Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215203605 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215203605.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačikovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Dariny Kriváňovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa W. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 4, XXX XX Z., a B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.C. M. 4, XXX XX Z., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.09.2015, č.k. 49P/29/2015-121, jednomyseľne (pomerom hlasov 3: 0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 03.09.2015, č.k. 49P/29/2015-121, zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného dôvodný nie je. Deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol dospejúc k záveru, že zmeny, ktoré nastali na strane rodičov a dieťaťa od 28.05.2012 do rozhodnutia súdu o návrhu otca, nemožno vyhodnotiť ako podstatné, odôvodňujúce zníženie výživného v zmysle návrhu otca. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej jej nástupom na povinnú školskú dochádzku v septembri 2014, čím nepochybne došlo ku zvýšeniu výdavkov na maloletú v súvislosti s jej rastom a zabezpečením jej školských i mimoškolských potrieb. Porovnaním zmeny pomerov na strane rodičov zistil, že ich osobný stav sa nezmenil a ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na strane matky konštatoval zmenu pomerov zvýšením jej príjmu, zaťažením úverom s tým, že matka je nemajetná a náklady na bývanie jej pomáhajú hradiť rodičia. Porovnaním zmeny pomerov na strane otca zistil, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom bol jeho priemerný príjem zo spoločnosti X. s.r.o. vykazovaný za rok 2011 XXX,XX Eur, so základu dane vo výške X.XXX Eur, za rok 2013 dosahoval príjem v priemere XXX Eur mesačne netto. Súd mal preukázané, že v roku 2014 bol otec konateľom a spoločníkom dvoch obchodných spoločností, pričom na základe zmluvy o prevode obchodného podielu previedol bezodplatne obchodný podiel vo výške X.XXX Eur. V priebehu tohto obdobia otec potvrdil drobné príjmy zo svojich činností, pričom argumentoval rozbiehajúcimi sa obchodnými aktivitami a množstvom pôžičiek poskytnutých kamarátmi a rodinou, ktorých existenciu však nepreukázal. Pokiaľ ide o splátky úveru poskytnutého bankou a dlhy voči nebankovým subjektom tieto riadne zdokladoval. Na základe uvedeného zistené skutočného stavu veci súd prevej inštancie konanie otca hodnotil ako neúčelné a dobrovoľné sa vzdanie práce (keď ukončil činnosť v obchodných spoločnostiach, previedol obchodný podiel bezodplatne, podľa jeho vyjadrenia vynakladal snahu o nové podnikateľské aktivity a snažil sa hľadať si prácu s odôvodnením, že príjem XXX až XXX Eur mesačne by mu nepomohol vzhľadom na existujúce dlhy). Vyjadril názor, že povinnosťou otca je zabezpečiť si pravidelný mesačný príjem, z ktorého si bude môcť plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Nie je v záujme dieťaťa zníženie výživného za takýchto okolností, keď otec dobrovoľne ukončil podnikateľské aktivity, bez istoty zabezpečenia príjmu z nových činností v rámci podnikania. Poukázal na skutočnosť, že otec v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o hľadaní si inej práce, po celú dobu jeho neúspechu v podnikaní, si zabezpečil príjem len minimálny, pričom sám potvrdil, že nemá vážne zdravotné problémy. Uviedol, že otec je v produktívnom veku, zdravý, má teda možnosti a schopnosti zamestnať sa a zabezpečiť si príjem aj z prípadnej brigádnickej činnosti tak, aby bol schopný prispievať na výživu svojej dcéry vo výške, ktorá zodpovedá potrebám dieťaťa. Neprihliadol na argumenty otca vo vzťahu k pôžičkám, majúc za to, že v danom prípade je nevyhnutné konštatovať, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. V neposlednom rade do pozornosti otca dal, že už v čase schvaľovania rodičovskej dohody sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej W. výživným vo výške XXX eur mesačne, pričom v tom čase jeho príjem dosahoval cca XXX Eur mesačne, teda aj napriek dosahovanému príjmu, mal možnosť platiť výživné vo výške určenej. Negatívny postoj otca k uzatvoreniu pracovného pomeru, v ktorom by dosahoval príjem XXX Eur mesačne neakceptoval, keďže otec je schopný zabezpečiť si príjem vyšší, čo je zrejmé aj zo skutočnosti, že v mesiaci jún/júl 2015 dosiahol príjem vo výške XXXX Eur. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. 3. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na nové konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nedostatočné vykonanie porovnania všetkých okolností pre určenie výšky výživného, ktoré sa prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia pôvodného rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda. Uviedol, že v čase uzavretia rodičovskej dohody disponoval s finančnými úsporami z predchádzajúceho zamestnania a podnikania, ktoré už k dispozícii nemá. Namietal, že súd nezohľadnil fakt, že matka s maloletou užíva vybavenie bytu zakúpené z hypotekárneho úveru, ktorý doposiaľ spláca výlučne sám. Tvrdil, že akékoľvek jeho zotrvanie v obchodných spoločnostiach, ktoré boli zadlžené, predstavovalo preňho omnoho väčšie riziko, s možným zvyšovaním jeho záväzkov, čo by sa mohlo odraziť aj na životnej úrovni maloletej. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že sa vzdal majetkového prospechu, keď obchodnú spoločnosť previedol bezodplatne, keďže je vysoko nereálne, aby zadlženú spoločnosť odkúpila tretia osoba a vyplatila mu aj obchodný podiel. Dôvodil, že pri porovnávaní pomerov súd nevyhodnotil zmenu na strane matky u ktorej došlo k zvýšeniu jej príjmu. Mal za to, že určené výživné vo výške XXX Eur mesačne nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca, žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že s maloletou býva v zariadenom byte v ktorom bývala už pred uzavretím manželstva. Poukázala na otcom neúčelné nakladenia s finančnými prostriedkami a na spotrebné úvery, ktoré si otec vzal po rozvode manželstva. Tvrdila, že otec žije nad pomery, jednou pôžičkou spláca druhú sa riadne nepracuje. Zdôraznila, že otec prostredníctvom spol. X. s.r.o., ktorú bezodplatne previedol v januári 2015 podnikal, čo vyplýva z účtovnej závierky spoločnosti za rok 2013, kedy mala spoločnosť výnosy z hospodárskej činnosti XX.XXX Eur a náklady XX.XXX Eur. Spoločnosť G. s.r.o, kde bol otec spoločníkom do 25.05.2015 a kde je naďalej spoločníkom jeho manželka R. X. ( ktorej príjem ani súdu nepredložil) je aktívna a podniká doteraz, čo vplýva zo súčtu výnosov spoločnosti za rok 2014 XX.XXX,XX Eur, majetok spoločnosti je vo výške XXX,XXX Eur. Poukázala na to, že ona ako zdravotná sestra, okrem výlučnej osobnej starostlivosti o maloletú hradí všetky jej výdavky, keďže otec dobrovoľne výživné znížil na XX Eur mesačne. Zdôraznila, že otec je v produktívnom veku, má možnosti a schopnosti na dosahovanie primeraného príjmu, pričom nemožno akceptovať ako dôvod zníženia výživného, jeho negatívny postoj k uzavretiu pracovného pomeru. 5. Kolízny opatrovník navrhol v záujme maloletej napadnutý rozsudok potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 7. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 8. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletú, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.05.2012, č.k. 61P/59/2012-17. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktoré by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloletú. 9. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného treba uviesť, že súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie zamerané na zistenie ako zárobkových a majetkových pomerov rodičov, tak aj odôvodnených potrieb maloletej, zaoberal sa dôkazmi predkladanými otcom na preukázanie jeho aktuálnych možností a schopností a zárobkových pomerov, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, z ktorého dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. 10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie v danom konaní, t.j. v konaní o návrhu otca na zníženie výživného správne zisťoval, či dôvod uvedený v návrhu otca na zníženie výživného, jeho podnikateľský neúspech, zadlženie a tvrdenia o neúspešných pokusoch nájsť si zamestnanie ( bez ich preukázania ) sú tou skutočnosťou, ktorú Zákon o rodine v ust. § 78 ods. 1 hodnotí ako zmenu pomerov, majúcu vplyv na zmenu rozhodnutia o výživnom. Tým, že maloleté dieťa je v plnej miere odkázané na výživu svojich rodičov, treba uviesť, že k zníženiu výživného a teda aj životnej úrovne maloletého dieťaťa možno pristúpiť iba z vážnych dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný rodič v konaní jednoznačne preukáže, že z objektívnych dôvodov napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť. Takúto objektívnu skutočnosť otec v konaní nepreukázal, čo vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania. Akou formou sa otec snažil nájsť si zamestnanie od ním tvrdeného neúspechu v podnikaní a bezodplatnom prevode obchodných spoločností, otec v konaní nepreukázal žiadnym dokladom. Rovnako otec v konaní nepreukázal svoj zhoršený zdravotný stav v rozsahu, ktorý by ho obmedzoval v hľadaní si primeraného zamestnania. V danom prípade je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že otec sa na starostlivosti a potrebách maloletej podieľa iba finančne, keďže osobnú starostlivosť zabezpečuje výlučne iba matka, rovnako sa nepodieľa na hradení mimoriadnych výdavkov, ktoré v súvislosti so školskými či mimoškolskými aktivitami maloletej a vznikajú priebežne. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uzatvára, že otcom uvádzané skutočnosti, nie je možné považovať za dôvody pre zníženie výživného v neprospech maloletej, keď nebolo preukázané, že vôbec došlo k zmene jeho možností a schopností, z ktorých súd pri posúdení zmeny výšky výživného vychádza. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že určené výživné nepostačuje ani na porytie základných potrieb maloletej, ktoré sa od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2012 niekoľkokrát zvýšili a na ktorých, by sa mal otec primerane podieľať. Je nanajvýš nezodpovedné konanie otca, ktorý svojvoľne na výživu maloletej prispieva XX Eur mesačne a prenecháva celkovú starostlivosť a výživu maloletej na matku, čím ohrozuje zdravý vývoj maloletej a zanedbáva výkon svojich rodičovských povinností. 11. S poukazom na uvedené, odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom na strane otca nedošlo k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zmenu rozhodnutia o výživnom v zmysle zníženia výživného na maloletého, z ktorého dôvodu výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 58 C.m.p. v spojení s ust. § 52 C. m.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).