Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/523/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214226483 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214226483.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. X., L.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: otec - W. X., J. B. XX, J., a matka - I. T.Á., J. T. X, J., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom, AK Štefánikova 14, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/225/2014-305 zo dňa 25.06.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zveril maloletého S., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého S. výživným vo výške XXX € mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky od 06.02.2015. Zročné výživné za obdobie od 06.02.2015 do 30.06.2015 vo výške XXX,XX € uložil otcovi zaplatiť do 30.08.2015. Súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletým S. každú stredu v kalendárnom roku od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každú nedeľu v kalendárnom roku od 17.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme v mieste bydliska matky v čase určenom a dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska. V priebehu prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude styk otca s maloletým prebiehať v prítomnosti matky. Súd prvého stupňa konanie o návrhu otca na zverenie maloletého S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 3, § 62 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Súd prvého stupňa mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a nehospodária spolu, starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Pretože k starostlivosti matky nebola vznesená žiadna výhrada, súd prvého stupňa maloletého S. zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň určil, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určení výživného na maloletého vychádzal súd prvého stupňa z potrieb dieťaťa, keď maloletý je vo veku 18 mesiacov, posúdil jeho výdavky na zabezpečenie bežných potrieb, náklady na bývanie. Prihliadol na to, že matka je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, matka je nemajetná. Otec má podnikateľské aktivity, jednak ako živnostník, ale aj v rámci obchodnej spoločnosti, ktorej je spoločníkom a vykazoval príjem s daňovou stratou. Otec potvrdil, že jeho príjem je v rozsahu XXX S. X.XXX € mesačne netto. S prihliadnutím na náklady a výnosy obchodnej spoločnosti S., D..O..M.. je však nepochybné, že otec vykonáva činnosť, v rámci podnikania nakladá s vysokými finančnými prostriedkami, je preto možné predpokladať, že dosahuje príjmy vyššie ako sám uvádza. Súd prvého stupňa prihliadol aj na jeho majetkové pomery. Aj napriek ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vo veku 12 rokov, súd prvého stupňa dospel k záveru, že je otec spôsobilý poskytovať výživné tak, ako ho určil, pričom dal otcovi do pozornosti, že jeho prvoradou povinnosťou je plniť si vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred akýmikoľvek inými povinnosťami. Súd prvého stupňa určil aj zročné výživné, ktorého zaplatenie uložil do 30.08.2015. V časti úpravy styku súd prvého stupňa akceptoval návrh matky za súhlasu otca, pričom zohľadnil záujem dieťaťa, jeho denný režim a apeloval na oboch rodičov, aby sa stretnutia realizovali pravidelne, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu časových intervalov pri styku otca s maloletým, keď v tomto veku je potrebná pravidelnosť kontaktu otca s dieťaťom. Konflikty sú rodičia povinní riešiť tak, aby dieťa nezaťažovali. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil súd konanie o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého vo výroku o výške vyživovacej povinnosti a zročnému výživnému. Nemôže akceptovať súdom ustálenú výšku výživného, pretože táto nie je spravodlivo objektívne stanovená. Súd prvého stupňa vychádzal len z jeho majetkových pomerov, pričom nezobral do úvahy, že síce je výlučný vlastník troch nehnuteľností, ale z týchto nehnuteľností žiaden zisk nemá, ale naopak. V trojizbovom byte na B. A. E. J. nebýva, užíva ho jeho otec a jemu z vlastníctva plynú len výdavky. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa na C. A. je nedokončená, neobývateľná, preto ju nemôže predať, potrebuje peniaze na investíciu do tejto nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa nebral do úvahy ani tú skutočnosť, že síce vykonáva činnosť zubného technika, ale túto vykonáva iba v rozsahu 3 hodín denne, vzhľadom na nižší počet objednávok. Vyšší príjem mu nezabezpečuje ani stavebná firma, lebo žiadnu stavebnú činnosť nevykonáva. Priateľka s ním nezdieľa spoločnú domácnosť, sám zabezpečuje krytie všetkých výdavkov spojených s bývaním. Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s nákladmi matky a zaoberal sa len jeho nákladmi. Matka do nákladových položiek zahrnula náklady na plavecký kurz, hoci tohto sa zúčastnil maloletý iba jediný raz. Taktiež matka má zabezpečené bývanie, náklady na elektrinu sú vystavené na starú matku, položky ktoré uviedla sa nemôžu týkať maloletého dieťaťa ( J. XXX, O.D. XX, R. G. Y. ). Súd prvého stupňa nebral dostatočne do úvahy, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére B., ktorá má 12 rokov a platí na ňu výživné XX0 €, pričom výživné na 1,5 ročného syna je premrštené. Nie je správne, že súd zobral do úvahy matkine nižšie príjmy, pretože on nemá voči matke žiadnu vyživovaciu povinnosť, túto má len voči dieťaťu, ktorú si rád splní, ale matke nie je ochotný prispievať na jej život, s prihliadnutím na to, ako ho atakovala a strpčovala mu život. Žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že mu bude určená vyživovacia povinnosť vo výške XXX € mesačne od podania návrhu a zročné výživné mu bude povolené splácať v XX € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným alebo navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec na nové konanie. Kolízny opatrovník sa stotožnil s právnymi tvrdeniami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia a žiadal rozhodnutie, ako vecne správne potvrdiť. Matka žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, ako správny. Argumenty uvádzané otcom v odvolaní nepovažovala za správne, je potrebné rozlišovať náklady dieťaťa, ktoré vyrastá v Bratislave a dieťaťa, ktoré žije v Michalovciach. Taktiež nesúhlasila s tvrdeniami otca, ktoré sa týkajú jeho nehnuteľností. Otec nemusí pracovať 3 hodiny denne, dĺžku pracovného času si určuje sám. Argumentácia otca je nedôvodná s cieľom poprieť svoje skutočné majetkové pomery. Otec je okrem pravidelného príjmu vlastníkom viacerých nehnuteľností, svojimi tvrdeniami iba zastiera skutočné majetkové pomery. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého aj vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že pre určenie vyživovacej povinnosti je potrebné zisťovať možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, čo súd prvého stupňa aj vykonal. Pokiaľ otec poukazuje na majetkové pomery matky, k tomu odvolací súd uvádza, že v súčasnosti je matka limitovaná starostlivosťou o maloleté dieťa a je odkázaná len na rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré je v útlom veku a takouto starostlivosťou kompenzuje svoju finančnú starostlivosť, preto v plnej miere sa finančne musí podieľať na zabezpečovaní potrieb maloletého otec maloletého. Zhodne ako uvádza súd prvého stupňa vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou každého rodiča, ktorú si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Čo sa týka nákladov, ktoré otec vyčíslil odvolací súd uvádza, že tie isté náklady má aj matka v súvislosti s opaterou dieťaťa, za náklady na maloleté dieťa je potrebné považovať zabezpečenie stravy, zdravotných potrieb, ošatenia, bývania a aj ďalších a mimoriadnych potrieb, ktoré súvisia so starostlivosťou o maloleté dieťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol prihliadnuť ani na argumenty otca, keď uvádzal, že bývanie a zabezpečenie elektriny zabezpečuje stará matka. Ide tiež o náklad maloletého, na ktorom sa musí otec primerane podieľať. Takto stanoveným výživným nebudú zabezpečované potreby matky, pretože aj uvedené výživné nezabezpečí všetky odôvodnené potreby matky, ktoré potom ostanú na matke. Odvolací súd na otcom namietané výdavkové položky na maloleté dieťa neprihliadal, pretože tieto súd prvého stupňa riadne vyhodnotil. Súd prvého stupňa dostatočne zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, pričom výživné pre maloleté dieťa sa určuje na základe odôvodených potrieb maloletého dieťaťa, mieru účasti druhého rodiča na zabezpečení vyživovacej povinnosti, pričom u každého dieťaťa sa určuje vyživovacia povinnosť individuálne. Určenie vyššieho výživného na maloletého, ako na jeho 12 ročnú dcéru vyplýva zo skutočnosti, že v tomto období zabezpečuje matka opateru maloletého a celkovú starostlivosť, ktorá je finančným ekvivalentom vyživovacej povinnosti. Odvolací súd z uvedených dôvod nemohol vyhovieť odvolaniu otca, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je správne. Správne určil súd prvého stupňa aj zročné výživné, podmienky jeho splatnosti, keď § 160 ods. 1 O.s.p. určuje, že dlžnú sumu v danom prípade dlžné výživné, je potrebné uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Povolenie splátok predstavuje výnimku, ktorá v danom prípade zistená nebola. Uvedená skutočnosť vyplýva zo spotrebného charakteru výživného, keď dieťa potrebuje výživné v súčasnosti a jeho plnenie nemožno odkladať do budúcnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.