Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/332/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215209060 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215209060.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska l, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanému: C. D., Na Ú. XX, R., o zaplatenie 70,70 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 21C/165/2015-28, zo dňa 27.5.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eura a nahradiť mu trovy konania 16,50 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa zaplatenia žalovanej sumy s prísl. domáhal z dôvodu nepreukázania sa žalovaného platným cestovným lístkom pri cestovaní v MHD dňa 27.12.2014 na linke č. XX. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný ako cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať platným cestovným lístkom; žalovaný sa platným cestovným lístkom nepreukázal, na základe čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eura a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 70 eur, spolu 70,70 eura (v zmysle § 760 Obč. zák., § 11 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 2 a § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z.). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a ich náhradu znížil zo sumy 106,46 eura na sumu 16,50 eura. Uviedol, že trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané a že žalobca obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava takýchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Mal za to, že pokiaľ žalobca splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a teda neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy. 3. Proti rozsudku v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť mu trovy konania v plnej výške. Uviedol, že z dôvodovej správy k § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že toto ustanovenie možno použiť za predpokladu, že trovy konania predstavujú niekoľko násobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V prejednávanej veci však tomu tak nie je. Ust. § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa nepriznal úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti náhradu trov konania. Záver súdu o tom, že ide o takýto výnimočný prípad, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená minimálna sadzba, súd prvej inštancie nesprávne v rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu a preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Mal za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, z čoho vyplýva záver, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Tiež poukázal na to, že rozsah zníženia náhrady trov konania v danom prípade odporuje dobrým mravom a účelu zákona. 4. O odvolaní žalobcu proti napadnutému rozsudku odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to s poukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania podľa predchádzajúcej právnej úpravy (O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom bolo poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musel ustanoviť zákon; tieto sa mali uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou bolo nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 O.s.p. (porovnaj napr. II. ÚS 31/2004). Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo od konkrétnych okolností tej ktorej veci. V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. ak boli trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, mohol ich súd nepriznať alebo znížiť. Uvedené ustanovenie umožňovalo súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Naproti § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré pre súd dávalo takúto možnosť vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. bola zákonom viazaná len na splnenie dvoch podmienok. Prvou bola skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou, že trovy konania, ktorých náhradu si účastník uplatnil, boli neprimerané voči pohľadávke, ktorá bola predmetom konania. Pri aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p. teda nebolo potrebné skúmať pomery účastníkov konania. 8. V danej veci nie je sporné, že predmetná vec je vzhľadom k výške uplatnenej sumy v zmysle § 200ea ods. 2 O.s.p. drobným sporom. V návrhu na začatie konania si žalobca uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 106,46 eura pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za návrh 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia 89,96 eura. Nakoľko celková suma uplatnených trov konania prevyšovala výšku uplatňovanej pohľadávky, možno konštatovať ich neprimeranosť voči pohľadávke. Pre zníženie trov konania tak boli splnené všetky zákonné podmienky § 150 ods. 2 O.s.p. (drobný spor a neprimeranosť trov konania proti pohľadávke). Súd prvej inštancie riadne odôvodnil skutočnosti, ktoré zohľadnil pri uvedenom rozhodnutí a pre ktoré považoval za dôvodne uplatnené trovy konania vzniknuté zaplatením súdneho poplatku vo výške 16,50 eura. Nemožno sa stotožniť s námietkou poukazujúcou na dôvodovú správu k novele O.s.p., v časti týkajúcej sa § 150 ods. 2 O.s.p. spočívajúcej v tom, že § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje nepriznať alebo znížiť trovy konania len v prípade, ak tieto prevyšujú pohľadávku niekoľkonásobne. Z § 150 ods. 2 O.s.p. takýto výklad vyvodiť nemožno, nakoľko neobsahuje požiadavku niekoľkonásobného prevýšenia pohľadávky trovami konania; z § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva podmienka neprimeranosti trov konania voči pohľadávke v drobnom spore, pričom takáto situácia nastáva zjavne vtedy, pokiaľ trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná uplatňovaná pohľadávka. 9. Pokiaľ teda súd prvej inštancie znížil náhradu trov konania na sumu 16,50 eura, znížil ju vzhľadom na povahu sporu primerane, správne aplikujúc § 150 ods. 2 O.s.p. Zníženie náhrady trov konania žalobcovi na základe uvedeného ustanovenia nemožno vnímať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, keď jeho aplikovaním súd prvej inštancie len využil platnú právnu úpravu. 10. Odvolací súd na uvedenom základe rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).