Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/181/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214223461 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214223461.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci navrhovateľa: B.. N. G.L., U.. XX. XX. XXXX, R. Q. Z.. Č.. XXXX/X, R. R., zastúpený: JUDr. Zuzana Smatanová, Špitálska ul. č. 2905, Komárno, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, o zaplatenie istiny 378,55 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. januára 2015, č. k. 52C/268/2014 - 60, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 73,22 eur k rukám právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Smatanovej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 378,55 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 16. 11. 2012 až do zaplatenia, ako aj náhradu iných trov konania vo výške 22,50 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 420 ods. 2, § 427 ods. 1, 2, § 428 veta prvá, § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka, § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 (bez uvedenia zbierky zákonov, pozn. odvolacieho súdu) a vecne tým, že mal vykonaným preukázané, že škoda, ktorá navrhovateľovi na jeho motorovom vozidla vznikla bola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 08. 10. 2012 a ktorú spôsobilo motorové vozidlo, ktoré nebolo povinne zmluvné poistené, pričom na odstránenie následkov poškodenia motorového vozidla a jeho ďalšie prevádzkovanie bolo potrebné vynaložiť sumu 1.913,92 eur a nakoľko odporca navrhovateľovi plnil titulom náhrady škody iba sumu 1.535,37 eur, zaviazal ho aj na doplatenie sumy 378,55 eur, predstavujúcej rozdiel medzi skutočnou škodou vzniknutou na vozidle navrhovateľa a sumou, ktorú dobrovoľne uhradil odporca (1.913,92 - 1.535,37 = 378,55). Uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo ku škode na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa, ktorá vznikla pri dopravnej nehode dňa 08. 10. 2012 v dôsledku zrážky s vozidlom I. X, EČV: U. XXX N., ktoré dopravnú nehodu zavinilo a spornou nebola ani skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré škodu spôsobilo nemalo v čase vzniku škody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu s tým, že odporca ani výšku navrhovateľom zaplatenej sumy za opravu svojho vozidla nenamietal a nakoľko motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodu na vozidle navrhovateľa nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla odporcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 v platnom znení (správne zák. č. 381/2001 Z. z.) povinnosť navrhovateľovi hradiť z poistného garančného fondu náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Nestotožnil sa s obranou odporcu, že opravou poškodeného vozidla navrhovateľa došlo k jeho zhodnoteniu a že celkové náklady na opravu sa blížili už takmer na hranicu rentability opravy, keď poukázal na ustálenú judikatúru súdov k predmetnej problematike s tým, že odporca ani neuviedol, že poškodenie vozidla bolo tzv. totálnou škodou, ale iba, že náklady na opravu sa blížia na hranicu rentability. Poukázal na skutočnosť, že odporca nespochybnil účelnosť vynaložených nákladov na opravu vozidla potrebných na jeho uvedenie do pôvodného, t.j. užívania schopného stavu a prihliadol na to, že skutočná hodnota havarovaného vozidla bude nepochybne vždy nižšia ako pôvodná hodnota hoci ojazdeného, ale nehavarovaného vozidla. Uviedol, že je zrejmé, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie jeho vozidla vnútené a bolo jednoznačne dôsledkom protiprávneho konania škodcu, ktorý zároveň porušil aj ďalšiu zákonnú povinnosť, a to mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom takéto konanie škodcu, ktoré nepožíva právnu ochranu, ale naopak je sankcionované, nemôže byť na ujmu poškodenému (navrhovateľovi), ako majiteľovi používaného, ale prevádzky schopného motorového vozidla. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že odporca má v zmysle zákona právo na regres, t.j. vymáhať od subjektu, ktorý za škodu zodpovedá titulom porušenia právnej povinnosti to, čo za neho titulom náhrady škody plnil poškodenému. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a vecne omeškaním odporcu s plnením peňažného dlhu, keď tým, že dňa 15. 11. 2012 odmietol zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v žalovanej výške, sa dostal dňom nasledujúcim, t. j. od 16. 11. 2012 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúce z uhradeného súdneho poplatku za návrh v sume 22,50 eur. Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol ho zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že výšku skutočnej škody na poškodenom vozidle s EČV: R. zrealizoval podľa ust. § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, t. j. uhradil skutočnú škodu, pri ktorej sa vychádza z ceny veci v čase, keď bola vec poškodená a pri jej určení sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, zmeny funkčnosti a pod., ako aj s prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Poukázal na skutočnosť, že technická hodnota poškodeného vozidla podľa výpočtu predstavovala len 14,0997 % z jej technickej hodnoty v čase nadobudnutia vozidla s tým, že táto výška zodpovedá veku (11 rokov) a počtu najazdených kilometrov (304. 968 km) predmetného vozidla, ktoré je možné označiť za opotrebované a jeho opravou došlo k jeho zhodnoteniu, pričom odpočítaná amortizácia zohľadňuje vzrast hodnoty, ktorý nastal výmenou náhradných dielov za nové diely po oprave poškodeného motorového vozidla. Uviedol, že celkové náklady na opravu v sume 1.913,92 eur predstavovali 71,41 % zo všeobecnej hodnoty vozidla, ktorá v čase dopravnej nehody predstavovala sumu 2.6802,37 eur, z čoho vyplýva, že hodnota motorového vozidla sa v čase dopravnej nehody blížila takmer hranici rentability opravy a preto celková amortizácia nahradzovaných poškodených častí motorového vozidla v súlade s jeho opravou, ktorá bola odpočítaná z celkových nákladov na opravu bola vo výške 378,55 eur. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 73,22 eur. Uviedol, že odporca nikdy nespochybnil rozsah opravy vykonanej na jeho motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody dňa 08. 10. 2012 s tým, že všetky poškodenia boli v príčinnej súvislosti s touto nehodou a suma 1.913,92 eur vynaložená na ich odstránenie, z ktorej vychádzal aj odporca pri výpočte výšky „skutočnej škody“, je odôvodnená, nakoľko pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, ani diely, ktoré by neboli nevyhnutné s tým, že oprava vozidla nezvýšila jeho úžitkové vlastnosti. Namietol, že poškodenie jeho vozidla nezodpovedalo tzv. totálnej škode, kde by výška spočívajúca v skutočnom znížení jeho majetku zodpovedala spôsobu výpočtu o všeobecnej hodnote vozidla a nešlo ani o prípad, že by vozidlo stratilo hodnotu v dôsledku nemožnosti jeho uvedenia do stavu zodpovedajúcemu jeho účelu, ale jednotlivé, ďalej použiteľné časti, by hodnotu nestratili. Uviedol, že nakoľko opravou vozidla nadobudlo stav zodpovedajúci účelu a príslušným normám, aj náklady opravy zodpovedajú majetkovej ujme, ktorá spočíva v zmenšení jeho majetku a poukázal na ustálenú súdnu prax, kde súdy v obdobných prípadoch judikovali nedôvodnosť krátenia plnenia z dôvodu amortizácie veci (rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. 02. 2008, č. k. 11Co/41/2007, nález Ústavného soudu ČR zo dňa 19. 03. 2008 vo veci II. ÚS 2221/07). Nestotožnil sa s tvrdením odporcu, že dôvodom na krátenie plnenia je skutočnosť, že hodnota motorového vozidla v čase dopravnej nehody sa blíži k hranici rentability vozidla, nakoľko zákon takýto dôvod krátenia plnenia na náhradu škody nepozná s tým, že odporca ani nepreukázal ním tvrdenú okolnosť, že technická hodnota poškodeného vozidla predstavovala len 14,0997 % z jej technickej hodnoty v čase nadobudnutia vozidla. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. 06. 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. apríla 2016 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel a vo zvyšku jeho návrh zamietol. K námietke odporcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v prejednávanej veci, s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. K argumentácii odporcu v podanom odvolaní, že ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred poškodením a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov vyjadrenú v peniazoch nevyhnutnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu a preto pri škode vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci je treba prihliadnuť na všeobecnú cenu v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, a od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu treba odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že náklady na opravu vozidla zodpovedajú majetkovej ujme, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného s tým, že nielen motorové vozidlo poškodené haváriou a náhradou nefunkčných častí automobilu novými súčiastkami, vyššiu hodnotu, resp. cenu na trhu nenadobúda, práve naopak, ale najmä „zhodnotenie“ vozidla bolo vždy poškodenému protiprávnym konaním škodcu vnútené a preto by bolo v rozpore so zásadami formálnej logiky, aby od skutočnej škody, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku protiprávneho konania bolo odpočítané „zhodnotenie“ spočívajúce v použití nových súčiastok, ktorými boli nahradené poškodené, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu sa poškodený v žiadnom prípade bezdôvodne neobohatí, keďže vznik škody na jeho majetku zapríčinil škodca a nie on sám. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli a ktoré spočívajú v trovách na jeho právnom zastúpení za dva úkony právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04. 05. 2015, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13. 05. 2015, 2 á 28,22 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 2 á 8,39 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spolu v sume 73,22 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.