prvého stupňa o tom, že do omeškania s plnením sa odporkyňa dostala už dňa 14.10.2007 nie sú vecne a právne správne, tieto nemajú vplyv na vecnú správnosť prijatého rozhodnutia. Pokiaľ ide o ustálenie momentu, od ktorého je možné odvodiť začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby, za tento je nutné považovať vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 29.5.2011 o zosplatnení úveru, na základe ktorého je možné ustáliť začiatok trojročnej premlčacej doby na deň 13.6.2011 (15 dní od doručenia oznámenia doručovaného na miesto bydliska odporkyne). Keďže návrh bol navrhovateľom podaný na súd až dňa 21.8.2014, úvaha súdu prvého stupňa o premlčaní nároku (ktorého dôsledkom je zamietnutie nároku) je správna. Keďže podporné závery súdu prvého stupňa, ktorými odôvodnil nedôvodnosť nároku o neplatnosti zmluvných dojednaní týkajúcich sa výšky dojednaných RPMN, posúdených ako neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neboli dôvodmi odvolania napadnuté, odvolací súd správnosť týchto podporných záverov nepodrobil odvolaciemu prieskumu. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej, vychádzajúce z premisy premlčania nároku uplatneného v tomto konaní (posudzovaného po odporkyňou vznesenej námietke premlčania), je vecne a právne správne (§ 219 ods.1,2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 145, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O. s. p. a úspešnej odporkyni priznal podľa § 10, § 13b ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 41,10 euro za úkon právnej pomoci: vyjadrenie sa k odvolaniu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 16.5.2016, s odmenou 25,72 euro, režijný paušál 8,58 euro, 20 % DPH vo výške 6,80 euro; o platobnom mieste rozhodol podľa § 149 ods.1 O.s.p.. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.