Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215200151 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215200151.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovvej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: X.. W. R., nar. X.X.XXXX, bytom Bratislava, V.Č. X, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti odporkyni: V. Z., bytom V. X, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Jozef Madej, advokát, so sídlom Vysoká 20, Bratislava, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. septembra 2015 č.k. 51C 8/2015-154 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vyvesiť na vchodových dverách do bytového domu na V. T. Č.. X v Bratislave ňou vlastnoručne podpísané ospravedlnenie v znení: „Ja, V. Z., sa týmto verejne ospravedlňujem X.. W. R. za šírenie nepravdivých a difamujúcich tvrdení o jej osobe. Som si vedomá skutočnosti, že X.. W. R. vedie usporiadaný rodinný život a príkladne sa stará o svoju maloletú dcéru.“ s tým, že toto písomné ospravedlnenie musí byť napísané na liste štandardného formátu A4, čitateľne, veľkosťou písma najmenej 12 bodov a odporkyňa je povinná zabezpečiť a strpieť jeho vyvesenie nepretržite po dobu 14 dní. Žalobkyňa sa tiež domáhala od žalovanej zaplatenia jej nemajetkovej ujmy 500 eur. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 598,08 eur právnemu zástupcovi odporkyne JUDr. Jozefovi Madejovi, advokátovi do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Vychádzal z vyjadrenia žalobkyne, že spolu s manželom vlastnia od roku 2007 byt na X. poschodí bytového domu na V. T.. Č.. X v Bratislave a spoločne vychovávajú maloletú dcéru J. R., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná spolu s manželom obývajú byt na X. poschodí predmetného bytového domu a ako ich suseda od počiatku vyvoláva konflikty a svojím správaním opakovane a systematicky spôsobuje u nej pocit stresu a diskomfortu vo vlastnom byte. Dňa 10.04.2013 podala žalovaná prostredníctvom e-mailu podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ÚPSVaR), odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kontroly, v ktorom uviedla: „Dieťa medzitým hystericky reve a behá po byte. Behá po byte celý deň, lebo som sa pýtala aj druhých susedov, či ju niekedy viedli s dieťaťom vonku a bohužiaľ sa mi dostalo zápornej odpovede“. Ďalej uvádza: „Prosím o radu ako postupovať, je mi ľúto aj toho dieťaťa“. Na základe tohto podnetu dňa 22.4.2013 vykonali pracovníci sociálneho úradu neohlásenú návštevu - šetrenie za účelom preverenia oznámených informácií a zo zápisnice z tohto úkonu vyplynulo: „Šetrením v domácnosti manželov R. neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Rodičia sa o svoju maloletú dcéru vzorne starajú“. Informácie, ktoré žalovaná uviedla v podnete boli nepravdivé, čo následne potvrdilo aj šetrenie sociálneho úradu. Toto konanie žalovanej podľa vyjadrenia žalobkyne však zasiahlo do jej osobného a rodinného života a ako pre matku, ktorá sa príkladne stará o svoje jediné dieťa, je neakceptovateľné vysvetľovať cudzím ľuďom, že svoju dcéru nezanedbáva, „netýra ju vysávačom“, že nie je „krkavčia matka“. V priebehu šetrenia sociálny úrad kontaktoval aj pediatra maloletej za účelom preverenia, či maloletá nevykazuje známky týrania, čo ju donútilo zvažovať zmenu pediatra, nakoľko pri každej návšteve pediatra je vystavená nepríjemnej situácii, kedy podvedome cíti potrebu vysvetľovať, neustále dokazovať a obhajovať svoju riadnu starostlivosť o dcéru. Napriek skutočnosti, že šetrením vykonaným pracovníkmi sociálneho úradu bolo preukázané, že podnet žalovanej bol neopodstatnený, následky ním vyvolané závažne zasiahli do všetkých sfér jej života pociťuje psychický diskomfort, má obavy z ďalších útokov žalovanej, cíti sa ponížene a zahanbene pri stretnutiach so susedmi, pred ktorými odporkyňa zámerne šírila nepravdivé a urážlivé informácie, v prípade neposlušnosti dcéry, v rámci bežnej výchovy, má dokonca obavu zvýšiť hlas. Skutočnosť, že žalovaná šírila dehonestujúce informácie o jej rodine aj pred susedmi v bytovom dome, spôsobil zmenu správania niektorých susedov. Susedský pozdrav sa zmenil na strohé formálne odzdravenie, po ktorom nasledujú „zvláštne pohľady“. Podnet žalovanej sociálnemu úradu nemohol byť podľa žalobkyne motivovaný objektívnymi obavami čestného človeka o zdravie a výchovu jej maloletej dcéry, vážne zasiahol do súkromnej sféry a ohrozil jej česť a dôstojnosť. Žalovanú listom zo dňa 09.07.2014 vyzvala na bezodkladné písomné ospravedlnenie, žalovaná sa jej však neospravedlnila a udržuje naďalej nepriateľskú atmosféru. Uviedla, že problémy nastali už v súvislosti s rekonštrukciou, ktorú vykonávali v roku 2007, ktorá trvala asi 3 týždne, na ktorú sa manžel žalovanej sťažuje dodnes a ktorú označil za „najhlučnejšiu stavebnú úpravu, akú v dome zažili za 20 rokov“. Následne začali mať problémy s údajným vytápaním, potom ich obvinil, že mu poškodili farbou markízu na balkóne. Následne začali útoky kvôli tomu, že práši prádlo a textílie na balkóne. Celé to vyústilo do oznámenia žalovanej na sociálke, pričom oznámenie bolo plné nepravdivých informácii. Z uvedeného dôvodu jej manžel podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania, pričom uvedené trestné oznámenie vyšetrovateľ uznesením odmietol. Voči uzneseniu podal manžel sťažnosť, prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením zo dňa 25.07.2013 sťažnosť zamietla, pretože nebola dôvodná. Následne pokračovali verbálne útoky zo strany manžela žalovanej na jej osobu, na jej manžela a dcéru. Dňa 13.06.2014 podala žalovaná a jej manžel na políciu na ňu trestné oznámenie. Dňa 10.07.2014 polícia odstúpila spisový materiál na priestupkové oddelenie a dňa 29.07.2014 bola vec odložená. 3. Z vyjadrenia žalovanej zistil, že nie je pravdivé tvrdenie, že by od počiatku vyvolávala susedské konflikty a svojím správaním spôsobovala žalobkyni stres a diskomfort, práve naopak práve žalobkyňa od začiatku bývania sa správala arogantne a bezohľadne, čím zasahovala do jej práva na pokojné užívanie jej bytu ako aj ostatných susedov. Odmietala tvrdenie, že dôvod narušenia by sa nachádzal na jej strane. Pokiaľ ide o jej podanie adresované na príslušný úrad, v tejto súvislosti uviedla, že skutočnosti popísané v podnete nešírila ako dajakú klebetu medzi susedmi, ale naopak, požiadala príslušnú štátnu inštitúciu o poskytnutie kvalifikovanej rady. Teda túto skutočnosť oznámila jedinému subjektu a to štátnemu orgánu SR na to povolanému na oficiálnu e-mailovú adresu úradu a jej cieľom nebolo zasiahnuť do súkromia a do rodinného života žalobkyne, ale naopak legitímnymi a legálnymi prostriedkami právnej ochrany riešiť konkrétny problém. Svoje konanie považovala za výkon svojho práva na slobodu prejavu a zároveň aj za plnenie si povinností podľa § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Uviedla, že je živnostníčka a pracuje z domu, pritom ju aj s rodinou neustále niekoľkokrát denne vyrušoval zvuk vysávača, ktorý bolo počuť z bytu navrhovateľky. V daný deň, keď zaslala na ÚPSVaR e-mail, jej volala suseda, ktorá býva na poschodí nad navrhovateľkou, že čo sa v tom byte deje, nakoľko má syna, ktorý sa učí na skúšky rovnako ako aj oni. Dala si do vyhľadávača na internete nejaké pojmy, lebo nevedela na koho sa má obrátiť, vyhodilo jej to ÚPSVaR, ktorému zaslala e-mail. Čakala na odpoveď, pričom táto jej bola doručená až po tom, ako bola vykonaná kontrola zo sociálky u žalobkyni. Potrebovala poradiť ako postupovať avšak, nie je pravdou, že by tvrdila, že žalobkyňa týra svoje dieťa, v e-maily prosila len o radu, nechcela uviesť nič, čo by poškodilo žalobkyňu. Odkedy sa však R. prisťahovali do domu, má s manželom s nimi problémy, pričom s nikým iným v dome problémy nemajú, majú dobré susedské vzťahy, navštevujú sa. To, či dieťa žalobkyne nechodí von, sa pýtala hlavne susedov nad nimi - S. a susedov, ktorí bývajú oproti - Q.. 4. Po doplnení dokazovania aj výsluchom svedkov X.T.. Š. R., H.. Y. Z., Q.. X. E., Q.. W., H.. G. S.E., S. S., A. W. a oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom, súd prvej inštancie zistil, že dňa 15.4.2013 bol zaslaný e-mail na adresu: W..B..sk z adresy: H..A. <Q.:H..A.>, v ktorom žalovaná prosí o pomoc vo veci hlučného správania susedky. V e-maily je okrem iného uvádzané, cit.: „Teraz ale máme problém s pani susedov v tom, že je na materskej dovolenke a každý deň vrátane soboty a nedele začne ráno o 11.00 hod. do obeda vysávať a končí tak okolo 14.00 hod. Dieťa medzi tým hystericky reve a behá po byte. Behá po byte celí deň. lebo som sa pýtala aj druhých susedov, či ju niekedy videli s dieťaťom vonku a bohužiaľ sa mi dostalo zápornej odpovede. Už sa to nedá tolerovať, lebo ja pracujem z domu a tiež mám syna ktorý sa musí pripravovať na skúšky na vysokej škole a v tomto hluku to nie je možné. Tie isté problémy majú aj susedia čo bývajú nad R.. Bohužiaľ mám aj strach niečo podniknúť, lebo obaja susedia sú právnici a preto mám strach aby sa to neobrátilo proti mne. Prosím o radu ako postupovať, je mi ľúto aj toho dieťaťa. Ďakujem za pochopenie“. Zamestnankyňa ÚPSVaR, odboru sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately p. J. X., prostredníctvom e-mailu zo dňa 23.04.2013 oznámila žalovanej, že vo veci porušovania domového poriadku a susedského spolunažívania jej odporúčajú obrátiť sa na priestupkové oddelenie príslušného Obvodného úradu. Čo sa týka starostlivosti o maloleté dieťa, uvedené prešetria a v prípade potreby prijmú opatrenia. Zo Zápisnice spísanej zamestnancami ÚPSVaR Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava II, Q.. E. a Q.. O. súd zistil, že dňa 22.04.2013 bolo vykonané šetrenie v domácnosti X.. W. R. na adrese V. X/X. posch., Bratislava, z ktorej vyplýva, že mal. J. R., nar. XX.X.XXXX je doma, s matkou na rodičovskej dovolenke, manžel je zamestnaný v Prima banke. Maloletá má izbu, zariadenie prispôsobené veku a potrebám. Maloletá je v zdravotnej starostlivosti Q.. O., voči zisťovaniu starostlivosti u pediatra nemá matka žiadne námietky. Matka vysáva okolo 11.00 hod., z dôvodu upratania po mal. dcérke (max. 15-20 min.), s dcérkou chodieva von, v teplejších dňoch 2-3x. Dcérka chodí spinkať o 21.30 hod., je živé dieťa, v čase návštevy spinkala, zdravotné problémy nemá, do 6-7 mesiacov cvičili Vojtovu metódu. O dieťa je zjavne postarané, primerane veku. Šetrením v domácnosti manželov R. neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa. Rodičia sa o svoju maloletú dcéru vzorne starajú. 5. Zo správy podanej Q.. Ľ. O., zo dňa 23.05.2013, adresovanou ÚPSVaR Bratislava, zistil, že mal. J. R. v starostlivosti ambulancie pediatra od 11.04.2012, teda ako 3-mesačná. Dieťa je riadne očkované, rodičia dodržiavajú termíny predvolaní do poradne, dodržiavajú liečebný program, návštevy odborných ambulancií. Pri návštevách v ambulancii a poradni sú vždy prítomní obaja rodičia. 6. Z výpovede svedka X.. Š. R., manžela žalobkyne, zistil, že ako sa nasťahovali a začali predmetný byt rekonštruovať, začali vznikať konflikty, sused vstúpil prvýkrát do bytu a správal sa nadradene a správanie v tomto štýle pokračovalo aj ďalšie roky, pričom prvých 5 rokov sa snažil šikanovať najmä jeho a keď nepochodil, potom začal šikanovať manželku. Išlo podľa neho o šikanovanie s cieľom vyvolať nepohodu, nekľud a stres u žalobkyne. Všetky obvinenia sú vymyslené s cieľom ohovárať ich a poškodiť ich meno. V konkrétny deň, kedy došlo k predmetnej udalosti, mu volala svokra, že manželka strašne plače, lebo u nich zazvonili dámy zo sociálky s tým, že musia vykonať šetrenie vo veci starostlivosti o mal. dieťa. Hneď prišiel domov, kde našiel na gauči 2 pracovníčky zo sociálky a uplakanú manželku. Zapojil sa do rozhovoru a bol svedkom toho ako skontrolovali domácnosť, kuchyňu, toaletu, kontrolovali, či majú všetko upratané a následne čakali, kým sa dieťa nevyspí, nakoľko uviedli, že musia dieťa fyzicky skontrolovať, či nie je týrané. Po zobudení dieťaťa vošli do detskej izby skontrolovať, či má postieľku, skriňu, kontrolovali jej oblečenie, zisťovali, či je dieťa šťastné a či má vzťah k matke. Zároveň im oznámili, že musia kontaktovať detského lekára, aby zistili, či dieťa nevykazuje známky týrania. Oznámili im, že vykonávajú šetrenie na základe podnetu, avšak v tom čase neuviedli, kto tento podnet urobil. Táto situácia bola pre nich zahanbujúca, hanbil sa vyjsť z bytu, s manželkou to tak zamávalo, že vyhlásila, že nebude bývať v byte, že sa sťahuje k rodičom, chcela, aby sa odsťahovali. Počas celej materskej dovolenky chodila na 2-3 týždne v mesiaci k rodičom, snažila sa z bytu odísť. Bolo pre nich problematické stretnúť sa so susedmi a pozrieť sa im do očí, keď tvrdia, že sa nestarajú o dieťa, že s ním manželka nechodí von. Pričom nie je pravdou, že by nechodila von, kočíkovala denne aj tri hodiny okolo Štrkovca. Po tejto udalosti manželka odmietla navštevovať detského lekára, tri nasledujúce návštevy musel absolvovať on, musel detskej lekárke vysvetľovať, čo sa deje, pričom lekárka dodnes nechápe, ako toto niekto mohol urobiť a pri kontrolách sa k tomuto neustále vracia. Navyše v čase odoslania mailu (podnetu na ÚPSVaR) mala ich dcéra 15 mesiacov, nevedela ešte chodiť, len štvornožkovala, teda nemohla, ako je uvedené v e-maily, hystericky behať po byte. 7. Svedok H.. Y. Z., manžel žalovanej, uviedol, že pokiaľ išlo o predmetný e-mail zaslaný na ÚPSVaR, nešlo o oznámenie, ale bola len položená jedna otázka, on sa o tom dozvedel večer, keď prišiel z práce. Tejto otázke predchádzal dlhý čas chorých zvukov, ktoré vychádzali z bytu nad nami, išlo o striedanie zvukov vysávača a plaču dieťaťa, čo nie je možné považovať za bežné zvuky. Vôbec sa nediví, že manželka napísala tento e-mail. Manželka pracuje ako živnostníčka doma a pomáha aj jemu s podnikaním, stará sa o 2 deti, a preto sa jej nečuduje, že takto reagovala. Mal za to, že jeho manželka sa nemá za čo ospravedlňovať, neurobila nič iné, len položila otázku príslušnému orgánu. Sociálka na základe toho urobila návštevu, pričom si myslí, že sa mala pýtať najprv u susedov. Je nesporné, že z uvedeného bytu vychádzali divné a choré zvuky, sťažovali sa mu na to aj ich deti. 8. Zo svedeckej výpovede svedkyne Q.. X. E., zamestnankyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá vykonávala šerenie v domácnosti žalobkyne mal preukázané, že v domácnosti navrhovateľky ÚPSVR na základe podnetu vykonal šetrenie, nakoľko dostali e-mail zo dňa 10.04.2013, ktorý zároveň predložila súdu k nahliadnutiu. Tento mail sa týkal aj veci ohľadne mal. dieťaťa, preto úrad vykonal šetrenie a to dňa 22.04.2013, o čom bola spísaná na mieste aj zápisnica. Zo skutočností uvádzaných v e-maily nebolo nič zistené. Pokiaľ ide o samotný e-mail, tento bol predložený žalobkyni a jej manželovi, pričom však bolo zakryté, kto je odosielateľom tohto e-mailu a jeho autorom. Išlo o jediný e-mail, ktorý bol úradu doručený vo veci mal. J. R.. Je pritom bežné, že úrad dostáva obdobné e-maily, na úrade je zriadená aj osobitná mailová a telefonická schránka, na ktorú sú telefonicky oznamované skutočnosti a podnety, príp. keď sa porušujú práva a právom chránené záujmy mal. detí. Úrad je povinný prešetriť každý podnet týkajúci sa mal. dieťaťa. Podnet týkajúci sa mal. J. R. vyhodnotili ako nie priamo ohrozujúci, čo vyplýva aj z toho, že kontrola bola vykonaná až po 12-ich dňoch od jeho doručenia. Ak by mal úrad za to, že ide o priame ohrozenie, kontrolu by vykonali bezodkladne. Ako vyplýva aj zo zápisnice, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti rodičov o maloletú, pričom si ešte so súhlasom matky, vyžiadali aj správu od ošetrujúcej lekárky maloletej. Susedov neoslovili, nakoľko nie je zvykom pýtať sa susedov v takomto prípade, keď nebolo zistené žiadne zanedbanie starostlivosti. Vykonanou kontrolou neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. 9. Z výpovede svedkyne Q.. Q. W., matky žalobkyne, zistil, že problémy so žalovanou a jej manželom nastali, odkedy sa dcéra nasťahovala so zaťom do predmetného bytu, ešte pred narodením vnučky. Spočiatku išlo o invektívy voči zaťovi, potom sa to obrátilo voči dcére a trvá to dodnes. Dcéra často volávala domov, hovorila o tom s manželom - otcom, plakala, že búchajú, kričia. Pokiaľ ide o návštevu „sociálky“, v tom čase tam bola na návšteve, vnučka spinkala, mala v tom čase asi 15 mesiacov. Keď sa narodila vnučka, chodila často do Bratislavy, často dcéru navštevovala. Chodili spolu kočíkovať, striedali sa, denne to bolo 2-3 hodiny, pričom kočíkovali väčšinou na Štrkovci, nakoľko v okolí domu je prach. Videla ich aj suseda, p. S. a videla ju aj žalovaná. Počas jednej z návštev malá spala, s dcérou sa rozprávali, bola pohoda. Keď zazvonil zvonček, dcéra prišla vystrašená, že ide „sociálka“, nerozumela o čo ide, myslela si, že idú zo Sociálnej poisťovne alebo že ide o omyl, dcéra však povedala, že idú k nim. Uviedli, že majú anonymné podanie, týkajúce sa zanedbania starostlivosti o vnučku, dcéra sa zosypala, plakala, volala zaťa, ktorý hneď prišiel skontrolovali celý byt, chceli vidieť veci, oblečenie, a následne asi 2 hodiny sedeli na gauči a čakali kým sa malá zobudí, nakoľko chceli vidieť jej reakciu pri kontakte s matkou. Po 2 hodinách sa vnučka zobudila, usmiata sa nechala zobrať mame na ruky, z čoho vyplynulo, že jej vzťah k svojej matke je dobrý. Zároveň požiadali o kontakt na detského lekára. Po tejto návšteve dcéra odmietla chodiť k pediatričke, hovorila, že sa bude veľmi hanbiť, preto začal s vnučkou chodiť zať. Následne začala dcéra chodiť často na východ - domov, väčšinou na dvoj až trojtýždňové turnusy, raz tam bola dokonca mesiac, lebo sa bála, nakoľko chovanie žalovanej s manželom pokračovalo, sused začal na ňu vytrubovať, vykrikovať, aj ona bola svedkom toho, že keď malá prebehla z obývačky do izbičky, začal sa ozývať zo spodného bytu krik a buchot, pričom malá sa hystericky rozplakala, že ujo zase búcha. Dcéra jej napr. volala, že bol krik a buchot aj vtedy, keď o tretej poobede klepala rezne. Svedkyňa nepovažovala akéto správanie zo strany žalovanej a jej manžela za normálne susedské vzťahy. 10. Z výpovede svedkyne H.. G. S., susedy žalobkyne a žalovane zistil, že býva nad bytom žalobkyne. Pokiaľ ide o rodinu R., keď bola na jar 2013 dlhodobo PN, počula z ich bytu zvuky spojené s plačom dieťaťa, tieto sa opakovali. Volala aj susede pani Z., či to aj ona počuje, čo jej potvrdila. Okrem toho sa tam ozýval aj hluk, ktorý identifikovala ako zvuk vysávača, pričom tento sa opakoval viackrát za deň v rôznych časoch a bolo to vždy spojené s plačom dieťaťa. Jej osobne to vadilo, vyrušovalo ju to. S rodinou žalovanej nijako nekomunikovala, avšak predpokladá, že keďže ona počuje tieto hlučné a nepríjemné zvuky a býva v byte nad nimi, tak rodina pod nimi to musí počuť ešte viac. O tom, že medzi žalobkyňou a žalovanou je problém až tak vyhrotený, že bola podaná žaloba na súd, nevedeli, až kým manžel žalobkyne p. R. na schôdzi vlastníkov o tejto skutočnosti informoval. Na tejto schôdzi bol manžel, ktorý jej o tom po schôdzi povedal. O tom, že p. Z. podala na žalobkyňu podnet na sociálku sa dozvedeli až na schôdzi, rovnako sa tam dozvedeli aj o tom, že zo strany sociálky bolo vykonané šetrenie v byte R.. 11. Svedok S. S., sused žalobkyne a žalovanej, uviedol, že manželov Z. pozná odkedy sa nasťahovali, sú to slušní ľudia, slušne vychovali svoje deti, nikomu neubližovali, vždy sa chovali slušne, priateľsky. Manželia R. sa prisťahovali nedávno, málo sa vídajú. Žalobkyňa podľa neho asi rada vysáva, nakoľko vysávala viackrát denne a sem-tam v byte prebehne dieťa. To bolo asi 1 a pol roka dozadu, vtedy pracoval na zmeny, rušilo ho to, nakoľko keď si ľahol po zmene, tak sa zobudil na vysávač. Bol prítomný na schôdzi, na ktorej manžel žalobkyne pán R. prišiel a informoval o probléme s manželmi Z.. Informoval všetkých prítomných o spore, bolo to v znení, že bola zavolaná sociálka, že sa to riešilo. Od neho to vie celý dom. Teda prvýkrát sa dozvedel o podnete na sociálku až na schôdzi, predtým sa o tom nerozprávali. Keď sa stretnú vonku, nerozprávajú sa len o susedských veciach, predtým sa rozprávali o tom, či počul ako dieťa behá a že navrhovateľka zase vysáva. Pokiaľ ide o dieťa navrhovateľky, dieťa chodí čisté, najedené, chodí do škôlky, on ich nepozná, nikdy u nich nebol, len sa zdravia. 12. Z výpovede svedkyne A. W. susedy sporových strán, zistil, že so susedmi Z. a R. má vzťahy štandardné, nemá s nimi žiadne problémy. Občas ich stretáva, keď ide so psom. Tridsať rokov sa nestretla s tým, aby kvôli susedom chodila na políciu a teraz na súd. Aj na polícii vypovedala, že je síce zástupkyňa vlastníkov, ale stará sa o technický stav domu, nie o vzťahy medzi susedmi. O tom, že by sa niekto sťažoval, vie zo schôdze a od polície. Pán R. na schôdzi uviedol, že bol daný podnet na sociálku a že sociálka vykonala kontrolu, inak by o tom nemohli nijako vedieť. V dome je 48 vlastníkov. S p. Z. nikdy neriešila, že sa žalobkyňa nestará riadne o svoje dieťa. Pani Z. je decentná, tichá, je rýchla, prvá poumýva schodište, keď treba niečo v dome urobiť, vždy sa stará, maximálne si požičia rebrík alebo vozík. Od rodiny Z. ako zástupkyňa vlastníkov nedostala žiadne listy, ktoré sa týkali rodiny R., napr. o vytápaní ani o ničom inom. Pokiaľ ide o vytápanie, išlo o strešný zvod, ktorý slúži pre zvod dažďovej vody, manželia Z. volali havarijnú službu, spustila sa tam kamera, zistilo sa, že to bolo zatopené u Z. a R.. Rúra sa vymenila a vytápanie prestalo. Listy dostáva len od správcu spol. Progres, týkajú sa technickej stránky veci a v súčasnosti už komunikujú e-mailom. 13. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 6, § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. 14. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že toto konanie odporkyne nespĺňa znaky zásahu ako takého. V konaní nemal za sporné, že dňa 15.04.2013 zaslala žalovaná na e-mailovú adresu: W..B..sk z adresy: H..A. <Q.:H..A.> e-mail, v ktorom okrem iného uviedla, cit.: „Teraz ale máme problém s pani susedov v tom, že je na materskej dovolenke a každý deň vrátane soboty a nedele začne ráno o 11.00 hod. do obeda vysávať a končí tak okolo 14.00 hod. Dieťa medzi tím hystericky reve a behá po byte. Behá po byte celí deň. lebo som sa pýtala aj druhých susedov, či ju niekedy videli s dieťaťom vonku a bohužiaľ sa mi dostalo zápornej odpovede. Už sa to nedá tolerovať, lebo ja pracujem z domu a tiež mám syna ktorý sa musí pripravovať na skúšky na vysokej škole a v tomto hluku to nie je možné. Tie isté problémy majú aj susedia čo bývajú nad R.. Bohužiaľ mám aj strach niečo podniknúť, lebo obaja susedia sú právnici a preto mám strach aby sa to neobrátilo proti mne. Prosím o radu ako postupovať, je mi ľúto aj toho dieťaťa. Ďakujem za pochopenie.“ 15. Konštatoval, že z ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov, ďalej aby je bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie a v prípade ak by bol zistený zásah (v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti) a sú splnené aj všetky ďalšie zákonom stanovené predpoklady (§ 13 ods. 2 OZ), aby bola tejto osobe priznaná za účelom účinného zmiernenia následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Základným predpokladom pre nastúpenie uvedených následkov je však to, že došlo k zásahu do osobnostných práv a že ide o zásah neoprávnený. Základným predpokladom pre priznanie ochrany osobnosti je teda v prvom rade existencia neoprávneného zásahu, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu. Mal za to, že v danom prípade nešlo o neoprávnený zásah. Je síce pravdou, že žalovaná podala podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa názoru súdu však podanie takéhoto podnetu nemôže predstavovať zásah do osobnostných práv žalobkyne. Uviedol, že neoprávneným zásahom do práv chránených § 11 a násl. OZ nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa je možné považovať za podnety, návrhy a žiadosti, ak boli urobené v prostredí, ktoré je oprávnené takéto veci riešiť a objasňovať (v danom prípade odbor sociálnoprávnej ochrany detí príslušného ÚPSVaR). Neoprávnenosť takéhoto zásahu je vylúčená vtedy, ak by došlo k neoprávnenému zásahu v rámci konania, ktoré prebehlo v súlade s platnými predpismi. Vyjadrenie subjektívneho názoru, vrátane uvedenia údajov o osobe, uvedené v konaní pred príslušným orgánom, nemožno označiť za neoprávnený zásah do osobnosti účastníka konania a to aj v prípade, ak by sa takýto zásah týkal osobnosti účastníka. Aby bolo možné hovoriť o zásahu do osobnostných práv, že musí v prípade difamujúcich tvrdení, dôjsť k ich zverejneniu, a to osobou, ktorá má byť pôvodcom zásahu. K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nielen nepravdivými tvrdeniami, ale aj tvrdeniami pravdivými, ako aj prezentovaním kritiky určitého správania tejto osoby, avšak o zásahu možno hovoriť len vtedy, ak zasahovateľ určitú nepravdivú skutočnosť prejaví verejne. Bez takéhoto zverejnenia hoci aj nepravdivých tvrdení nemôže dôjsť k zásahu do osobnostných práv, a to bez zreteľa na to, či by zásah inak bol oprávnený alebo nie. K zásahu do práv na ochranu osobnosti vo vzťahu k ochrane vážnosti, cti a dôstojnosti môže podľa neho teda dôjsť iba tak, že zasahovateľ určitú nepravdivú skutočnosť prejaví verejne, teda pred aspoň jednou osobou, ktorá je odlišná od osôb dotknutých účastníkov a nie je oprávnená túto vec prejednať z úradnej povinnosti. Bez takéhoto zverejnenia, hoci aj nepravdivých tvrdení, nemôže dôjsť k zásahu do práva na ochranu cti, dobrej povesti a vážnosti v spoločnosti. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nepôjde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti, avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci a v medziach týchto zákonov. Je pritom vždy na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobnosti, aby preukázal, že existoval konkrétny dôvod (okolnosť), ktorý podľa právneho poriadku neoprávnenosť zásahu vylučuje. 16. Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec, dospel súd prvej inštancie k záveru, že zo strany žalovanej v žiadnom prípade nemožno hovoriť o zverejnení údajov, ktorými by v danom prípade mohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Uvedenie údajov v podnete adresovanom príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, nemožno podľa neho považovať za zverejnenie údajov, tak ako to uvádza žalobkyňa. Skonštatoval, že žalovaná vo vzťahu k žalobkyni postupovala zákonnom dovoleným a predpokladaným spôsobom (podnet na šetrenie pomerov v rodine s maloletým dieťaťom). Toto konanie žalovanej nevybočilo z medzí právnych noriem (zákon č. zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele) a žalovaná teda postupovala len v rámci ustanovení zákonov. Vyslovil, že za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva, chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať prípady, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie, a nemohla byť nimi znížená vážnosť dotknutej osoby. Nemal za preukázané, že by žalovaná obsah listiny obsahujúcej podnet na ÚPSVaR zverejnila, alebo verejne oboznámila. V konaní nebolo podľa neho ani preukázané, že by tieto skutočnosti verejne rozoberala alebo riešila so susedmi resp. že by medzi susedmi šírila skutočnosti o nedostatočnej starostlivosti žalovanej o jej maloleté dieťa. K samotnému zverejneniu skutočností uvedených v písomnom podaní žalovanej adresovanom ÚPSVaR došlo až na domovej schôdzi, kde sa susedia prvýkrát dozvedeli o týchto skutočnostiach na základe informácií uvedených manželom žalobkyne, ktorý ich touto formou oboznámil s rozhodujúcimi skutočnosťami (s podnetom žalovanej na ÚPSVaR a s vykonanou kontrolou). 17. Na základe vyššie uvedeného preto podľa názoru súdu prvej inštancie možno konštatovať, že konanie žalovanej vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáhala ochrany jej osobnostných práv, nepredstavuje neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, ktorý je základným a nevyhnutným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia a tiež náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Keďže to v prejednávanej veci nemal za splnené základné predpoklady pre priznanie uplatnených práv žalobkyne, vyžadované ustanovením § 13 Občianskeho zákonníka, žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 18. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že má rovnaké započítateľné práva voči žalobkyni na ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy a týchto sa v konaní domáha v rovnakom rozsahu ako si uplatnila svoje nároky žalobkyňa, pričom svoj nárok na ospravedlnenie a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 500 € žiadala započítať proti uplatneným nárokom v zmysle § 98 O.s.p., pričom súd prvej inštancie toto podanie vzhľadom na jeho obsah a charakter konania o ochranu osobnosti, vyhodnotil ako obranu žalovanej v konaní, a to aj s poukazom na podanie žalovanej doručené súdu dňa 28.09.2015, v ktorom uviedla, že si svoj nárok už neuplatňuje. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia spolu v sume 598,08 €, ktoré súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.. 20. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania dôvodiac tým, že napriek tomu, že orgánom oprávneným prejednávať priestupky proti občianskemu spolunažívaniu je okresný úrad, adresovala žalovaná primárny podnet priamo pracovníčke ÚPSVaR U. W.. Uviedla, že ak by žalovaná chcela riešiť susedský konflikt a ÚPSVaR ako kompetentný orgán by označila len v dôsledku nevedomosti o predmete jeho činnosti, neuvádzala by v závere svojho podnetu (špekulatívne a účelovo) obavu o jej maloletú dcéru. Z jej konania mala za nepochybné, že si bola plne vedomá v skutočnosti, že podnet s týmto obsahom vyvolá okamžité šetrenie ÚPSVaR v jej rodine. Žalovaná podľa nej zjavne zneužila legálnu právomoc ÚPSVaR na susedské šikanovanie a na flagrantný zásah do jej osobnostných práv, ktorý prima facie zámerne vykazuje znaky legitímnosti Neakceptovala závery súdu prvej inštancie, že konanie žalovanej bolo plnením zákonom uloženej povinnosti, čo by vylučovalo neoprávnenosť zásahu so jej osobnostných práv. Takýto výklad by bol podľa nej možný len v prípade, ak by žalovaná adresovala podnet okresného úradu. Mala za to, že ak by žalovaná naozaj konala dobromyseľne (čo vylučuje), pre samotný výrok o zásahu do osobnostných práv žalobkyne by postačovala skutočnosť, že ÚPSVaR vyhodnotil podnet ako nedôvodný. Namietala argumentáciu súdu prvej inštancie, že k zásahu do práv fyzickej osoby môže dôjsť len verejne alebo uverejnením, majúc za to, že publicita samotného zásahu do práv podľa § 11 Obč. zák. ako podmienka zodpovednosti nevyplýva zo zákonnej dikcie, sni z právnej doktríny. Považovala za neakceptovateľné v podmienkach materiálneho právneho štátu, aby súd ako argument na odmietnutie ochrany porušenému základnému právu alebo slobode aplikoval dôvody, ktoré nemožno vyvodiť z právneho poriadku. SR. Prvok verejnosti možno podľa nej pozorovať v súvislosti so zásahom do osobnostných práv len pri dôsledkoch tohto konania. Uviedla, že v priebehu konania bola preukázaná existencia dvoch e-mailových správ adresovaných ÚPSVaR, a to podnetu zo dňa 10.4.2013 a podnetu zo dňa 15.4.2013 a žalovaná o ojedinelosti podnetu zo dňa 15.4.2013 tak klamala existencia e-mailovej správy zo dňa 15.4.2013 nebola zo strany ÚPSVaR potvrdená. Žalobkyňa tak mala za to, že žalovaná preukázateľne kontaktovala ÚPSVaR len dňa 10.4.2013, ktorý e-mail zaslala priamo pracovníčke tohto úradu U. W., ktorú priamo oslovila menom a priezviskom a že súd prvej inštancie v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania označil za jediný podnet e-mail zo dňa 15.4.2013, ktorého existencia nebola v konaní vôbec preukázaná a opomenul ako dôkazný prostriedok e-mail zo dňa 10.4.2013. Napriek tomu, že považovala svoju žalobu za dôvodnú, v časti týkajúcej sa trov konania namietala neprihliadnutie na ust. § 150 1 a 2 O.s.p. vytýkajúc súdu prvej inštancie, že neprihliadol na žalovanou nedôvodne uplatnený vzájomný návrh s peňažným nárokom vo výške 500 Eur a nedosiahla tak v konaní plný procesný úspech. 21. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť Nestotožnila sa s tvrdením žalobkyne, že príslušnosť ÚPSVaR ako orgán nebol v danej veci kompetentným, ktorý napokon vo veci podnetu začal aj konať. Poukázal aj na svedeckú výpoveď pracovníčky ÚPSVaR Q.. X. E., že je bežné, že úrad dostáva podobné e-maily a je povinný prešetriť každý podnet týkajúci sa maloletého dieťaťa. Mala za vylúčené, aby bola posudzovaná dobromyseľnosť oznamovateľa podľa toho, či je podnet nakoniec vyhodnotený ako opodstatnený alebo neopodstatnený. K spochybňovaniu verejnosti difamujúceho konania žalobkyňou uviedla, že existuje judikatúra vo veciach ochrany osobnosti, ktorá hovorí o požiadavke verejnosti. Uviedla, že podľa všeobecnej teórie musia byť kumulatívne splnené zákonné predpoklady: existencia oprávnený charakter tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Z výpovedí svedkov H.. G. S., S. S. a A. W., ako aj zo všetkých skutočností objasnených v konaní podľa nej vyplýva, že zákonné predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv neboli naplnené. K námietke žalobkyne ohľadom dátumu podnetu na ÚPSVaR uviedla, že podnet bol podaný pred viac ako dvomi rokmi a počas konania viackrát deklarovala, že presný dátum poslania e-mailu už podnetu si už nespomína. Za podstatné však považovala, že súd prvej inštancie túto skutočnosť riadne prešetril prostredníctvom dožiadania priamo na ÚPXVaR, ktorý následne potvrdil existenciu jediného e-mailu zo dňa 10.4.2013, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj pracovníčka ÚPSVaR Q.. X. E.. Pokiaľ tak súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol dátum 15.4.2013, ide len o chybu v písaní a nie o procesnú vadu spochybňujúcu rozhodnutie, ako uviedla žalobkyňa. Za správne považoval aj rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o procesný úspech vo veci, keď sa správne vysporiadal s nárokom ako prostriedkom procesnej obrany v konaní a len konštatoval, že ak by chcela na svojom nároku zotrvať, musel by ho vylúčiť na samostatné konane. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „C.s.p.“) prejednal vec v rozsahu odvolania a odvolacích dôvodov bez pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odolanie žalobkyne nie je dôvodné. 23. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 24. Podľa ust. § 387 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky náležite v súlade v tom čase účinnom ust. § 132 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vyhodnotil, vec právne i skutkovo správne odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa aj odvolací súd stotožnil, preto v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 27. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak, že zásah bol objektívne spôsobilý na vznik ujmy na právach chránených ustanovením § 11 Obč. zák., pričom obidva predpoklady musia byť splnené. Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len proti takým neoprávneným zásahom, ktoré sa dotýkajú mravnej integrity osobnosti občana tým, že môžu znížiť jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahov k spoluobčanom a ohroziť jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom došlo k takémuto zásahu do integrity osobnosti občana; ustanovenia § 11 a nasl. Obč. zák. ho totiž chráni proti rozširovaniu nepravdivých alebo jeho dôstojnosť, česť a vážnosť znižujúcich tvrdení. Neoprávneným zásahom je každé konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zák. a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ich ohroziť a môže byť uskutočnený ústne, písomne alebo tlačou, rozhlasom, televíziou. Záleží tiež na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ spočíva v skutkových tvrdeniach a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol uskutočnený. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Obč. zák. a k takému zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov. U práva na ochranu občianskej cti následok spočíva v znížení vážnosti u spoluobčanov a v ohrození postavenia. 28. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zák.), ktorej výšku určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. predpokladá splnenie stanovených podmienok a to, že morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods.1 a 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). 29. Žalobkyňa svoj nárok na ochranu osobnosti vyvodzovala zo skutočnosti, že dňa 10.4.2013 podala žalovaná prostredníctvom e-mailu podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ÚPSVaR), odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kontroly, v ktorom uviedla: „Dieťa medzitým hystericky reve a behá po byte. Behá po byte celý deň, lebo som sa pýtala aj druhých susedov, či ju niekedy viedli s dieťaťom vonku a bohužiaľ sa mi dostalo zápornej odpovede“. Ďalej uvádza: „Prosím o radu ako postupovať, je mi ľúto aj toho dieťaťa“. Na základe tohto podnetu dňa 22.4.2013 vykonali pracovníci sociálneho úradu neohlásenú návštevu - šetrenie za účelom preverenia oznámených informácií a zo zápisnice z tohto úkonu vyplynulo: „Šetrením v domácnosti manželov R. neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa. Rodičia sa o svoju maloletú dcéru vzorne starajú“. Informácie, ktoré žalovaná uviedla v podnete boli nepravdivé, čo následne potvrdilo aj šetrenie sociálneho úradu. Toto konanie žalovanej podľa žalobkyne však zasiahlo do jej osobného a rodinného života a ako pre matku, ktorá sa príkladne stará o svoje jediné dieťa, je neakceptovateľné vysvetľovať cudzím ľuďom, že svoju dcéru nezanedbáva, „netýra ju vysávačom“, že nie je „krkavčia matka“. 30. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prevej inštancie, že uvedené konanie žalovanej nemožno považovať za neoprávnený zásah spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne, nakoľko nespĺňa podmienky takéhoto neoprávneného zásahu, aj keď zo subjektívneho hľadiska žalobkyňa zo strany žalovanej takýto zásah do svojich osobnostných práv pociťuje. Nie každý neoprávnený zásah, predovšetkým do práva na ochranu osobnosti bude tiež objektívne spôsobilý ho narušiť alebo ohroziť. Nespôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť právo chránené treba vidieť hlavne v prípadoch, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktoré svojim obsahom nevyvolávali obavy zo vzniku prípadného následku alebo boli urobené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie, bez prítomnosti ďalších osôb a nemohli tak žiadnym spôsobom znížiť vážnosť občana v spoločnosti. Ak sa však dostanú na verejnosť, alebo ak sa na verejnosť môžu dostať, je daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Za spôsobilý zásah preto nemožno považovať tvrdenia, ku ktorým došlo v neprítomnosti iných osôb, prípadne ak sa nepreukázalo, že by sa tieto tvrdenia označenej osoby dotýkajúce sa osobnosti osoby dostali na známosť iným osobám. Neoprávnenosť zásahu je vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Aj v rámci vyšetrovania a podávania správy príslušným štátnym orgánom môže dôjsť takouto správou i k zásahu do práv občana chránených ustanovením § 11 Obč. zák. pokiaľ správa nezodpovedá skutočnosti a môže ohroziť alebo narušiť chránené práva občana a orgány činné v trestnom konaní nevybočili z medzí tohto konania, nejde o zásah neoprávnený. Protiprávnosť zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby nie je daná, pokiaľ pôvodca zásahu plní jemu zákonom stanovené povinnosti či využíva zákonného oprávnenia a súčasne nejde o vybočenie z plnenia tejto povinnosti, zostáva povoleným za predpokladu, že k nemu došlo primeraným spôsobom v medziach určených zákonom. 31. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalovaná vo vzťahu k žalobkyni postupovala zákonnom dovoleným a predpokladaným spôsobom, nakoľko takýto podnet na šetrenie pomerov v rodine s maloletým dieťaťom nebol v rozpore so zákonom dovolenými prostriedkami, nevybočilo z medzí právnych noriem (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele) a žalovaná teda postupovala len v rámci ustanovení zákonov. Neoprávneným zásahom do práv chránených ust. § 11 a nasl. Obč. zák. nie sú prejavy, ktoré podľa obsahu, formy a cieľa možno považovať za upozornenia, podnety na riešenie alebo žiadosti na objasnenie a prešetrenie určitých okolností, ak boli prednesené pred správnym orgánom, ktorý je oprávnený vec riešiť. Tak je tomu aj v danom prípade, keď podnet žalovanej spadá pod ust. § 7 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z., o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele. Tiež správne súd prvej inštancie vylúčil spôsobilosť neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne vzhľadom k tomu, že žalovanou v podnete uvedené tvrdenie takýto obsah nespĺňalo, nebolo šírené žalobkyňou na verejnosti a ani sa do sféry tretích osôb nedostalo, takže nemohla byť znížená česť a vážnosť žalobkyne v spoločnosti. Z vykonaného dokazovania len vyplynulo, že manžel žalobkyne p. R. informoval ostatných susedov na schôdzi vlastníkov o tejto skutočnosti. Žalovaná takéto informácie medzi susedmi ani na verejnosti nešírila, nebolo ani preukázané, že by obsah podaného podnetu na ÚPSVaR uverejnila alebo s ním niekoho oboznámila, prípadne že by uvedené skutočnosti s niekým rozoberala. K samotnému zverejneniu skutočností uvedených v písomnom podaní žalovanej adresovanom ÚPSVaR došlo až na domovej schôdzi, kde sa susedia prvýkrát dozvedeli o týchto skutočnostiach na základe informácií uvedených manželom žalobkyne, ktorý ich touto formou oboznámil s rozhodujúcimi skutočnosťami (s podnetom žalovanej na ÚPSVaR a s vykonanou kontrolou). Odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie, opomenul zásadnú skutočnosť a to, že ÚPSVaR nebol pri extenzívnom výklade relevantných zákonných ustanovení a keď žalovaná v priebehu konania deklarovala, že jediným motívom jej konania bolo riešiť zlé susedské vzťahy a hluk, orgánom príslušným na konanie o podnete žalovanej, nebola dôvodná a navyše v rozpore s jej ďalším tvrdením, že z jej konania bolo nepochybné, že si bola vedomá skutočnosti, že podnet s týmto obsahom vyvolá okamžité šetrenie ÚPSVaR v jej rodine. Sama žalobkyňa odôvodňovala zásah do jej osobnostných práv práve podnetom žalovanej adresovaným na ÚPSVaR, na základe ktorého bola v jej rodine aj vykonané šetrenie. Dôvodná nebola ani námietka žalobkyne, že existencia e-mailovej správy zo dňa 15.4.2013 nebola zo strany ÚPSVaR potvrdená a že žalovaná preukázateľne kontaktovala ÚPSVaR len dňa 10.4.2013, ktorý e-mail zaslala priamo pracovníčke tohto úradu U. W., ktorú priamo oslovila menom a priezviskom a, že súd prvej inštancie v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania označil za jediný podnet e-mail zo dňa 15.4.2013, ktorého existencia nebola v konaní vôbec preukázaná a opomenul ako dôkazný prostriedok e-mail zo dňa 10.4.2013. Neuvedenie správneho dátumu predmetného podnetu žalovanej na ÚPSVaR, ktorý jediný bol predmetom vykonávaného dokazovania, zameraným na skutkové tvrdenia žalovanej a ňou uvedený obsah podnetu, nemá vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri rozhodovaní o trovách konania z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc z plného úspechu žalobkyne v konaní, nakoľko žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne, ako aj v konaní uviedla, že aj ona má právo voči žalobkyni na ochranu svojich osobnostných práv a na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 500 Eur, čo však bolo len obranou zo strany žalovanej a nie vzájomným návrhom zodpovedajúcim ust. § 98 O.s.p., čo aj súd prvej inštancie správne vyhodnotil, a tiež žalovaná uviedla, že išlo len o procesnú obranu voči žalobe žalobkyne, takže v konečnom dôsledku išlo podľa výsledku konania o plný úspech žalovanej v konaní a tým aj povinnosť žalobkyne ako neúspešnej v konaní nahradiť jej trovy konania. Námietka žalobkyne preto nebola v tomto smere dôvodná. 32. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 C.s.p. potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.