KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 1. 2016plný textcitované 7×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/290/2015 z 25. 1. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. januára 2016, sp. zn. 11CoP/290/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1214229652.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/290/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214229652
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214229652.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
X. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XX, XXX XX W., a otec F.. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. 3, XXX XX W.,
o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, na
odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.03.2015, č.k. 59P/154/2014-47,
jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletú X. A. Q.,
nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka je povinná
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň od pondelka od 17.00 hod.
do nasledujúceho pondelka párneho týždňa do 17.00 hod a otec je povinný zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletú každý párny týždeň od pondelka od 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka
nepárneho týždňa do 17.00 hod, za miesto odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa určil bydlisko
odovzdávajúceho rodiča, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ponechal obom rodičom,
výživné neurčil a deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods. 2, 3, 4, § 36 ods. 1, § 62 ods. 6, Zákona o rodine, kedy po
vykonanom dokazovaní do rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej
na čas do rozvodu, so súhlasom oboch rodičov a kolízneho opatrovníka, premietol faktický stav v
otázke starostlivosti o maloletú po rozchode rodičov. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa
preukázané, že rodičia maloletej 4 roky nežijú v spoločnej domácnosti, počas tejto doby realizujú
striedavú osobnú starostlivosť o maloletú, ku ktorej ani jeden z rodičov výhrady nemal. Konštatoval,
že striedavá osobná starostlivosť, ku ktorej majú obaja rodičia osobnostné predpoklady je funkčná a v
záujme maloletej, so zachovaním láskyplného vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Na žiadosť rodičov súd
výživné neurčil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že po rozchode s otcom maloletej
žili obaja v oddelených domácnostiach, obaja mali denný kontakt s maloletou a preto sa sústredila na
kúpu rovnakého bytu v lokalite, v ktorej býva otec a kde sa nachádza ZŠ maloletej. Poukázala na to, že



s návrhom otca na striedavú starostlivosť o maloletú nesúhlasila, avšak po vyhrážkach otca v záujme
maloletej súhlasila s odovzdávaním maloletej na týždenné výmeny, podľa požiadaviek otca. Uviedla,
že otec v rámci starostlivosti o maloletú zabezpečil pre ňu ďalšiu školskú tašku, pomôcky, nábytok,
oblečenie, spodnú bielizeň. Tvrdila, že otec jej starostlivosť o dieťa neuznáva, prostredie v ktorom sa
maloletá u otca nachádza je nevyhovujúce, keď otec prehnane šetrí pri vykurovaní bytu a používa 100-
ročný zapáchajúci nábytok. Striedavá starostlivosť ho intenzívne zamestnáva a rieši ňou aj svoj únik
z povinnosti platenia výživného na maloletú. Uviedla, že má o maloletú strach, pretože otec podľa jej
názoru používa nesprávne výchovné metódy (maloletá sama v byte bez kľúča na kratšiu dobu, voľný
prístup k internetu, presadzovanie mužských hygienických návykov). U maloletej za obdobie, od kedy sa
pohybuje v dvoch domácnostiach pozoruje dopad rozporuplnosti vo výchove jedného či druhého rodiča.
Uviedla, že citová väzba maloletej na ňu je silná, pokiaľ nie je prítomný otec, ktorý ju pred maloletou
ponižuje a znemožňuje. Poukázala na dobré citové väzby maloletej k jej blízkej rodine, ako aj na jej
dobrú starostlivosť o maloletú do 10 roku jej veku, keďže nechodí večer z domu, nefajčí, nepije alkohol
a s maloletou sa snaží tráviť všetok voľný čas. Namietala nepredloženie skutočných príjmov zo strany
otca v konaní pred súdom prvého stupňa.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý odvolanie matky považoval za
neopodstatnené. Uviedol, že od narodenia maloletej sa o ňu osobne stará, na maloletej mu vždy
maximálne záležalo a osobnú starostlivosť vykonáva v plnej miere doposiaľ. Okrem starostlivosti
o maloletú vždy zo svojho príjmu zabezpečoval jej potreby a financoval náklady celej rodiny. Po
rozdelení spoločnej domácnosti sa o maloletú staral spolu s matkou v týždenných intervaloch v dvoch
domácnostiach, z dôvodu čoho zabezpečil pre maloletú duplicitné oblečenie, pomôcky a výbavu, ktorú
maloletá potrebuje. Nesúhlasil s tvrdeniami matky v súvislosti s nevyhovujúcimi podmienkami v jeho
domácnosti a tvrdil, že jeho byt je uprataný, čistý, maloletá má svoju detskú izbu kompletne vybavenú,
každý deň dostáva čistú bielizeň. Uviedol, že o maloletú sa riadne stará, pripravuje jej jedlo z čerstvých
surovín a hradí všetky náklady na jej potreby. Mal za to, že pre striedavú osobnú starostlivosť sú
splnené všetky podmienky, maloletá sa u neho cíti uvoľnene bezprostredne, obaja rodičia bývajú v dvoch
porovnateľných bytoch, vzdialených od seba v pešej dostupnosti. Zdôraznil, že striedavá starostlivosť
o maloletú trvá už štvrtý rok, s dcérou má vytvorený veľmi dobrý vzťah, zodpovedajúci jeho osobnej
starostlivosti a venovaní sa maloletej v maximálnej miere. Namietal matkou tvrdené nedostatočné
preukázanie jeho príjmov v konaní pred súdom prvého stupňa a uviedol, že je to práve matka, ktorá
poukazovaním na jeho príjmy odvádza pozornosť od skutočnosti, že sama dlhodobo nikde nepracuje.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2
O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je správne a odvolaniu matky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 36 ods 1. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti kumulatívne sú, ak obidvaja
rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem,
je to v záujme dieťaťa a záujmom dieťaťa v prvom rade je právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom treba prihliadnuť najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Taktiež je potrebné dbať na rešpektovanie práva dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, tak aby bolo zachované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a budú takto lepšie
zabezpečené potreby dieťaťa. Ďalším predpokladom pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy a umiestňované
do iného prostredia. V prípade, že rodičia žijú neďaleko, je možné zachovať aj kontinuitu sociálneho
prostredia dieťaťa. Z ust. § 24 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine vyplýva, že súd môže nariadiť striedavú
starostlivosť aj vtedy, ak jeden z rodičov s jej určením nesúhlasí, hoci obidvaja majú záujem o dieťa sa
starať. Pre rozhodovanie v konaní starostlivosti o maloletých je podstatný motív, ktorý vedie jedného z
rodičov osvojovať si právo rozhodovať o spoločnom dieťati prevažne sám, prípadne svojim rozhodnutím
vydelovať druhému rodičovi s rovnoprávnym postavením čas a priestor na stretávanie sa s dieťaťom.
V prvom rade hľadiskom pri rozhodovaní je vždy záujem dieťaťa, nemôže stačiť svojvoľné a účelové



alebo nelogické odmietanie striedavej starostlivosti preferenčným rodičom, pretože takéto správanie je
zneužívaním práva dieťaťa, práva dieťa vychovávať, ktorého obsah je aj právo osobnej starostlivosti o
dieťa.

S poukazom na citované ustanovenie vychádzajúc z obsahu odvolania, prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa
z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním
napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom konajúci súd v súlade so záujmami maloletej,
súhlasom kolízneho opatrovníka a rešpektujúc rozhodnutie rodičov, schválil ich dohodu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, majúc za preukázané, že dlhodobý výkon
striedavej osobnej starostlivosti neodporuje zákonu a je v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa
v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že rodičovská dohoda tak ako bola
schválená pred súdom prvého stupňa na pojednávaní dňa 16.03.2015 je v záujme maloletej, ktorý záver
potvrdzuje aj správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 06.10.2015 obsahujúca
zisťovaný názor maloletej X. a ktorá potvrdzuje správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v tom, že
maloletá má harmonický vzťah s oboma rodičmi, u oboch sa cíti dobre, na striedavú osobnú starostlivosť
si zvykla a súhlasí s ňou. Odvolací súd po vyhodnotení daného prípadu a doplnení dokazovania
neprihliadol na dôvody odvolania matky, ktoré bez akéhokoľvek dôkazu neboli spôsobilé privodiť zmenu
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd aj vzhľadom na v konaní zistený názor maloletej
a stanovisko kolízneho opatrovníka vyjadruje presvedčenie, že realizovaná striedavá starostlivosť o
maloletú je v jej záujme, maloletá má k obom rodičom vybudovaný blízky citový vzťah a v domácnosti
každého z nich sa cíti dobre a bezpečne. Obaja rodičia by preto mali tieto skutočnosti rešpektovať,
nezaťažovať maloletú svojimi osobnými spormi, práve naopak, mali by podporovať budovanie vzťahov
maloletej s druhým rodičom a jeho blízkou rodinou.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods.1, 2 O.s.p.
ako vecne a právne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1214229652)

  1. 16. 3. 2015Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 59P/154/2014 z 16. 3. 2015potvrdené
  2. 25. 1. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/290/2015 z 25. 1. 2016 (toto rozhodnutie)