Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/143/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215205262 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215205262.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu: JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. G. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava a o maloleté dieťa - teraz plnoletý W. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov: matka G.. G. Ž., trvale bytom D. X, R., zastúpená advokátkou: JUDr. Petronela Kavecká, so sídlom Kolískova 1, Bratislava a otec C. Ž., trvale bytom E. XX, T. M., zastúpený advokátom: Mgr. Rastislav Sopóci, so sídlom kpt. M. Uhra 2621/3, Malacky, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P 34/2015-206 zo dňa 30.06.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 61P 34/2015-206 zo dňa 30.6.2016 vo výroku II., ktorým súd rozhodol o zročnom výživnom na maloletú Y. G. Ž.L., nar. XX.XX.XXXX m e n í rozsudok tak, že zročné výživné na maloletú Y. G. Ž., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 9.2.2015 do 30.6.2016 vo výške 1.167,50 eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletej do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku IV., ktorým súd rozhodol o zročnom výživnom na maloletého - teraz plnoletého W. Ž., nar. XX.XX.XXXX m e n í rozsudok tak, že zročné výživné na maloletého - teraz plnoletého W. Ž., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 9.2.2015 do 26.11.2015 vo výške 858,99 eur, je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám plnoletého W. Ž. do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 61P 34/2015-206 zo dňa 30.06.2016 zvýšil výživné na mal. Y. G. Ž., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80,- eur na sumu 150,- eur mesačne od 09.02.2015, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné na mal. Y. G. Ž., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 09.02.2015 do 30.06.2016 vo výške 1167,50 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky od mesiaca júl 2016 pod hrozbou straty výhody splátok. Súd zvýšil výživné na W. Ž., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 110,- eur na sumu 200,- eur mesačne od 09.02.2015 do 26.11.2015. Zročné výživné na W. Ž., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 09.02.2015 do 26.11.2015 vo výške 858,99 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám plnoletého W. Ž. od mesiaca júl 2016 pod hrozbou straty výhody splátok. Vo výroku súd vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C/236/2005-108- zo dňa 29.01.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/175/2009-130 zo dňa 11.08.2009, v časti výšky výživného na mal. Y. G. Ž., nar. XX.XX.XXXX a W. Ž., nar. XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Okresný súd Bratislava IV rozhodol na základe návrhu matky maloletej Y. G. na zvýšenie výživného zo sumy 80,- eur na sumu 150,- eur a vtedy maloletého, teraz plnoletého W. zo sumy 110,- eur na sumu 200,- eur mesačne z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného na maloleté deti v roku 2009, uplynulo 6 rokov a maloletá Y. je v súčasnosti žiačkou základnej školy a W. navštevuje strednú školu. Matka žiadala výživné na W. zvýšiť za obdobie od podania návrhu do 26.11.2005, vtedy dosiahol plnoletosť a ako plnoletý samostatne podal voči otcovi návrh na zvýšenie výživného, ktorý je vedený pod sp.zn. 21C 355/2015. Krajský súd v Bratislave, vo veci 10NcC 45/2016 po predložení námietky navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci Okresným súdom Bratislava II na Okresný súd Nitra, vrátil vec okresnému súdu bez rozhodnutia o námietke s tým, že návrh W. na zvýšenie výživného je potrebné založiť ako podanie k veci sp.zn. 61P 34/2015, pretože v tejto veci je vedené konanie o zvýšenie výživného na vtedy maloletého W. a vo veci nie je právoplatne rozhodnuté. 3. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru je doteraz určené výživné dostatočné na zabezpečenie životných potrieb detí. Otec poukázal na to, že matka mu neumožňuje stretávať sa s deťmi, deti netrpia nedostatkom, nakoľko materiálne zabezpečenie im poskytuje aj brat matky. Otec nemá vlastný byt a kvôli práci striedavo býva u svojich rodičov a v Bratislave v podnájme. Podľa názoru otca, určené výživné na tri deti spolu vo výške 380,- eur zodpovedá jeho životnej úrovni a okrem toho k zvýšeniu jeho životnej úrovne za posledné roky nedošlo a tak nie je dôvod na zvýšenie výživného na základe návrhu matky. 4. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že vyživovacia povinnosť otca voči deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C 236/2005-108 zo dňa 29.01.2009, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Maloleté deti F.Q. nar. XX.XX.XXXX, W. nar. XX.XX.XXXX a Y. G. nar. XX.XX.XXXX zveril súd do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a právo spravovať ich majetok má len matka. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu vtedy maloletej F. sumou 132,- eur mesačne, vtedy maloletého W. sumou 110,- eur mesačne a na maloletú Y. G. bolo určené výživné sumou 80,- eur mesačne. Rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom dňa 11.08.2009 sp.zn 14Co 175/2009 a nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2009 a v časti výživného dňa 22.09.2009. V čase poslednej úpravy výživného sa matka starala o tri maloleté deti, maloletý W. nastúpil v septembri 2008 na 8-ročné gymnázium, chodil na klavír s nákladmi vo výške 1.300,- Sk polročne a skauting s nákladmi 400,- Sk polročne, električenka 790,- Sk štvrťročne, chodil na robotiku s čím boli spojené výdavky 800,- Sk polročne, nosil okuliare a ako alergik preventívne používal spreje a matka tiež uviedla výdavky súvisiace so stravou a oblečením. Maloletá Y. G. v tom čase chodila do škôlky a v súvislosti s tým uhrádzala poplatok vo výške 369,- Sk Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto a samotnej škôlke platila matka poplatok vo výške 350,- Sk mesačne. Maloletá nosila ortopedickú obuv, v dôsledku rastu jej bolo potrebné kupovať stále nové oblečenie, obuv a tiež mala matka výdavky na stravu. V tom čase bol otec zamestnaný, v roku 2008 mal príjem 892,02 netto, splácal úver za dom v Lefantovciach 6.000,- Sk mesačne s údržbou 100,- SK mesačne, platil podnájom 4.000,- Sk a dopravu do práce vo výške 2.500,- Sk. Matka v tom čase bola zamestnaná, v roku 2008 mala príjem vo výške 522,57 Sk netto mesačne. 5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 15P 105/2012-73 zo dňa 11.03.2013 bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu plnoletej F. sumou 200,- eur mesačne dňom 21.05.2012. 6. W. v priebehu konania dosiahol plnoletosť v šk. roku 2015/2016 bol študentom O. na X-ročnom gymnáziu, podal si prihlášku na štúdium na vysokej škole, je dlhodobo liečený v alergologickej ambulanciu na astmu a inhalačnú alergiu na rôzne druhy alergénov, má problém so zrakom, nosí okuliare a kontaktné šošovky, je vedený v ortopedickej ambulancii, matka uviedla výdavky na W.: podiel na nájomnom, energiách a internete 40,- eur mesačne, cestovné 13,- eur mesačne, školské poplatky, stužková 100,- eur, strava 240,- eur mesačne, oblečenie 50,- eur mesačne, školské pomôcky a knihy 30,- eur mesačne, lieky na alergie, kozmetika a vitamíny 15,- eur mesačne, spoločné školské akcie a vreckové 30,- eur mesačne, permanentka fitness 17,- eur mesačne, krúžky (bicie) 140,- eur ročne, okuliare rám 170,- eur ročne, kontaktné šošovky 200,- eur ročne, vložky do topánok 40,- eur ročne, zubár 70,- eur ročne, zubná hygiena 20,- eur ročne, doučovanie z matematiky a anglického jazyka 64,- eur mesačne. K tomu pristupujú rôzne zvýšené výdavky na školské aktivity (lyžiarsky zájazd, školské výlety, stužková,..). Matka kúpila synovi notebook v sume 517,98 eur a bubny v hodnote 310,- eur. Poplatky súvisiace s kurzom autoškoly boli spolu vo výške cca 450,- eur. 7. Maloletá Y. G. je žiačkou X. triedy základnej školy. Podľa lekárskych správ je sledovaná v alergologickej ambulancii pre inhalačnú alergiu a v ortopedickej ambulancii. Medzi výdavky na maloletú Y. G. matka zahrnula: podiel na nájomnom, energiách a internete 40,- eur mesačne, cestovné 13,- eur mesačne, školské poplatky 20,- eur mesačne, obedy v škole 20,20 eur mesačne, strava doma 140,- eur mesačne, oblečenie a obuv 50,- eur mesačne, lieky, kozmetika a vitamíny 10,- eur mesačne, spoločné školské akcie a vreckové 30,- eur mesačne, krúžky (gitara) 140,- eur ročne, ortopedické topánky a vložky 70,- eur ročne, zubár 50,- eur ročne, zubná hygiena 20,- eur ročne. 8. Matka detí je zamestnaná ako učiteľka základnej školy. Jej priemerný mesačný netto príjem za obdobie 1-12/2014 bol vo výške 787,64 eur, za obdobie 1-12/2015 vo výške 826,42 eur a za obdobie od 1-4/2016 bol jej priemerný mesačný netto príjem vo výške 850,93 eur. Na deti poberá prídavky na dieťa v celkovej výške 70,56 eur mesačne. Matka býva spoločne so všetkými tromi deťmi v byte, za ktorý uhrádza poplatky za užívanie 134,65 eur mesačne (do 01.06.2015 boli poplatky vo výške 137,73 eur mesačne), inkaso 22,90 eur mesačne, plyn 15 eur mesačne, elektrina 18,- eur mesačne, internet a TV 21,98 eur mesačne, daň z nehnuteľností 53,40 eur. 9. Otec detí je zamestnancom spoločnosti N. Y. E., s. r. o., s pracovným pomerom uzavretým na dobu neurčitú. Jeho priemerný mesačný netto príjem za obdobie 1-12/2014 bol vo výške 1189,24 eur, za obdobie 1-12/2015 vo výške 1236,08 eur a za obdobie od 1-4/2016 bol jeho priemerný mesačný netto príjem vo výške 1144,34 eur. Zo svojho príjmu platí výživné na všetky 3 deti spolu vo výške 390,- eur mesačne, nájomné 150,- eur mesačne, životné poistenie 40,- eur mesačne, cestovné 50,- eur mesačne, telefón 26,30 eur mesačne, lieky a výživové doplnky 30,- eur mesačne, strava 100,- eur mesačne, hygienické a čistiace potreby 50,- eur mesačne, kondičné cvičenie 40,- eur mesačne, príspevok rodičom na bývanie min. 90,- eur mesačne. Medzi ďalšie výdavky otca patria: oblečenie a obuv približne 200,- eur ročne, zubné ošetrenie a dentálna hygiena približne 100,- eur ročne, okuliare na čítanie približne 120,- eur. Tieto výdavky otec podľa vlastných vyjadrení hradí z príležitostných odmien za prácu. Okrem toho by potreboval 4 zubné mostíky, z dôvodu nedostatku financií si ich však nemôže dovoliť. Otec pracuje v Bratislave, kde býva v podnájme. Často sa zdržiava aj u svojich rodičov v Horných Lefantovciach, u ktorých je nahlásený na trvalý pobyt a ktorým prispieva na mesačné výdavky na energie, miestne dane a odvoz odpadu. Svojim rodičom otec prispel aj na zakúpenie šatníkovej skrine sumou vo výške 250-300,- eur, ako aj na splácanie pôžičky slúžiacej na rekonštrukciu kúrenia v rodinnom dome, ktorá bola poskytnutá v celkovej výške 5.000,- eur a je splácaná formou mesačných splátok so splatnosťou do dňa 31.12.2016. Nakoľko sú obaja rodičia otca dôchodcovia, otec im chce pomôcť. Rovnako finančne vypomáha rodičom aj brat otca. Rodinný dom v Lefantovciach, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na ktorý otec platil v čase rozvodového konania úver, bol po dohode s matkou detí predaný v roku 2009 v rámci vyporiadania BSM. Posledné dva roky má otec zdravotné problémy s chrbticou. Lieky neužíva, len doplnky stravy. Vzhľadom na sedavé zamestnanie a jednotvárnu prácu lekár odporučil otcovi kondičné cvičenia (cvičenie chrbtice, posilňovanie, plávanie..). 10. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné v zmysle návrhu matky, na W. na sumu 200,- eur mesačne a na mal. Y. G. na sumu 150,- eur mesačne od podania návrhu. 11. Plnoletý W. Ž. na pojednávaní uviedol, že navrhuje zvýšenie výživného na sumu 200,- eur mesačne, a to do dosiahnutia svojej plnoletosti dňa 26.11.2015. 12. Okresný súd právne vec posúdil podľa ustanovenia § 26, § 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Pri určení výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej Y. G. a toho času plnoletého W., ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, pričom odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, pričom výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Okresný súd poukázal na to, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom prvoradou a zákonnou povinnosťou oboch rodičov je prispievať na výživu a potreby svojho maloletého dieťaťa až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti dieťaťa samo o sebe ešte neznamená nadobudnutie schopnosti živiť sa samostatne, a to najmä za situácie, ak dieťa pokračuje vo svojom štúdiu na vysokej škole a pripravuje sa tak na svoje budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu potom trvá aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia, teda aj matka, ktorá ju však čiastočne kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa či starostlivosťou o spoločnú domácnosť. 13. Okresný súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane maloletej Y. G. došlo k podstatnej zmene pomerov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 7 rokov a maloletá, ktorá v čase pôvodného konania navštevovala predškolské zariadenie, je v súčasnosti žiačkou 2. stupňa základnej školy. V súvislosti s tým sa značne zvýšili výdavky maloletej, spočívajúce v úhrade školských poplatkov či nákupe školských pomôcok. Ďalšie odôvodnené výdavky súvisia s prirodzeným rastom maloletej, potrebou zabezpečenia stravy, nákupe oblečenia či vhodnej obuvi aj vzhľadom k jej ortopedickým problémom. Nemožno žiadať, aby matka, ktorá sa o maloletú osobne stará, zároveň hradila všetky tieto výdavky v plnom rozsahu. 14. Výdavky na školu, školské pomôcky či mimoškolské aktivity tvorili za uplynulých 7 rokov podstatnú časť výdavkov aj na W., ktorý absolvoval strednú školu. W., ktorý medzičasom dosiahol plnoletosť, zmaturoval a má záujem pokračovať vo svojom štúdiu na vysokej škole. Rovnako k zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov detí, ktorým sa oproti rozvodovému konaniu zvýšili ich príjmy zo zamestnania. Otcovi zároveň ubudli výdavky, súvisiace so splácaním úveru na spoločný dom v Lefantovciach, ktorý bol predaný v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Deti bývajú spoločne s matkou, ktorá zabezpečuje všetky ich potreby. Otec nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti neprispieva na potreby svojich detí, nekupuje im žiadne veci či darčeky. 15. Okresný súd k námietke otca, že deti sú materiálne zabezpečené a tak nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného, zdôraznil, že prispievať na potreby svojich detí je zákonnou povinnosťou rodiča, ktorej sa nemôže zbaviť a prenášať ju na iné osoby. Ak aj brat matky finančne podporuje svoju sestru a deti a uhrádza niektoré ich výdavky, robí tak dobrovoľne. Brat matky totiž nemá k deťom vyživovaciu povinnosť, túto má otec detí. Vyživovacia povinnosť otca k deťom má zároveň prednosť pred inými jeho výdavkami, napr. rôznymi príspevkami, ktoré poskytuje otec svojim rodičom. Napriek deklarovanej snahe súd nevidí ani úprimný záujem otca o kontakt s deťmi. Deti, aj vzhľadom na ich súčasný vek, nemožno do stretnutí s otcom nútiť. Ako vyplýva aj zo spisu sp.zn.27P/207/2006, v ktorom súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, otec sa svojim deťom nevenoval, nepomáhal im a vzhľadom na jeho kritické a nepredvídateľné konanie, mali vtedy maloleté deti zo svojho otca strach. Preto ak sa chce otec s deťmi stretávať a byť s nimi v kontakte, musí si svojim správaním opätovne získať ich dôveru. 16. Pri určení výživného súd prihliadol na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, a nárast odôvodnených výdavkov, zvýšenie výživného na mal. Y. G. na sumu 150,- eur mesačne súd považoval sa primerané a zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, s ohľadom na jeho kvalifikáciu, vek a zdravotný stav. 17. Zročné výživné na maloletú Y. G. súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 09.02.2015 do 30.06.2016 (16 mesiacov - 3/2015 až 6/2016 + alikvótna časť za mesiac február 2015, t.j. 19 dní) = 1.167,50 eur (16 x 70,- eur = 1.120,- eur + alikvótna časť 47,50 eur; naposledy určené výživné 80,- eur, v tomto rozhodnutí 150,- eur, rozdiel 70,- eur). 18. Zročné výživné na W. súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 09.02.2015 do dosiahnutia plnoletosti dňa 26.11.2015 (alikvótna časť za mesiac február 2015, t.j. 19 dní + 8 mesiacov - 3/2015 až 10/2015 + alikvótna časť za mesiac november 2015, t.j. 26 dní ) = 858,99 eur (alikvótna časť za február 60,99 eur + 8 x 90 eur = 720 eur + alikvótna časť za november 78,- eur; naposledy určené výživné 110,- eur, v tomto rozhodnutí 200,- eur, rozdiel 90,- eur). Zročné výživné je otec povinný platiť priamo k rukám plnoletého syna v zmysle výroku rozsudku. 19. Okresný súd vyčíslené zročné výživné na obidve deti povolil otcovi splácať v mesačných spolu s bežným výživným podľa § 160 O.s.p. s prihliadnutím na možnosti otca a jeho príjem. 20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. 21. Proti rozsudku podal odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a v celom rozsahu zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. 22. Otec v podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p. (Civilný sporový poriadok), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. 23. V podanom odvolaní otec nesúhlasil so záverom súdu, že súd mal preukázané s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného a nárast odôvodnených potrieb, že sú splnené podmienky na zvýšenie výživného, a to u maloletej Y. G. na sumu 150,- eur mesačne a tiež sa otec nestotožnil so záverom súdu, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, s prihliadnutím na jeho kvalifikáciu, vek a zdravotný stav, platiť určené výživné. Podľa názoru otca je záver súdu nesprávny a založený na nesprávnom vyhodnotení dôkazov predložených zo strany otca a jeho právneho zástupcu, ako aj na výpoveď otca na pojednávaní. Názor súdu, ktorý si vytvoril na základe dokazovania nezodpovedá obsahu predložených dôkazov a poukázal na to, že v konaní upozorňoval na rozsah svojich príjmov a výdavkov, ktoré neumožňujú zvýšenie výživného v sume, ktorá bola určená súdom. Jeho príjem bez poistného a ďalších zrážok, teda čistý príjem a po odpočítaní určeného výživného na plnoleté a maloleté deti v sume 388,- eur mesačne, predstavuje iba čiastku zhruba 550,- eur mesačne, z čoho on musí hradiť ďalšie nevyhnutné výdavky, a to ubytovanie, dopravu, stravu a podobne, o čom predložil viaceré dôkazy, ku ktorým sa súd osobitne nevyjadril v odôvodnení rozsudku. Zdôraznil, že ak by sa právoplatne určilo zvýšené výživné v zmysle rozsudku, tak by musel zo svojho čistého príjmu vo výške približne 950,- eur mesačne, hradiť celkové výživné v sume 550,- eur okrem zročného výživného. V takomto prípade, by mu zostalo na všetky jeho ďalšie výdavky iba 400,- eur, pretože jeho výdavky predstavujú mesačne štandardne sumu 530,- eur, čo prekračuje zostávajúcu časť jeho príjmu. Na základe rozsudku sa nepochybne zníži kvalita jeho života, čo nebolo určite cieľom zákonodarcu pri navrhovaní ustanovení Zákona o rodine, preto odmieta závery súdu vo výroku rozsudku. Otec nesúhlasil aj s výškou splátok zročného výživného, ktoré spolu predstavujú sumu 100,- eur mesačne, pretože po započítaní výšky splátok zročného výživného, predstavuje celková výška výživného otca sumu 650,- eur mesačne, a to pri jeho príjme 950,- eur mesačne je neprimerané a táto suma je vysoká až likvidačná s prihliadnutím na jeho príjem a celkové majetkové pomery. Otec v podanom odvolaní namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho podaním, ktoré označil ako obhajoba, resp. obrana otca, ktoré bolo súdu doručené pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní dňa 02.06.2015. Otec tvrdil, že predložil viaceré dôkazy, vrátane listinných dôkazov, týkajúcich sa jeho príjmu. Súd sa v odôvodnení rozsudku týmito listinnými dôkazmi a ich obsahom bližšie nezaoberal, čo nepovažuje za správne a tiež sa nevyjadril ani k jeho tvrdeniam, ako aj k tvrdeniam jeho právneho zástupcu na pojednávaniach pred vydaním rozsudku. Otec v podanom odvolaní namietal, že rozsudok neobsahuje náležitosti, ktoré by malo mať odôvodnenie, a tak je rozsudok nepreskúmateľný. Súd v rozsudku neuviedol skutočnosti, na základe ktorých vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určenie výživného u W., keď takéto porovnanie spomenul iba pri Y. G., a tak je rozhodnutie nepreskúmateľné a súd nevykonal dôkazy navrhnuté účastníkom konania. 24. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý poukázal na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Poukázal na vyjadrenie dňa 02.06.2016 na pojednávaní, na ktorom navrhol vyhovieť návrhu matky a zvýšiť výživné zo sumy 110,- eur na sumu 200,- eur a na maloletú Y. G. zo sumy 80,- eur na sumu 150,- eur mesačne. 25. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 25.08.2016, ktorá žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Matka v odvolaní uviedla, že odvolacie námietky, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní sú neopodstatnené, skutkové zistenia súdu sú správne a je správne aj právne posúdenie veci. Nárok na zvýšenie výživného na deti vyplýva zo zákona o rodine, pretože došlo k zmene pomerov, ktoré v konaní boli preukázané. Súd vyhodnotil aj obranu otca, avšak správne posúdil jeho námietky, a to tak, že výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami rodičov a tiež pred výdavkami na rodičov otca maloletých detí. Súd sa oboznámil tiež so spismi vo veciach výživného na maloleté deti a tiež na plnoletú F.. Matka zdôraznila, že otec nikdy neplatil výživné dobrovoľne, maloletým neprispieval na výživu okrem výživného, na žiadne mimoriadne udalosti, napríklad stužkovú, nikdy im nekúpil darček. Deti žijú veľmi skromne, dobre sa učia, navzájom si pomáhajú vo všetkých oblastiach a aj matke pomáhajú v domácnosti, žijú spolu ako rodina a možno práve nezáujem otca ich vzťahy zosilnil. Pokiaľ otec napadol výšku splátok zročného výživného, matka poukázala na to, že otec od podania návrhu na zvýšenie výživného nezačal platiť výživné ani o euro vyššie a odvolaním sa výška zročného výživného bude zvyšovať, až do právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Otec sa bráni vo všetkých konaniach o zvýšenie výživného, berie si drahých advokátov, vždy vzdialených od Bratislavy, ktorí mu neporadia ani to, že priznané výživné je predbežne vykonateľné a matka by mohla výživné už vymáhať prostredníctvom exekútora. Matka žiadala rozsudok vo všetkých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. 26. Krajský súd preskúmal vec bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia okresného súdu. 27. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd správne rozhodol, keď vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného. 28. Nadväzne na ustanovenie § 395 ods. l, ods. 2 C.m.p., § 470 ods. l C.s.p., a na skutočnosť, že odvolaním otca napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016; ďalej len O.s.p.), odvolací súd preskúmaval odvolacie dôvody, uplatnené podľa tohto predpisu zo strany otca maloletého v podanom odvolaní. 29. Okresný súd právne vec posúdil podľa ustanovenia § 26, § 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine. Pri určení výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej Y. G. a toho času plnoletého W., ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov. Prihliadol na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom prvoradou a zákonnou povinnosťou oboch rodičov je prispievať na výživu a potreby svojho maloletého dieťaťa až do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. U W. dosiahnutie plnoletosti samo o sebe ešte neznamená nadobudnutie schopnosti živiť sa samostatne, a to najmä za situácie, ak dieťa pokračuje vo svojom štúdiu na vysokej škole a pripravuje sa tak na svoje budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu potom trvá aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia, teda aj matka, ktorá ju však čiastočne kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou. 30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 32. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 33. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 34. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. 35. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti. 36. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 37. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 38. Zmenu pomerov možno vymedziť, ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody, ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. 39. Kritéria pre určenie výšky výživného sú upravené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 40. V odvolaní otec namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) 41. Pokiaľ odvolateľ namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup súdu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie odvolateľ v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 42. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odvolateľa (otca maloletého) nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd preto svojim postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. 43. K výhrade otca ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu treba uviesť, že súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania. 44. Po posúdení námietky otca, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. 45. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 46. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 47. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). 48. V súvislosti s námietkou otca maloletého, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o stanovení výšky výživného, resp. o skúmaní dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného. So záverom súdu sa stotožnil aj kolízny opatrovník s tým, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. 49. Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu ohľadom vyhovenia návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj so všetkými námietkami otca v priebehu prvoinštančného konania. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. 50. K uvedenej námietke odvolateľa, treba uviesť, že v priebehu celého konania mal umožnené dostatočne sa k celej veci vyjadriť a jeho postoje a návrhy boli okresnému súdu bez pochybností známe. Ani týmto postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv. 51. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené. 52. S prihliadnutím na dôvody uvedené v odvolaní otca, že nemá finančné prostriedky a preto nemôže platiť vyššie výživné, pretože má aj iné výdavky pre vlastnú potrebu a tiež pomáha svojim rodičom, prispieva im finančne, je potrebné uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať a nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom doteraz fyzická osoba prácu vykonávala. Treba však zdôrazniť, že Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, a preto nemôže obstáť argumentácia, že rodič nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v potrebnom rozsahu, pretože nemá dostatočný príjem, resp. príjem sa mu znížil. 53. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec rozhodujúce, koľko rodič prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže vziať súd do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. 54. Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec v podanom odvolaní a pre ktoré tvrdí, že nemá možnosť platiť výživné určené rozhodnutím súdu, pretože nemá na platenie výživného finančné prostriedky. S prihliadnutím na jeho námietku, je potrebné zdôrazniť, že otec má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do času, kým dieťa nie sú schopné sa samé živiť. Je nepochybné, že maloletá Y. G. a tiež už teraz plnoletý W., nemajú možnosť zabezpečiť si príjem, aby mohli uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť otca naďalej trvá. Deti nie sú v rovnakom postavení, aj pokiaľ ide o príjem a majetkové pomery, v porovnaní so svojim rodičom. 55. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) , ale neuviedli, v čom táto jeho námietka spočíta a aký právny záver súdu je nesprávny, resp. ako mal súd danú vec právne inak posúdiť, prípadne aký, podľa názoru otca, správny právny predpis mal súd na danú vec použiť. Z uvedeného dôvodu preto námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci z podaného odvolania otca nevyplýva a pochybenie prvostupňového súdu nezistil ani odvolací súd. Súd prvej inštancie správne postupoval pri rozhodnutí o návrhu matky na zvýšenie výživného podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine v spojení s § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine a svoj postup aj dostatočne zdôvodnil, uvedené ustanovenia aj správne vyložil, jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a jasné. Pokiaľ však súd neposúdil vyjadrenie a tvrdenie otca podľa jeho predstáv, nemožno hovoriť o nesprávnom právnom posúdení veci. 56. V danom prípade preto námietka odvolateľa podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p, (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nie je dôvodná. 57. Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie. 58. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu detí určeným výživným, zohľadňujúc jeho komplexnú životnú úroveň. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Okrem toho je nutné zdôrazniť, že nedostatok peňazí na platenie výživného na deti v potrebnom a dostatočnom rozsahu, nemožno odôvodňovať tým, že otec prispieva na domácnosť svojich rodičov, i keď je prirodzená takáto pomoc zo strany otca svojim rodičom. Rovnako tiež nemožno úspešne namietať správnosť rozhodnutia súdu o zvýšení výživného na detí tým, že rodič zabezpečuje finančne rekonštrukciu domu svojich rodičov, alebo uhrádza splátky úveru, ktorý čerpal v prospech svojich rodičov. Prvoradou povinnosťou rodiča je živiť svoje deti a až následne možno platiť iné náklady, ktoré rodičovi vznikli a to už z akéhokoľvek dôvodu a účelu. 59. Okresný súd správne pri rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 62, § 65, § 75 a § 78 Zákona o rodine a v súlade s týmito ustanoveniami dospel k názoru, že v zmysle Zákona o rodine je povinnosťou rodičov v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne, zo zvyšnej sumy finančných prostriedkov, môžu uspokojiť svoje životné potreby, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, vrátane záväzkov. Súd je pri rozhodovaní o úprave výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom viazaný v prvom rade záujmom maloletého dieťaťa, kde vyživovacia povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, je potrebné ju plniť neustále a v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Rodičia si musia byť svojej vyživovacej povinnosti vedomí rovnako ako tej skutočnosti, že túto je potrebné si plniť až do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý rodič je pritom povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Teda nie je podstatné to, koľko si rodič svojou prácou zarobí, ale to koľko je, s ohľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný stav a ostatné okolnosti, schopný si zarobiť. 60. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 61. V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že sú splnené podmienky pre zmenu doterajšej výšky vyživovacej povinnosti, s poukazom na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva. Je možné sa tiež stotožniť s vyjadrením matky, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 6 rokov, čo odôvodňuje práve zvýšenie výživného, keď nastala zmena pomerov aj na strane detí, ktorým sa nepochybne zvýšili náklady v dôsledku vyššieho veku. 62. V danej veci odvolací súd neprihliadol na tvrdenie otca, že výška výživného určená súdom prvej inštancie je neprimeraná. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine totiž vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany matky bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby detí, ktoré sú od poslednej úpravy výživného staršie a v dôsledku ich vyššieho veku, nepochybne došlo k zmene pomerov na ich strane a k zvýšeniu ich odôvodnených potrieb a nákladov, ako bolo uvedené. Príjem otca umožňuje platiť výživné tak, ako určil súd prvej inštancie, a preto je jeho rozhodnutie vecne správne, z ktorého dôvodu toto rozhodnutie o zvýšení výživného odvolací súd ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 63. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku o zaplatení zročného výživného a rozhodol v súlade s ustanovením § 232 ods. 1 C.s.p. 64. V danej veci okresný súd o zročnom výživnom rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 65. V danej veci súd zročné výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným a rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. 66. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd povolí plnenie v splátkach musí vždy presnejšie určiť ich výšku a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a podobne. V danom prípade otec nežiadal zaplatiť zročné výživné v splátkach a pokiaľ vyplýva z obsahu spisu príjem mu umožňuje platiť spolu s bežným výživným aj zročné výživné a to tak, že podľa názoru odvolacieho súdu výživné je určené pre maloleté dieťa, pre jeho výživu, na úhradu jeho odôvodnených nákladov, a preto nie je možné určiť splátky v nižších sumách, aby nebola ohrozená jeho výživa. 67. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že bol nesprávny názor súdu prvého stupňa, keď povolil otcovi mesačné splátky splácať po 50,- eur mesačne vzhľadom na možnosti a príjem otca. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie skutočnosť, že prvoradá je vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa a až následne je možné zaoberať sa okolnosťami na strane povinného rodiča. V danej veci súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti od 9.2.2015 a preto od uvedeného termínu bolo odôvodnené výživné v sume 150,- eur mesačne na maloletú Y. G. a v sume 200,- eur mesačne na maloletého, teraz plnoletého W., a preto vyživovacia povinnosť v určenej sume mala byť uhrádzaná od uvedeného dňa a nie až niekoľko mesiacov neskôr. Nebolo preto dôvodné, aby súd povolil otcovi platiť zročné výživné v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne, čo je neprimerané a nezákonné a je potrebné tiež zdôrazniť, že zo strany otca nebolo splácanie výživného dostatočne odôvodnené a potrebné odôvodnenie tohto postupu neobsahovalo ani rozhodnutie súdu prvej inštancie a tak jeho záver nemožno ani preskúmať. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. 68. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).