Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/515/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214224658 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214224658.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Z.. L. I., J.. XX.XX.XXXX, G. K. L. XX, G. proti žalovaným: 1/ Union poisťovňa a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO 31 322 051, 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO 36 062 235, zastúpený MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, v konaní o zaplatenie 6.374,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11. júna 2015, č.k. 19C/285/2014-170, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 11. júna 2015, č.k. 19C/285/2014-170, p o t v r d z u j e . Žalovanému v 1/ a 2/ rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa jeho právny predchodca V. L., predtým v zastúpení splnomocnenca občana Z.. L. I. domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť poistné plnenie zo škodovej udalosti, sumu 4.674,22 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne od 22.02.2014 a sumu 1.700,- eur s 5,25 % ročným úrokom od 22.02.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Právny predchodca žalobcu žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX U. Q. XX.XX hod. bol účastníkom dopravnej nehody, keď vychádzal so svojim motorovým vozidlom S. S. XXX, D. G. XXX W. z areálu na E. W. I. G. a keď prechádzal okolo zaparkovaného auta, to vycúvalo a narazilo do neho. Jednalo sa o osobné motorové vozidlo Q. M. G. P., H.. Narazilo do neho ťažným zariadením, pričom došlo k poškodeniu oboch dvier na spolujazdcovej strane, zadného nárazníka a asi aj blatníka. Právny predchodca žalobcu si dal poškodené motorové vozidlo riadne opraviť a dňa 06.02.2014 doložil i faktúru za opravu č. XXXXXXX, v celkovej sume 4.674,22 eur. Počas doby, kedy nemohol riadne užívať svoje poškodené vozidlo, mal v nájme iné náhradné vozidlo od 25.01.2014 do 10.02.2014, pričom žalovanému v 1/ rade doložil faktúru č. XXXXXX, v celkovej sume 1.700,- eur za nájom vozidla. 2. Žalovaný v 1/ rade namietal zástupcu žalobcu s poukazom na ust. § 27 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že Z.. L. I. vystupoval ako zástupca v rôznych veciach opakovane ako zástupca a preto žiadal, aby súd zastúpenie jeho osobou v tomto konaní nepripustil. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.12.2014, pod č.k. 19C/285/2014-58 nepripustil zastúpenie žalobcu V. L. zástupcom Z.. L. I.; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.01.2015. Žalovaný v 1/ rade spochybnil, že by sa udalosť stala tak, ako ju opisuje poistený U.-M., N..V..Q.. ako vinník a žalobca ako údajne poškodený, keď mal za to, že zadokumentované poškodenie vozidla S. G. pri deklarovanom priebehu nehodového deja je veľmi nepravdepodobný a navrhol znalecké dokazovanie. K samotnej výške pohľadávky z dôvodu, že opravu poškodeného motorového vozidla vykonal servis V. N. N..V..Q.., ktorá je obchodnou spoločnosťou, kde jediným konateľom a spoločníkom je poškodená fyzická osoba (právny predchodca žalobcu V. L.Á.), žiadal od tejto spoločnosti predloženie nadobúdacích dokladov k fakturovaným náhradným dielom, ktoré mali byť použité pri oprave, čo však táto spoločnosť V. N. N..V..Q.. odmietla. Žalobca v konaní nepredložil ani žalovanému v 1/ rade, ani súdu doklad o úhrade za opravu motorového vozidla a úhrade za nájom náhradného vozidla. Zároveň žalovaný v 1/ rade namietal, že faktúra za opravu je zo dňa 06.02.2014, ale nájom motorového vozidla mal byť podľa zmluvy o nájme ukončený až 10.02.2014 a preto žiadal predloženie technického preukazu od zapožičaného motorového vozidla. Zároveň žalovaný v 1/ rade rozporoval účtovanú sumu za zapožičanie náhradného motorového vozidla, keď rovnaké motorové vozidlo je možné zapožičať za sumu 60 až 65,- eur na jeden deň, pričom účtovná suma za zapožičanie náhradného vozidla bola vo výške 100,- eur za jeden deň. 3. Žalovaný v 2/ rade považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal, aby súd žalobu voči nemu zamietol najmä z dôvodu, že poisťovateľom vozidla Q. M. D. G. XXX P. v čase vzniku škody bol práve žalovaný v 1/ rade. Poukázal na zák. č. 381/2001 Z.z. a ust. § 24 ods. 2, v zmysle ktorého žalovanému v 2/ rade je založená povinnosť poskytovať poškodeným poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, avšak výlučne v rozsahu a za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Mal za to, že v danom prípade nie sú naplnené podmienky citovaného zákona a tiež, že žalovaný v 2/ rade nie je v právnom vzťahu vecne legitimovaným a žaloba voči nemu je nedôvodná. 4. V priebehu prvoinštančného konania žalobca dňa 04.02.2015 doručil súdu prvej inštancie zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky a návrh na zámenu strán sporu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.02.2015, č.k. 19C/285/2004-75 pripustil zámenu strán sporu a to tak, že na strane žalobcu do konania vstúpil ako žalobca Z.. L. I., občan SR a z konania vystúpil doterajší žalobca V. L.. 5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané s poukazom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, že žalobca v konaní nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie nárokov uvedených v tomto konaní z dôvodu, že pôvodný žalobca ako postupca nedisponoval žiadnou pohľadávkou, ktorá by bola predmetom postúpenia, vec právne posúdil podľa § 524 ods. 1 Obč. zák.. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2014, od ktorej žalobca odvodzuje svoje právo na náhradu škody, mal za preukázané, že predmetom zmluvy je „pohľadávka vo výške skutočnej škody na vozidle a náhradnom vozidle, ktorej vlastníkom je V.Ó. L. voči spoločnosti W. K., spolu vo výške skutočnej škody a to v súlade so škodovou udalosťou na vozidle D. G. XXX W. zo dňa 24.01.2014 a náhradnom vozidle vedenej pod č. XXXX-XXXX, ako skutočná škoda“. Súd prvej inštancie mal za to, že vlastníkom pohľadávky vo výške 4.674,22 eur nebol postupca, ale spoločnosť V. N. N..V..Q.., a to z titulu neuhradenej faktúry č. XXXXXXX a preto ju postupca nemohol postúpiť na súčasného žalobcu. Postupca V. L. nebol vlastníkom pohľadávky ani v sume 1.700,- eur, nakoľko zaplatenie tejto sumy za prenájom náhradného vozidla hodnoverným spôsobom nepreukázal a preto nemohol pohľadávky, ktoré neexistovali v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok postúpiť na žalobcu. Mal za to, že voči žalovanému v 1/ rade nenastali zákonné účinky oznámenia postúpenia pohľadávky postupiteľom ani jednou z pohľadávok, nakoľko žalobca nemohol platne ani nadobudnúť právo k predmetným pohľadávkam, pretože postupca nebol ich majiteľom. U žalobcu preto ide o nedostatok jeho vecnej aktívnej legitimácie v spore a súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Následne sa preto súd prvej inštancie ďalej nezaoberal, či žalobcovi vznikla škoda, v akej výške, z akého dôvodu. Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade mal súd prvej inštancie ustálené, že došlo k poistnej udalosti dňa 24.01.2014, pričom vinník škodovej udalosti vodič O. P. vinu priznal v plnom rozsahu a jeho motorové vozidlo bolo riadne povinne zmluvne poistené u žalovaného v 1/ rade a preto bola žaloba voči žalovanému v 2/ rade podaná nedôvodne. O trovách prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný v 1/ rade si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu túto náhradu nepriznal. Žalovaný v 2/ rade si uplatnil náhradu trov prvoinštančného konania za 4 úkony právnej pomoci po 220,77 eur, spolu v sume 883,08 eur + režijný paušál + DPH, v celkovej sume 1.099,13 eur. 6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku, že ako žalobca nie je aktívne legitimovaný na uplatnenie nárokov v tomto konaní. Takýto záver považoval za absolútne nesprávny, keď ani súd prvej inštancie v odôvodnení nekonštatoval, kto v minulosti disponoval pohľadávkou tak, aby ju mohol postúpiť. To, že pôvodný žalobca V. L. pohľadávkou voči žalovanému 1/ disponoval, vyplýva z ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, ako i z ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení. Uviedol, že pôvodný žalobca dňa 24.01.2014 mal škodovú udalosť, vinník škodovej udalosti vinu priznal v celom rozsahu, pričom žalobca preukázal žalovanému 1/ poškodenie, ktoré vzniklo pri škodovej udalosti na jeho motorovom vozidle. Z uvedeného je nesporné, že pôvodnému žalobcovi V.G. L. vznikol voči žalovanému 1/ nárok na náhradu škody, pôvodný žalobca bol vlastníkom a teda mohol disponovať pohľadávkou akýmkoľvek spôsobom. Výšku náhrady škody pôvodný žalobca vyčíslil na sumu 6374,22 eur. V danom prípade sa jedná o právny vzťah veriteľ - dlžník, kedy veriteľom bol pôvodný žalobca V. L. a dlžníkom žalovaný v 1/ rade. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2014, pôvodný žalobca postúpil presne určitú a existujúcu pohľadávku na súčasného žalobcu. Za nesprávny považoval záver súdu, že pôvodný žalobca V. L. nebol vlastníkom pohľadávky, ale že vlastníkom pohľadávky bola spoločnosť V. N. N..V..Q.., ktorá vykonávala opravu motorového vozidla. Žalobca mal za to, že medzi obchodnou spoločnosťou V. N. N..V..Q.. M. V. L. vznikol samostatný právny vzťah na základe vykonania diela - opravy poškodeného motorového vozidla, pričom v tomto vzťahu vzájomne ako veriteľ a dlžník vystupujú V. N. N..V..Q.. ako veriteľ a V. L. ako dlžník, z titulu nezaplatenia faktúry za opravu motorového vozidla. Ide o absolútne iný právny vzťah a inú pohľadávku, ktorej vlastníkom nemohla byť spoločnosť V. N., s.r.o. z toho dôvodu, že tejto neprislúcha absolútne žiadny nárok na náhradu škody voči žalovanému 1/ z dôvodu spôsobenia škody na motorovom vozidle. Spoločnosť V. N., N..V..Q.. nebola ani vlastníkom motorového vozidla a ani tejto spoločnosti nevznikol nárok na náhradu škody. 7. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení konštatuje, že voči žalovanému 2/ bola žaloba podaná nedôvodne, žalobca má za to, že žalovaný 2/ v súdnych sporoch o náhradu škody je žalovaný z dôvodu právnej istoty, nakoľko zo strany žalobcu nie je možné právne relevantne zistiť, či vinník dopravnej nehody má platne uzatvorené zákonné zmluvné poistenie. Z dôvodu právnej istoty je potrebné v tomto spore, ale i v obdobnom, vždy subjekt, ktorý bol zriadený zák. č. 381/2001 Z.z., t.j. Slovenskú kanceláriu poisťovateľov ako žalovaného 2/ označiť. 8. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil. Uviedol, že držiteľ motorového vozidla S. G. G. XXX W. V. L. si nechal toto motorové vozidlo po poškodení opraviť v obchodnej spoločnosti V. N. N..V..Q.., v ktorej je sám jediným spoločníkom aj konateľom. Faktúru na sumu 4.674,22 eur, vystavenú touto obchodnou spoločnosťou dodnes neuhradil. V čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky neexistovala preto pohľadávka V. L. voči žalovanému 1/. Zmluva o postúpení pohľadávky je zároveň neurčitá a nezrozumiteľná, obsahuje odkazy na neexistujúce ustanovenia, v nich jasne určený predmet postúpenia a preto aj z tohto dôvodu je neplatná. Žiadna škoda „na náhradnom vozidle nevznikla“. Pokiaľ ide o pohľadávku z titulu nájomného za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 1.700,- eur, žalobca v písomnom podaní zo dňa 18.02.2015 tvrdil, že ani jedna z faktúr, t. j. ani za opravu, ani za zapožičanie, nie je uhradená; pričom na pojednávaní následne uviedol, že ju uhradil. Súd túto rozporuplnú výpoveď svedka (V. L.) vyhodnotil ako nehodnovernú. Postupník a žalobca - Z.. L. I. síce doložil fotokópiu príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.02.2014, podľa ktorého prijala zálohu za požičovné, avšak táto úhrada sa vo faktúre z apríla 2014, číslo faktúry XXX XXX neprejavila, t. j. nebola tam odpočítaná a javí sa ako neuhradená. Žalobca existenciu pohľadávky vo výške 1.700,- eur nepreukázal. Tiež nepredložil listinné dôkazy a to zmluvu o zapožičaní motorového vozidla S. K., ktorou toto vozidlo bolo zapožičané od držiteľky N. N. S. žalobcovi. V prípade, že odvolací súd bude mať za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná, bude potrebné doplniť dokazovanie znaleckým posudkom na posúdenie mechanizmu vzniku škody aj jej výšky a tiež doplniť dokazovanie, či žalobca mal právo prenajať náhradné motorové vozidlo, či výška nájmu bola primeraná a náklady účelné, nakoľko škodou v prípade zapožičania náhradného motorového vozidla môžu byť len náklady, ktoré prevyšujú náklady, ktoré by poškodený vynaložil v súvislosti s prevádzkou vlastného motorového vozidla. 9. K odvolaniu sa písomne vyjadril, prostredníctvom právneho zástupcu, i žalovaný 2/, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a zároveň žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalovaného 2/. Žalovaný 2/ mal za to, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Žalobca v odvolaní iba všeobecne uvádza skutočnosti, ktoré ho viedli k uplatneniu nároku voči žalovanému v 1/ a 2/ rade. Nespochybnil však to, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na majetku jeho právneho predchodcu (V. L.), bolo v rozhodnom čase poistené u žalovaného 1/ z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti podľa zákona číslo 381/2001 Z.z. a že žalovaný 2/ nie je preto v danom právnom vzťahu vecne legitimovaným. Sám žalobca si je vedomý toho, že žaloba je voči žalovanému v 2/ rade nedôvodná. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 11. Súd prvej inštancie v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré aj náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. V celom rozsahu sa preto stotožňuje tak po stránke skutkovej, ako aj po stránke právnej, s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. 14. Právny predchodca žalobcu - V. L. sa žalobou voči žalovaným v 1/ a 2/ rade domáhal zaplatenia sumy 6.374,22 eur, keď uviedol, že bol účastníkom dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 24.01.2014 a to tak, že do jeho osobného motorového vozidla S. G. narazilo osobné motorové vozidlo Q. M. G. P. vodičom O. P., ktorý sa k dopravnej nehode priznal, bolo spísané európske tlačivo - správa o nehode a vozidlo, ktoré spôsobilo škodu, malo uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovanej 1/. Právny predchodca žalobcu uviedol, že auto si nechal opraviť vo svojej firme V. N. N..V..Q.., kde je jediný spoločník a aj konateľ, pričom za opravu tohto vozidla si vystavil faktúru číslo XX XX XXX, na sumu 4.674,22 eur na svoje meno, pričom faktúru za opravu motorového vozidla neuhradil, lebo nemá peniaze a účtovnícka firma to eviduje stále ako neuhradenú faktúru. Pretože jeho motorové vozidlo nebolo technicky spôsobilé, požiadal Z.. I., ktorý požičiava vozidlá, aby mu dal k dispozícii náhradné vozidlo. Jednalo sa o S. K., ktoré používal cca 14 dní. V. L. spolu so žalobou predložil ďalšiu faktúru zo dňa 30.04.2014 na sumu 1.700,- eur od M. - L. I., odberateľ V. L. za prenájom vozidla K.. V priebehu prvoinštančného konania podaním zo dňa 04.02.2015 žalobca doručil súdu zmluvu o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky a žiadosť na zámenu účastníkov, ktorú súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18.02.2015 pripustil a to tak, že na strane žalobcu do konania vstúpil ako žalobca Z.. L. I., občan SR a z konania vystúpil doterajší žalobca V. L.. 15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpenie, resp. cesia pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstúpi nový veriteľ, ktorý súčasne preberie pohľadávku pôvodného veriteľa. Ide teda o jeden zo spôsobov zmeny záväzku na veriteľskej strane, pričom k obligatórnym k obsahovým náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky okrem označenia účastníkov patrí identifikácia postupovanej pohľadávky, t. j. popis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupované pohľadávky musia byť identifikované dostatočne určite tak, aby neboli zameniteľné s inou pohľadávkou postupcu voči tomu istému dlžníkovi, a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Podmienkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je, aby okrem iného išlo o existujúcu pohľadávku. 16. Správne sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2014 a skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania správne súd prvej inštancie konštatoval, že vlastníkom pohľadávky vo výške 4.674,22 eur nebol postupca (V. L.), ale spoločnosť V. N. N..V..Q.., a to s poukazom na neuhradenú faktúru číslo XXXXXXX. Spoločnosť V. N. N..V..Q.. totiž vykonala opravu osobného motorového vozidla postupcu V. L., avšak tento za opravu neuhradil žiadne finančné prostriedky, čo jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania najmä z listu V. L. zo dňa 18.02.2015, ktorý adresoval súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že ani jedna z vystavených faktúr, t. j. faktúra za opravu vozidla a ani faktúra za požičanie náhradného vozidla nie sú uhradené. K faktúre za požičanie náhradného vozidla súd prvej inštancie správne uzavrel, že postupca V. L. v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal zaplatenie sumy 1.700,- eur. Žalobca Z.. I. v priebehu prvoinštančného konania založil do spisu fotokópiu príjmového pokladničného dokladu číslo 07, zo dňa 10.02.2014, podľa ktorého mal prijať zálohu za požičovné vo výške 1.700,- eur od V. L., avšak hodnoverne nevysvetlil, prečo sa predmetná záloha za zapožičanie náhradného motorového vozidla neprejavila vo faktúre číslo XXX XXX, ktorú L. I. vystavil V. L. za prenájom vozidla K. a to dňa 30.04.2014. Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nemohol platne nadobudnúť právo k predmetným pohľadávkam, nakoľko v čase ich postúpenia postupca (V. L.) nebol ich majiteľom, za správny. 17. Neobstojí preto odvolacia námietka žalobcu, že V.Ó. L. disponoval pohľadávkou voči žalovanému 1/, spoločnosť V. N. N..V..Q.. V.G. L. opravila osobné motorové vozidlo, vystavila faktúru dňa 06.02.2014, avšak V. L.Á. faktúru za opravu spoločnosti nezaplatil. Tak isto V. L. nepreukázal zaplatenie sumy 1.700,- eur za prenájom náhradného vozidla prenajímateľovi, preto nemohol tieto neexistujúce pohľadávky postúpiť na súčasného žalobcu. Ak nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky, súčasný žalobca nie je aktívne legitimovaný v predmetnom v spore. Navyše v zmluve o postúpení pohľadávky medzi postupcom V. L. a postupníkom Z. I. v článku II., bod 2, je uvedené, že postupca postupuje pohľadávku v úhrnnej výške 6.300,- eur, ktorú postupník zaplatil postupcovi pred podpisom tejto zmluvy, čo postupca potvrdzuje svojím podpisom. Túto skutočnosť o zaplatení sumy 6.300,- eur, ktorú mal postupník zaplatiť postupcovi, právny predchodca žalobcu a ani súčasný žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázali. 18. Správny je záver súdu prvej inštancie, aj pokiaľ sa týka žalovaného 2/, keď z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že v čase, keď došlo k poistnej udalosti vinou vodiča O. P., jeho osobné motorové vozidlo bolo riadne zmluvne poistené u žalovaného 1/. Žalovaný 2/ je právnickou osobou zriadenou zák. č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá je povinná poskytnúť poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel len v rozsahu a za podmienok uvedených v ust. § 24 ods. 2 citovaného zákona. Právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená škoda motorovým vozidlom Q. M. D. G. XXX P., pričom vinníkom škodovej udalosti bol vodič O. P.. Osobné motorové vozidlo, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu bolo poistené práve u žalovaného 1/, ktorý nebol v platobnej neschopnosti a preto žalovanému 2/ nevznikla povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie, ktoré je predmetom tohto konania. Naviac nie je dôvodná žaloba, aby žalovaný 1/ a 2/ boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spoločne a nerozdielne. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené správne súd prvej inštancie postupoval, keď sa následne už bližšie nezaoberal zisťovaním výšky škody, výšky nájmu, jeho primeranosťou a účelnosťou, keď ako správne konštatoval žalovaný 1/, že v súvislosti so zapožičaním náhradného vozidla, vhodné sú len náklady, ktoré prevyšujú náklady, ktoré by poškodený vynaložil v súvislosti s prevádzkou vlastného motorového vozidla. 20. Právne závery súdu prvej inštancie zodpovedajú skutkovým zisteniam, vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, jeho právny záver je správny. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným v 1/ a 2/ rade v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (§ 262 ods. 2 v C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré vydá súdny úradník, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Bratislava pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, ale je prípustné dovolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).