Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210095 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215210095.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: G. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. U. Č.. X, R. R., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Klementisom, Mudrochova č. 2, Bratislava, proti žalovanému: Diligentia R.C., s.r.o., so sídlom Ivánska cesta č. 12, Bratislava, IČO 46 008 616, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava IČO : 47 232 471, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 19Cpr 3/2015-99 zo dňa 3.decembra 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015, doručené žalobcovi 02.03.2015 je neplatné, že pracovný pomer trvá aj naďalej a zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 389,18 € a na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok v sume 99,50 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2013 medzi stranami konania bol dňom 01.04.2013 založený pracovný pomer, na základe ktorého bol žalobca zamestnaný na pozícii Manažér Technického oddelenia. V rámci tejto pozície bol zamestnanec zodpovedný za zabezpečenie plynulého chodu prevádzok zamestnávateľa z technického hľadiska, a to najmä stavebné investície, opravy, údržby a správa nehnuteľností a vybavenia prevádzok. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Žalovaný oznámil a to oznámeniami o čerpaní plateného voľna zo dňa 12.12.2014, zo dňa 29.12.2014 a zo dňa 29.01.2015 žalobcovi, že od 01.12.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.01.2015, od 01.02.2015 do 28.02.2015 nepožaduje jeho prítomnosť v práci. Žalovaný ďalej listom Oznámenie o pretrvávaní prekážok na strane zamestnávateľa zo dňa 27.02.2015 žalobcovi oznámil, že odo dňa 28.02.2015 sa nemusí dostavovať na miesto svojho dojednaného výkonu práce (t.j. pracoviska), a to až do oznámenia zmeny tohto stavu (t.j. do okamihu odstránenia trvania prekážok na strane zamestnávateľa), ktorý mu oznámi žalovaný písomnou formou na adresu trvalého pobytu žalobcu. Dňa 2.3.2015 bolo žalobcovi doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015, ktorým žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer za závažné porušenie pracovnej disciplíny, s poukazom na existenciu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, ktorú špecifikoval nasledovne: a) dlhotrvajúca neospravedlnená absencia žalobcu v práci; b) výkon práce pre seba, prípadne pre iné osoby v rámci pracovného času; c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených; d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania; e) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov; f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (žalovaného); g) konanie zamestnanca (žalobcu), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa. Žalobca listom - Oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o trvaní na ďalšom zamestnaní zo dňa 04.03.2015 žalovanému oznámil, že vzhľadom na absenciu skutkového vymedzenia konania žalobcu a preukázanie existencie takého konania, ktoré napĺňa prípady porušenia pracovnej disciplíny uvedenej žalovaným v Okamžitom skončení pracovného pomeru, považuje daný právny úkon za neurčitý a Okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. 3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 68 ods. 1, 2, § 70, § 77 Zákonníka práce účinného ku dňu skončenia pracovného pomeru /ďalej len "Zákonník práce"/, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a okamžité skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 je neplatné. Súd prvej inštancie mal zato, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pracovný pomer žalobcu vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2013, pričom žalobca bol prijatý na pracovnú pozíciu "Manažér Technického oddelenia". Spornou nebola ani skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané písomne zo dňa 27.02.2015, ktoré žalobca riadne prevzal dňa 02.03.2015. Žalobca v konaní namietal najmä tú skutočnosť, že žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru neuviedol akékoľvek skutkové vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, nešpecifikoval údaje o období, v ktorom k tomuto porušeniu malo dôjsť ako aj to, že žalovaný nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré majú zakladať porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Vzhľadom na absenciu skutkového vymedzenia konania žalobcu v okamžitom skončení pracovného pomeru mal žalobca zato, že tento právny úkon žalovaného nespĺňa formálne predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru požadované Zákonníkom práce. Súd prvej inštancie, prisvedčil argumentácii žalobcu, keď z obsahu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer s poukazom na existenciu vyššie menovaných prípadov, v ktorých mal žalobca závažne porušiť pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť iba v prípade, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo v prípade, že porušil závažne pracovnú disciplínu. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť daný. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (viď § 74 Zákonníka práce). Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený (judikát NS SR 5 Cdo 74/2008). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Súd je povinný okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom ako zamestnávateľom s navrhovateľom ako zamestnancom preskúmať z hľadiska, či boli splnené všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru, čo sa v tomto prípade nestalo. Zákonník práce stanovuje pre skončenie pracovného pomeru formálne i materiálne náležitosti, ktoré musia byť splnené súčasne. To znamená, že nepostačuje splnenie a dodržanie formálnych náležitostí skončenia pracovného pomeru bez toho, aby boli splnené materiálne náležitosti, ale tiež súčasne nepostačuje splnenie len materiálnych náležitostí, ak zároveň neboli dodržané formálne náležitosti, ktorých splnenie Zákonník práce vyžaduje k tomu, aby skončenie pracovného pomeru bolo platné. 4. Súd prvej inštancie po preskúmaní sporného okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 dospel k záveru, že toto nespĺňa materiálne náležitosti, pretože i keď je dodržaná písomná forma a bolo doručené žalobcovi, nie sú v ňom dôvody skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzené, resp. konkretizované tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť (§ 70 Zákonníka práce). Pod skutkovým dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je z hľadiska prejednávanej veci potrebné rozumieť opísanie konkrétneho konania žalobcu, ktoré je dôvodom tohto skončenia pracovného pomeru. Takýto dôvod treba v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru uviesť vždy tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný pomer; ak takýto dôvod nebol takto uvedený, skončenie pracovného pomeru je neplatné. V danom prípade podľa názoru súdu vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia právneho pomeru nebolo náležite skutkovo a časovo vymedzené, čo spôsobuje neplatnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru. V okamžitom skončení pracovného pomeru sú všetky dôvody uvedené neurčito. Nie sú v ňom uvedené žiadne konkrétne pochybenia v pracovnej disciplíne, ktorými mal žalobca naplniť dôvody skončenia pracovného pomeru, ako napríklad uvedenie, akých dní sa neospravedlnená absencia týkala, v čom presne a konkrétne spočíval výkon práce žalobcu pre seba samého alebo pre iné osoby (bližšie neidentikovaných), uvedenie konkrétnych príkazov a pokynov nadriadených, ktoré žalobca nerešpektoval, špecifikovanie prípadov, pri ktorých žalobca bez oprávnenia prijímal dary či iné výhody v súvislosti s výkonom zamestnania, označenie bezpečnostných predpisov, ktoré žalobca porušil, uvedenie, kedy, kde, v akom rozsahu žalobca úmyselne poškodil majetok žalovaného a opis konania žalobcu, pri ktorom použil informácie získané pri práci pre zamestnávateľa. Skutočnosti zakladajúce závažné porušenie pracovnej disciplíny uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru sú tak len vo všeobecnej rovine, bez ich bližšej konkretizácie, pričom nie je zrejmé, z čoho žalovaný pri ich definovaní vychádzal. Za daného skutkového stavu v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo zrejmé, v čom konkrétne malo spočívať žalobcom závažné porušenie pracovnej disciplíny a súd takto nemohol posúdiť ani intenzitu porušenia pracovnej disciplíny ako aj dodržanie lehoty odporcom na danie výpovede (§ 68 ods. 2 Zákonníka práce). Bez presnej špecifikácii a uvedenia konkrétnych dôvodov skončenia pracovného pomeru aj s ich skutkovým opisom nie je možné v súdnom konaní preskúmať dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z materiálneho (obsahového) hľadiska. Takéto skončenie pracovného pomeru je neurčité, nepreskúmateľné a teda robí tento právny úkon neplatným. Nakoľko už táto skutočnosť, preukázaná vykonaným dokazovaním, robí právny úkon žalovaného spočívajúci v okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom neplatným, súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovaným z dôvodu hospodárnosti konania zamietol. 5. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého súd zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka konania povinnosťou zaplatiť žalobcovi ako úspešnému účastníkovi trovy právneho zastúpenia advokátom za šesť úkonov právnej pomoci (1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia, 2. písomné podanie návrhu na súd, 3. písomné podanie na súd - vyjadrenie navrhovateľa k stanovisku odporcu, 4. účasť na pojednávaní dňa 12.11.2015 odročenom bez meritórneho prejednania veci 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, 5. rokovanie s protistranou v jej sídle o zmieri dňa 13.11.2015, 6. účasť na pojednávaní dňa 03.12.2015) podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. 5x 64,54 €/úkon v základnej sadzbe tarifnej odmeny + 1x úkon v 1 tarifnej odmeny 16,14 € + 6x režijný paušál po 8,39 €, teda spolu 389,18 €. Zároveň súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v súlade s § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca ako poplatník bol v súlade s § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, položka 1, písm. b). 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po preskúmaní posudzovaného Okamžitého skončenia dospel súd prvej inštancie dospel k záveru, že toto nespĺňa materiálne náležitosti, pretože v ňom nie sú dôvody skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzené, resp. konkretizované tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom s ktorým názorom žalovaný nesúhlasil. Pri úvahe, akým spôsobom má byť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru konkretizovaný tak, aby boli splnené požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 70 Zákonníka práce, je treba mať na zreteli, že ust. § 68 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce zakotvuje zákonom stanovené dôvody, ktoré oprávňujú zamestnávateľa použiť výnimočný prostriedok ukončenia pracovného pomeru so zamestnancom. Zákonom stanovený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť určitým spôsobom konkretizovaný uvedením konaní, v ktorých zamestnávateľ vidí závažné porušenie pracovnej disciplíny tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o dôvode, pre ktorý so zamestnancom pracovný pomer ukončuje. Konkretizácia dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru môže byť rôzna; v mnohých prípadoch stačí celkom stručné uvedenie skutočností, oprávňujúcich na rozviazanie pracovného pomeru týmto spôsobom, zhodné v podstate s ich uvedením v Zákonníku práce a zakladajúcich zákonný dôvod pre tento disciplinárny postih, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka a je teda dôvodom zrušenia pracovného pomeru. Pokiaľ súd prvej inštancie zastáva právny názor, v zmysle ktorého konkretizácia skutkového dôvodu v okamžitom skončení pracovného pomeru musí spočívať v opísaní konkrétneho konania zamestnanca, ktoré je považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny a toto konkrétne konanie zamestnanca musí byť vymedzené aj časovo tak uvedený názor nemá podklad a oporu v záveroch, vyplývajúcich z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov. Navyše, v posudzovanom prípade on v Okamžitom skončení nielenže uviedol zákonný dôvod skončenia pracovného pomeru (závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), ale tento dôvod dokonca rozviedol uvedením jednotlivých konaní, ktorých sa žalobca dopustil a ktoré považuje za porušenia pracovnej disciplíny takej intenzity, že s ním pracovný pomer okamžite ukončil. Neobstojí preto názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého v Okamžitom skončení uviedol skutočnosti zakladajúce závažné porušenie pracovnej disciplíny len vo všeobecnej rovine. Nadovšetko ak súd prvej inštancie v tejto právnej veci pristúpil k vykonaniu dokazovania, uvedené nepochybne znamená, že skutkové vymedzenie dôvodov v okamžitom skončení ako formálny predpoklad jeho platnosti považoval za dostatočné a Okamžité skončenie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 21.03.2015, spĺňa všetky formálne predpoklady vyžadované na platnosť tohto právneho úkonu. S ohľadom na uvedené žalovaný zastával názoru, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu je tu daný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. 6.1. K nesprávnym skutkový zisteniam žalovaný uviedol, že pri výklade prejavu vôle nemožno ľpieť na doslovnom význame použitých výrazov, je potrebné skúmať rozsah pochopenia tohto prejavu vôle osobou, ktorej bol určený a ďalej je nutné starostlivo prihliadať ku všetkým okolnostiam, za ktorých bol prejav vôle urobený. Pri výklade prejavu vôle súd aplikuje výkladové pravidlá zakotvené v ust. § 35 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 15 Zákonníka práce, t. j. prejav vôle vykladá so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, tak, aby tento výklad zodpovedal dobrým mravom. Súd prvej inštancie si názor o neplatnosti Okamžitého skončenia urobil iba na základe oboznámenia sa s písomne zachyteným prejavom vôle žalovaného - Okamžitého skončenia, a to jeho doslovného znenia a tej skutočnosti, že žalobca sa všeobecne vyjadril, že si nie je vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany. Súd prvej inštancie síce vykonal dokazovanie, avšak na základe ním vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom (zisteniam), keď sa nepokúsil odstrániť rozporuplnosť a nejasnosť predmetného tvrdenia žalobcu, a to napriek tomu, že toto bolo zjavne logicky nezlučiteľné s tvrdeniami B.. T. ohľadne čerpania, resp. nečerpania dovolenky. Pokiaľ sa nedoplnilo dokazovanie za účelom objasnenia, či k čerpaniu dovolenky v súlade s Pracovnou zmluvou a platnými právnymi predpismi došlo alebo nie, nemohol súd bez ďalšieho dospieť k hodnovernej, úplnej a presnej informácii o tom, či dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom podľa písm. a) Okamžitého skončenia daný bol alebo nebol a skutkové zistenie urobené súdom z uvedeného dôvodu neobstojí. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj pokiaľ ide o vymedzenie dôvodu Okamžitého skončenia pod písm. b), d) a f) (výkon práce pre seba, prípadne pre iné osoby v rámci pracovného času, prijímanie darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa). Súd prvej inštancie si svoj názor ohľadom neplatnosti Okamžitého skončenia urobil iba na základe oboznámenia sa s písomne zachyteným prejavom vôle - Okamžitého skončenia, a to jeho doslovného znenia a tej skutočnosti, že žalobca sa všeobecne vyjadril, že si nie je vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany, neberúc vôbec do úvahy protichodnosť vyjadrenia žalobcu s jeho ďalšími tvrdeniami, ale najmä s tvrdeniami B.. G. T. (konateľa žalovaného),že dodávatelia, ktorých vybral navrhovateľ, boli predražení, cena a kvalita ich výrobkov a služieb nezodpovedala trhovým cenám čím žalovanému vznikla škoda niekoľko 100.000 ,-€, ktoré pravdivosť a vierohodnosť tvrdení navrhovateľa priamo popierajú, pričom súd sa vôbec nepokúsil o odstránenie spornosti v skutkových zisteniach, vyplývajúcich z výpovede oboch účastníkov konania a z dôkazov predložených žalovaným v konaní.Súd prvej inštancie dostatočne a náležite nepreskúmal okolnosti predchádzajúce okamžitému skončeniu pracovného pomeru a súčasne ak dostatočne a náležite nepreskúmal ani rozsah pochopenia prejavu vôle žalovaného, zachyteného v Okamžitom skončení, nemohol dospieť ani k správnym záverom (skutkovým zisteniam) ohľadom dostatočnosti alebo nedostatočnosti konkretizácie skutkového vymedzenia dôvodov, použitých žalovaným a akýkoľvek záver súdu o nenaplnení formálnych predpokladov platnosti Okamžitého skončenia, je predčasný a nesprávny, z ktorého dôvodu je aj o odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.. 6.2. Záverom žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal žiadne ďalšie dôkazy, a to napriek tomu, že žalovaný uviedol, že má k dispozícii zmluvy, preukazujúce danosť dôvodov skončenia pracovného pomeru v Okamžitom skončení vymedzených pod písm. b), d) a f) a tieto v konaní chcel predložiť; z výpovedí strán konania vyplynula celkom zjavná protichodnosť a nejednoznačnosť, ktorú podľa názoru žalovaného nebolo možné odstrániť inak ako doplnením dokazovania opätovným výsluchom žalobcu, v ktorom by bol konfrontovaný s tvrdeniami konateľa žalovaného a tiež vykonaním listinných dôkazov (zmlúv), ktoré žalovaný chcel predložiť a ktoré mali preukázať existenciu dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru v Okamžitom skončení vymedzených pod písm. b), d) a f). Ak teda súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vykonaným dokazovaním neúplne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemohol dospieť ani k presvedčivému záveru o neexistencii okolností, ktoré predchádzali doručeniu Okamžitého skončenia žalobcovi a ktoré okamžité rozviazanie pracovného pomeru s ním odôvodňovali a ani k spoľahlivému a presvedčivému záveru o nepochopení obsahu písomného prejavu vôle žalovaného (Okamžitého skončenia) žalobcom. Za danej situácie akýkoľvek výklad prejavu vôle žalovaného, zachyteného v písomnom Okamžitom skončení, nemohol mať základ v riadne a náležite zistenom skutkovom stave a teda skutkový stav nemohol byť zistený úplne a správne. 7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mal zato, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 doručené žalobcovi dňa 2.3.2015 trpí nedostatkom určitosti prejavu vôle žalovaného, spočívajúcej v tom, že vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je iba vo všeobecnej rovine, nenapĺňa jeho identifikačný účel aby nemohlo dôjsť k jeho dodatočnej zmene s inými dôvodmi a bez presnej špecifikácie s uvedením konkrétnych dôvodov ich skutkovým opisom, nie je tento možné z materiálneho hľadiska preskúmať. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť, inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu z dôvodov, ako sú vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je možné preskúmať z materiálneho (obsahového) hľadiska. Takéto skončenie pracovného pomeru je neurčité, nepreskúmateľné, dôvodnosť nemožno preskúmať z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok (§ 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce) a toto bez nutnosti doplnenia neuvedených údajov jeho obsahu, nemožno objasniť ani s pomocou výkladu takto nedostatočne prejavenej vôle. Žalovaný bližšiu konkretizáciu dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru doplnil až vo svojim podaní zo dňa 30. 6. 2015 - Vyjadrenie k žalobe. Je zrejmé, že žalovaný pred tým, ako došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom, nemal dôvod na toto okamžité zrušenie ani zistený. Žalovaný z pôvodných sedem v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedených zistených závažných porušení pracovnej disciplíny na strane žalobcu, tieto v súdnom konaní už aktuálne znížil iba na jedno porušenie, a to údajné „spôsobenie nešpecifikovaných škôd na majetku žalovaného nehospodárnym vynakladaním finančných prostriedkov“. Bolo preukázané, že žalovaným doplnené dôkazy nepotvrdili jeho prejav vôle vyjadrený v rozhodnom čase, vecne nesúviseli s predmetom tohto určovacieho konania, pričom žalovaný ani nepreukázal existenciu akéhokoľvek konania žalobcu, ktorým by malo dôjsť k naplneniu porušeniu pracovnej disciplíny. Úvahy Žalovaného o protichodnosti a spornosti v tvrdeniach strán konania vo vykonanom dokazovaní, a neúčinnosti súdu k ich odstráneniu sú rýdzo účelové, nemajú oporu v Zákonníku práce a rozhodovacej praxe súdov. Žalobca v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru nevedel, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu žalovaným vytýka a čo je dôvodom na jeho okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným vykonaním listinných dôkazov (zmlúv), ktoré žalovaný chce súdu predložiť, už nič na doposiaľ vykonanom dokazovaní a zistenom skutkovom a právnom stave veci nezmení, a je v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. 8. K vyjadreniu žalobcu podal písomné stanovisko žalovaný, keď názory a argumenty žalobcu použité vo vyjadrení navrhovateľa považoval za nesprávne. Trval na tom, že Okamžité skončenie neurčité nie je. Na margo tvrdení žalobcu ohľadom jeho údajnej všeobecnosti, nedostatočnosti konkretizácie a nedostatočnosti skutkového vymedzenia dôvodov v ňom uvedených, uviedol, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom okamžitého rozviazania pracovného pomeru v Okamžitom skončení nebolo potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, ak z okolností, ktoré rozviazaniu pracovného pomeru s ním, predchádzali, muselo byť obom účastníkom konania zrejmé, prečo bol pracovný pomer so žalobcom rozviazaný. Dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru preskúmateľná je, ale súd prvej inštancie dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru neskúmal a k vykonaniu dokazovania za účelom jej preskúmania nepristúpil nakoľko vec nesprávne právne posúdil, keď absolútne neprihliadol na aktuálnu judikatúru ohľadom rozsahu konkretizácie skutkového vymedzenia dôvodov v okamžitom skončení pracovného pomeru a ohľadom pravidiel platných pri výklade písomného prejavu vôle a predčasne a nesprávne vyhodnotil Okamžité skončenie ako nespĺňajúce materiálne náležitosti a z uvedeného dôvodu ako neplatné. Rozsah konkretizácie a skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je platným právom regulovaný. Aktuálna judikatúra poskytuje isté vodítka pre výklad ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce a ust. § 70 Zákonníka práce, ale nie exaktné odpovede. Okamžité skončenie by bolo neplatné jedine v prípade, ak by z okolností, ktoré urobeniu Okamžitého skončenia predchádzali, nemohol byť obom účastníkom konania (a najmä žalobcovi) zrejmý skutočný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a ak by žalobca, so starostlivým prihliadnutím na okolnosti, za ktorých bolo Okamžité skončenie urobené, nechápal a objektívne nemohol pochopiť dôvody ukončenia pracovného pomeru s ním. Uvedené skutočnosti však v rámci dokazovania, vykonaného v prvostupňovom konaní, neboli preukázané. Ak by bolo tvrdenie žalobcu pravdivé a on by skutočne nahrádzal (dodatočne menil) svoj vlastný prejav vôle zachytený v Okamžitom skončení, musel by žalovaný uvádzať by úplne iné skutočnosti, predstavujúce úplne iné porušenia pracovnej disciplíny žalobcu, t. j. také, ktoré s dôvodmi vymedzenými v Okamžitom skončení nijako nesúvisia. K nevedomosti žalobcu o skutočných dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, že súd si záver o nevedomosti žalobcu o skutočných dôvodoch ukončenia pracovného pomeru s ním urobil iba na základe jeho výpovede. V žiadnom smere neprihliadol a nevysporiadal sa s tvrdeniami žalovaného a dôkazmi ním predloženými. Žalobca nepredložil žiadny iný dôkaz, okrem svojej výpovede, z ktorého by jednoznačne a bezpochyby vyplynulo, že o skutočných dôvodoch skončenia pracovného pomeru s ním nevedel, a ani vedieť nemohol. Záverom uviedol, že dokazovanie, vykonané súdom prvej inštancie vrátane dôkazov predložených stranami konania, nepreukázalo, že by Okamžité skončenie bolo neplatné pre neurčitosť, resp. pre nedostatočné vymedzenie skutkových dôvodov v ňom uvedených a on v rámci dokazovania, vykonaného v konaní, preukazoval, že žalobca o porušení pracovnej disciplíny vedel, resp. prinajmenšom objektívne s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, resp. že ukončeniu pracovného pomeru predchádzali také okolnosti, z ktorých mu muselo byť objektívne zrejmé, aké sú dôvody ukončenia pracovného pomeru s ním. 9. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu ( výrok vo veci samej a výrok o trovách konania ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 11. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce platného a účinného do 31.3.2015 t.j. v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru / ďalej len „Zákonník práce“ / zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. 12. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5. 13. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 14. Z citovaných ustanovení vyplýva, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom úkone účastníka pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, teda, ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že už raz uplatnený dôvod skončenia nemohol byť dodatočne zmenený. Inak povedané, pre splnenie hmotnoprávnej podmienky platného skončenia pracovného pomeru je potrebné, aby dôvod jeho okamžitého skončenia bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník pracovného pomeru vidí naplnenie zákonného dôvodu skončenia pracovného pomeru tak, aby nemohli vniknúť pochybnosti o tom, z akého dôvodu sa pracovný pomer ukončuje. Pravda, skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozoberať do všetkých podrobností, pretože neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle účastníka pracovnoprávneho pomeru má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru iba vtedy, ak by sa ani výkladom prejavu vôle nedalo zistiť dôvod skončenia pracovného pomeru, treba ale mať na zreteli, že výkladom prejavu vôle možno iba objasniť jeho obsah, t.j. to, čo bolo skutočne prejavené, nie je však možné výkladom nahradiť alebo doplniť vôľu, ktorú účastník v čase urobenia úkonu nemal, resp. ktorú síce mal, ale neprejavil. 15. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi 02.03.2015 dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe vyhovené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť skutkových a na jeho podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie ( § 387 ods. 2 C.s.p.) o tom, že vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia právneho pomeru nebolo náležite skutkovo a časovo vymedzené, čo spôsobuje neplatnosť tohto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Skutočnosti zakladajúce závažné porušenie pracovnej disciplíny uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru sú tak len vo všeobecnej rovine, bez ich bližšej konkretizácie, pričom nie je zrejmé, z čoho žalovaný pri ich definovaní vychádzal. Bez presnej špecifikácii a uvedenia konkrétnych dôvodov skončenia pracovného pomeru aj s ich skutkovým opisom nie je možné v súdnom konaní preskúmať dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z materiálneho (obsahového) hľadiska. Takéto skončenie pracovného pomeru je neurčité, nepreskúmateľné a teda robí tento právny úkon neplatným. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje. 17. V odvolaní, resp. v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaný neargumentuje vôbec žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle §366 C.s.p. (§ 205a O.s.p.) s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalovaného teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie. 18. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zotrváva na závere, že dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu z dôvodov, ako sú vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.2.2015 pod písm. a),b),c),d),e),f),g) nie je možné preskúmať z materiálneho (obsahového) hľadiska. V okamžitom skončení pracovného pomeru sú všetky dôvody uvedené neurčito. Nie sú v ňom uvedené žiadne konkrétne pochybenia v pracovnej disciplíne, ktorými mal žalobca naplniť dôvody skončenia pracovného pomeru, ako napríklad uvedenie, akých dní sa neospravedlnená absencia týkala, v čom presne a konkrétne spočíval výkon práce žalobcu pre seba samého alebo pre iné osoby (bližšie neidentikovaných), uvedenie konkrétnych príkazov a pokynov nadriadených, ktoré žalobca nerešpektoval, špecifikovanie prípadov, pri ktorých žalobca bez oprávnenia prijímal dary či iné výhody v súvislosti s výkonom zamestnania, označenie bezpečnostných predpisov, ktoré žalobca porušil, uvedenie, kedy, kde, v akom rozsahu žalobca úmyselne poškodil majetok žalovaného a opis konania žalobcu, pri ktorom použil informácie získané pri práci pre zamestnávateľa. Takéto okamžité skončenie pracovného pomeru je neurčité, nepreskúmateľné, dôvodnosť nemožno preskúmať z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok (§ 68 ods. 1 a 2 Zákonníka práce) a toto bez nutnosti doplnenia neuvedených údajov jeho obsahu, nemožno objasniť ani s pomocou výkladu takto nedostatočne prejavenej vôle. 19. Samotná skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení Zákonníka práce, ustálenej judikatúry ( Rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 33/2003, 5 Cdo 205/2007, 3 Cdo 12/2008,5 Cdo 95/2009) ani nepoprel ich účel a význam. 20. Odvolací súd sa opätovne nezoberal námietkami žalovaného ( tento zotrval na rovnakej obrane ako v rámci konania na súde prvej inštancie, že okamžité skončenie pracovného pomeru má všetky náležitosti čo sa týka konkretizácie dôvodov v ňom uvedených), keďže už súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležité argumentami žalovaného, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). 21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. resp. § 255 ods. 1 C.s.p.. 22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).