KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 5. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/546/2015 z 23. 5. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. mája 2016, sp. zn. 11CoP/546/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1214227240.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/546/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214227240
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214227240.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti o maloletého W. F.,
I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: W.. W. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XX, Z., zast. Mgr.
Zuzanou Neuschlovou, advokátom - konateľom, AK Neuschlová s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava
a F. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. B. XXX, zast. JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, AK Kuzmányho
29, Košice, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.06.2015, č.k. 59P/141/2014-135, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 04.06.2015, č.k. 59P/141/2014-135 zveril maloletého W.
F., I.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Určil, že zastupovať a spravovať majetok maloletého
budú obaja rodičia. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou XXX € mesačne k rukám
matky od 18.11.2014. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Učil, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým každý utorok a štvrtok od 15.30 hod. do 19.15 hod. a každý párny víkend od soboty od
9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa je miesto
bydliska matky. Matke uložil povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať. Rovnako matke
uložil povinnosť pravidelne informovať otca vždy ku poslednému kalendárnemu dňu každého mesiaca,
písomne prostredníctvom e-mailu o zdravotnom stave maloletého W. a o aktuálnych podstatných
veciach týkajúcich sa maloletého. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

O zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine, s
prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý sa nachádza v starostlivosti matky
nepretržite od jeho narodenia, matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého
fyzického a psychického vývoja dieťaťa, a so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasil
v konečnom dôsledku otec, ako aj kolízny opatrovník maloletého. O zastupovaní a správe majetku
maloletého rozhodol tak, že dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Výživné
na maloletého určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Na
strane maloletého zohľadnil jeho vek, náklady primerané veku dieťaťa, na strane rodičov zohľadnil ich
zárobkové, majetkové pomery. U otca vychádzal z príjmu XXX € mesačne, u matky zo sumy XXX €,
ktorá suma predstavuje rodičovský príspevok a prídavok na maloletého. Výživné určil od podania návrhu
matky. Tým, že otec od uvedeného dátumu výživné v sume XXX € posiela konštatoval, že otcovi zročné



výživné nevzniklo. Styk otca s maloletým upravil v zmysle § 24 ods. 4 Zák. o rodine, s ohľadom na vek a
potreby dieťaťa. Tým, že dieťa vzhľadom na jeho nízky vek je mimoriadne viazané na matku mal za to,
že v súčasnosti je potrebné citlivo dieťa adaptovať na novú situáciu, najmä keď dieťa bude u otca aj cez
noc. Vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov nepovažoval za vhodné dieťa počas každého druhého
víkendu vrátiť na noc matke. K námietkam matky týkajúcim sa zabezpečenia riadnej starostlivosti otca
o dieťa konštatoval, že matka napriek výhradám žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, že by sa
otec o dieťa nedokázal náležite postarať. Touto cestou apeloval na matku ako preferenčného rodiča,
ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, aby dieťa viedla k úcte k druhému rodičovi a pripravila
ho nielen po fyzickej stránke, ale predovšetkým po psychickej stránke na stretnutie s otcom.
Vo vzťahu k uvedenému zdôraznil, že je v záujme dieťaťa, aby malo vytvorený stabilný citový vzťah s
oboma rodičmi, poukázal tiež na článok 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého dieťa
má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a
rodinných zväzkov v súlade so zákonom. Tým, že pre riadnu ochranu záujmov dieťa je nevyhnutné, aby
rodičia mali vedomosť o jeho záležitostiach, pretože zatajenie viacerých druhov informácii môže mať pre
dieťa nepriaznivé následky, uložil matke povinnosť informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa
dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom a úprave styku otca s maloletým podala v zákonnej
lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla v napadnutej
časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého určiť sumou XXX € mesačne, s
určením splátok zročného výživného vo výške XX € mesačne, spolu s bežným výživným. Stretávanie
sa otca s maloletým navrhla upraviť každý utorok a štvrtok v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. a
každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 9.00 hod. do 18.30 hod.. Pokiaľ ide o výrok o výživnom
mala za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď toto určil vo výške nezodpovedajúcej možnostiam a
schopnostiam otca, pričom absolútne nezohľadnil na jej strane tú skutočnosť, že jej príjem je vo výške
minimálnej mzdy, a to z dôvodu, že čerpá riadnu rodičovskú dovolenku, v rámci ktorej zabezpečuje
celodennú komplexnú starostlivosť o maloletého. Taktiež v rámci procesu dokazovania neskúmal na
strane otca jeho odôvodnené výdavky a bez ďalšieho akceptoval výdavky vo výške vyčíslenej otcom.
Pokiaľ ide o príjem otca, vychádzajúc z neúplného daňového priznania mala za to, že tento je vyšší ako
XXX € mesačne, podľa jej názoru otec má príjem okolo X.XXX €. Súd prvého stupňa tiež nesprávne
vyhodnotil aj výdavky, ktoré vyčíslila na maloletého. Súdom prvého stupňa konštatovaná suma XXX
€ mesačne v žiadnom prípade nezodpovedá reálnym mesačným výdavkom, nezohľadňuje ani podiel
maloletého na nákladoch na bývanie, nehovoriac o ďalších výdavkoch ako sú náklady na dopravu,
náklady na voľnočasové aktivity, výdavky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Pokiaľ ide o výrok o
styku otca s maloletým mala za to, že tak široko upravený styk otca s maloletým ako dieťaťom útleho
veku, ktoré je výrazne citovo naviazané na ňu, nie je v súlade so záujmami maloletého, a to jednak
s poukazom na prostredie v ktorom sa má styk realizovať, tiež vzhľadom na to, že otec nedokáže
zabezpečiť dodržiavanie pravidelného denného režimu a návykov maloletého. Je paradoxné, že súd
na jednej strane konštatoval, že maloletý je vo veku, kedy je mimoriadne naviazaný na matku, zároveň
upravil styk otca s maloletým vrátane prespania. Súd prvého stupňa takto rozhodol bez toho, že by vôbec
mal vedomosť a informáciu o pomeroch na strane otca, najmä o tom, či prostredie u otca zodpovedá
potrebám maloletého. Pre maloletého je v súčasnosti dôležité dodržať stabilitu jeho režimu a jeho
návykov, žiaľ zo strany otca toto nie je rešpektované a zabezpečované. Vzhľadom k tomu, že záujem
maloletého je pre ňu prioritný, obrátila sa na psychológa, pričom zo správ ktoré boli vypracované B..
X. F. B.. M. vyplýva nevyhnutná potreba prítomnej dominantnej rodičovskej postavy jej ako matky. Obe
psychologičky zhodne odporúčajú úpravu stretávania sa otca s maloletým tak, aby bol zabezpečovaný
jeho riadny režim, prespávanie u otca odporúča B.. M. až vo veku, kedy bude u maloletého rozvinutá
reč, samostatnosť v sebaobslužných činnostiach a schopnosť dlhšej separácie od matky. Pokiaľ ide o
výrok, ktorým jej súd uložil povinnosť informovať otca o maloletom napriek tomu, že voči tomuto výroku
odvolanie nepodala, považuje ho za všeobecný, nekonkrétny, voči nej nelogický a šikanózny a naviac
nadbytočný. K odvolaniu priložila správy B.. X. F. B.. M..

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého a kolízny opatrovník maloletého.

Otec maloletého navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdiť. Mal za to, že výživné určené súdom prvého stupňa vo výške XXX € mesačne zodpovedá
jeho schopnostiam, možnostiam, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. K námietkam matky,
že súd nesprávne vyhodnotil jej výdavky na maloletého uviedol, že výdavky najmä na malé deti sú



všeobecne známymi skutočnosťami danými vekom, nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Pokiaľ
matka aj v odvolaní konštatuje, že sa nestotožnila so záverom súdu prvého stupňa, že jej výdavky
pre maloletého predstavujú XXX €, pretože len náklady na stravu, Nutrilon a plienky predstavujú XXX
€, uviedol, že maloletý už plienky vôbec nenosí. Takisto je všeobecne známe, že 2 ročné dieťa už
potrebuje plnohodnotnú stravu, Nutrilon môže byť len príležitostným doplnkom stravy. Návrh matky na
určenie výživného vo výške XXX € mesačne evidentne nevychádza z objektívnych potrieb 2 ročného
dieťaťa, naviac poukázal na to, že matka na pojednávaní dňa 04.06.2015 navrhla určiť výživné vo výške
XXX € mesačne. Pokiaľ ide o matkou napadnutý výrok o úprave styku nerozumie, čo vedie matku
k tomu, aby v odvolaní spochybňovala aj svoje doterajšie vyjadrenia ohľadne rozsahu jeho styku s
maloletým počas pracovného týždňa. Vyslovil obavu, že matkou vznášané odvolacie námietky majú za
cieľ len bezdôvodne zreštriktívniť rozsah jeho styku s maloletým, a to bez ohľadu na záujem maloletého
na zachovaní a prehlbovaní ich vzájomného vzťahu. Pokiaľ ide o vytvorenie vhodných podmienok
uviedol, že na realizáciu styku má zabezpečené vhodné podmienky, a to v dome rodičov, pomery boli
šetrené cestou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. K matkou predloženým psychologickým posudkom,
ktoré tvorili prílohu odvolania uviedol, že tieto nepovažuje pre odvolacie konanie za relevantné, keďže
predmetnom vyšetrenia nebol aj vzťah maloletého s ním. V tejto súvislosti vyslovil názor, že ak by
matka mala úprimný záujem o odborné poradenstvo, s cieľom čo najlepšie vychovávať maloletého,
nepochybne by k spolupráci prizvala aj jeho ako otca. O posudkoch sa dozvedel až z doručeného
odvolania. K rozsahu styku uviedol, že tento predstavuje iba určité minimum potrebné na udržiavanie
plnohodnotného pravidelného kontaktu. Matka bez zjavného dôvodu sa usiluje o presný opak, jeho
kontakt s maloletým chce čo najviac minimalizovať, nemá úprimný záujem na budovaní vzťahu medzi
ním a maloletým, svojim správaním ho fakticky vylučuje zo života maloletého. Aj v minulosti mu dlhodobo
bránila v styku s maloletým, taktiež sa rozhodla svojvoľne nerešpektovať aj právoplatné a vykonateľné
predbežné opatrenie. Matka sa usiluje nielen okresať rozsah styku, ale cíti potrebu mu vnucovať aj
vlastné predstavy o tom, akým spôsobom sa jeho styk s maloletým má realizovať.

Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ( výrok o výživnom
a výrok o úprave styku otca s maloletým ) podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o matkou napadnutý výrok o výživnom, s odvolacími námietkami matky sa odvolací
súd nestotožnil. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného správne vychádzal z kritérií
rozhodných pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1
Zák. o rodine, ktorými na strane maloletého dieťaťa sú jeho odôvodnené potreby, na strane rodičov ich
zárobkové a majetkové pomery. Odôvodnené potreby dieťaťa tak útleho veku predstavujú jeho základné
potreby, ako je strava, oblečenie, hygiena, čo súd prvého stupňa správne vyhodnotil a premietol do
výšky výživného. Určená výška výživného XXX € mesačne zo strany otca aj podľa názoru odvolacieho
súdu je primeraná na krytie potrieb maloletého a je primeraná aj zisteným zárobkovým a majetkovým
pomerom rodičov. Príjem otca bol dostatočne preukázaný predloženým daňovým priznaním, pokiaľ
ide o príjem matky, súd prvého stupňa správne zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa v rámci
čerpania rodičovskej dovolenky, v dôsledku ktorej je príjem matky obmedzený a predstavuje len výšku
rodičovského príspevku. Obmedzená výška príjmu zrejme viedla matku aj k podaniu návrhu na určenie
príspevku na nevydatú matku.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s dôvodmi uvedenými v odvolaní matky, ktorými žiadala o obmedzenie
styku otca s maloletým, v podstate na rozsah doposiaľ nariadeného predbežného opatrenia. Tak ako
súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd dáva matke do pozornosti, že dieťa má dvoch rodičov, na ktorých
má plné právo, takisto aj obaja rodičia majú právo a aj povinnosť zabezpečovať riadny psychický a
fyzický vývoj dieťaťa. Uvedené napriek tomu, že maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky
znamená, že otec má plné právo participovať na živote svojho syna, vytvárať a najmä budovať si s
ním vzájomné citové väzby, čo môže realizovať vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu a neschopnosť
dospieť k dohode s matkou, iba v čase určeného styku súdnym rozhodnutím. Námietky matky, že otec
nedokáže zabezpečiť dodržiavanie pravidelného denného režimu a návykov maloletého sú nedôvodné,
tieto matka uvádza už od nariadenia predbežného opatrenia, pritom treba konštatovať, že ak by sa



styk otca s maloletým pravidelne v zmysle nariadeného predbežného opatrenia realizoval, vzťah medzi
maloletým a otcom by mal byť natoľko vybudovaný, že je dôvod aj s prihliadnutím na plynutie času,
styk otca s maloletým postupne rozširovať, t.j. upraviť ho aj s prespatím u otca. K námietkam matky k
prostrediu, v ktorom sa má realizovať styk otca s maloletým treba uviesť, že matka počas celého konania
na súde prvého stupňa v tomto smere námietky nemala, pritom mala vedomosť, že otec maloletého vodí
do miesta svojho bydliska. Taktiež pokiaľ ide o hodnotenie psychológov B.. X. F. B.. M. k vhodnosti styku
otca s maloletým, tieto matka opätovne predložila až v odvolacom konaní, pričom v konaní na súde
prvého stupňa nesignalizovala žiadne problémy, najmä taký vplyv realizácie styku otca na maloletého,
ktorý by odôvodňoval závery psychológov vyslovené v ich správach. Obe správy odvolací súd považuje
za účelové, vyhotovené na žiadosť matky, bez interakcie s otcom a preto na ne neprihliadal.

S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje
na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1214227240)

  1. 4. 6. 2015Rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 59P/141/2014 z 4. 6. 2015
  2. 23. 5. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/546/2015 z 23. 5. 2016 (toto rozhodnutie)