Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/129/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211029 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215211029.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: J. R., Q.. X.X.XXXX, U. W. XXXX/XX, XXX XX U., pre vymoženie 36,43 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 3270/2015 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/1929/2015-12 zo dňa 12.5.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/1929/2015-12 zo dňa 12.5.2015, p o t v r d z u j e . Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konajúci vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre nedostatok obligatórnej písomnej formy rozhodcovskej doložky uvedenej v nepodpísaných všeobecných obchodných podmienkach a pre jej neprijateľný zmluvný charakter z dôvodu nemožnosti voľby spotrebiteľa medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa domáha vymoženia plnenia z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného v konaní, ktorého účastníkom na strane žalovaného bol spotrebiteľ. K absencii písomnej formy rozhodcovskej doložky uviedol, že jej zapracovanie do účastníkmi záväzkového vzťahu nepodpísaných VOP tvoriacich súčasť zmluvy o úvere nie je možné považovať za splnenie podmienky vyžadovanej § 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Vo vzťahu k vylúčeniu voľby všeobecného súdu uviedol, že rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť voľby iného ako rozhodcovského súdu, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou. Z hľadiska jej absolútnej neplatnosti je podstatné, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej mu formulárovej zmluvy, resp. niektoré jej ustanovenia vylúčiť. 2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený z dôvodov vymedzených § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) OSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie buď zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený súdu prvej inštancie a ním vydanému rozhodnutiu v rozsiahlej argumentácii vytýkal, že preskúmavaním zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej rozhodcovskej doložky prekročil právomoci dané mu § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., Exekučného poriadku (ďalej „EP“) a § 45 ods. 1, 2 ZoRK. Mal za to, že § 44 ods. 2 EP umožňuje súdny prieskum zákonnosti len vo vzťahu k žiadosti súdneho exekútora, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučnému titulu, nie však vo vzťahu k listinám, na poklade ktorých bol titul vydaný. Právomoci exekučného súdu sú vymedzené aj § 45 ZoRK. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s § 45 a § 37 ZoRK. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou res iudicata pre opätovné preskúmanie veci. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR 2/2000 , PL. ÚS 21/2008, I. ÚS 17/2001, I.ÚS 390/2008, IV. ÚS 110/2009, I. ÚS 335/2006, III. ÚS 335/06, III. 264/2005 a II.ÚS 499/2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že okresný i krajský súd v prejednávanej exekučnej veci prekročili svoju právomoc, keď okrem rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu preskúmavali aj obsah poistnej zmluvy vrátane VOP a z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili svoj právny záver o právnej povahe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky spôsobujúcej jej neplatnosť. Týmto postupom znemožnili sťažovateľovi uplatniť právo priznané mu exekučným titulom. Ďalej poukázal na § 93b <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.%252393b'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 483/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť právneho predchodcu oprávneného (R. U., G..Y..) predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, nakoľko je arbitrárne a nezákonné konštatovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonával nové samostatné dokazovanie a dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd bez toho, aby mal oprávnený možnosť sa k takto novo vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Namietal, že neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol súd založiť ani na Smernici Rady 93/13/ EHS, ktorá je nezáväzným sekundárnym právnym aktom ani na judikatúre ESD, ktorá je vo vzťahu k rozhodcovským doložkám všeobecná a nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. V ďalšom odvolateľ citoval rozhodnutia okresných súdov a krajských súdov SR, ktoré svedčia v prospech argumentácie odvolateľa. Záverom poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci odňal oprávnenému právo konať pred súdom a neprimerane zvýhodnil povinného. 3. Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie stotožňuje a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu sudcu vydanému v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou rozhodnutia. 10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PW-B/0513/0083 zo dňa 24.4.2014, s vyznačenou právoplatnosťou dňom 30.6.2014 a vykonateľnosťou 4.7.2014. 11. Záväzkový vzťah účastníkov bol založený Zmluvou o úvere uzavretou dňa 15.8.2007 medzi R. U., G..Y.., ako právnym predchodcom oprávneného a povinnou. Oprávnený nadobudol exekučne vymáhanú pohľadávku postúpením. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi, ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný podľa § 44 ods. 2 EP skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 Exekučného poriadku jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 13. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). 14. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu, teda vzhľadom na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. 15. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc, preto nie je dôvodná. 16. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nemožnosť skúmania rozhodcovskej doložky/zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 52 a nasl. OZ). Konštantná judikatúra súdov v tejto oblasti zaujala prevládajúci názor o prípustnosti a dôvodnosti takéhoto prieskumu. 17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v nepodpísaných obchodných podmienkach priložených k návrhu na vykonanie exekúcie. Neplatnosť rozhodcovskej doložky vzhliadol v absencii jej obligatórnej písomnej formy a v neprijateľnom zmluvnom charaktere tohto dojednania pre vylúčenie možnosti spotrebiteľa riešiť spory zo zmluvy podaním žaloby na všeobecnom súde. 18. Záver o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie odvodil zo znenia Obchodných podmienok (OP) pre úver verzia 1/2007, účinných od 15.3.2007, založených na čl. 9-10 spisu. Rozhodcovská doložka je zapracovaná v OP tvoriacich súčasť zmluvy o úvere. V článku 11 bod 11.2. týchto podmienok sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešenie dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava“. Rozhodcovská doložka je uvedená v osobitne nepodpísaných OP, pričom v bode 1 zmluvy o úvere klient (povinný) svojim podpisom zmluvy potvrdil, že bola s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. 19. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len z dôvodu jej technického zapracovania do nepodpísaných OP, odvolací súd s poukazom na svoje predchádzajúce rozhodnutia (vo veci 21 CoE 80/2014, 21CoE 81/2014, 21CoE 478/2014, 21 CoE 488/2014, 21CoE 501/2014 a iné), od ktorých nemá dôvod sa odkloniť uvádza, že technický spôsob umiestnenia rozhodcovskej doložky do VOP, ktoré nie sú osobitne podpísané nemožno automaticky a bez ďalšieho považovať za nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. Odvolací súd preto záver súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len pre jej umiestnenie v nepodpísaných obchodných podmienkach nepovažuje za správny a nestotožňuje sa s ním. 20. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích dôvodov ďalej zameral na skúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere tohto zmluvného dojednania je správny. 21. Z obsahu rozhodcovskej doložky uvedenej v účastníkmi podpísanej zmluve ani z ustanovení obchodných podmienok, ani z textu samotnej, účastníkmi podpísanej zmluvy, nevyplýva poučenie (usmernenie) spotrebiteľa zo strany banky (dodávateľa), že v zmysle zákona nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd s poukazom na konštantnú judikatúru všeobecných súdov nepovažuje za právne relevantnú argumentáciu odvolateľa, že povinná ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť, resp. neprijať rozhodcovskú doložku. Najvyšší súd SR už vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil právny názor o ochrane práv spotrebiteľa ako slabšej strany ( napr. MCdo 9/2012, 5 Cdo 61/2012, 5 Cdo 232/2012, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 217/2012, 6 Cdo 1/2012). Exekučný súd je v prípadoch rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľských veciach oprávnený skúmať súlad rozhodcovskej doložky so zákonom z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré je týchto prípadoch dôvodné aplikovať. Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. a/ až c/ ZoRK oprávnený na jeho preskúmanie, vrátanie preskúmania rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvodzuje právomoc rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku prieskumu aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok (NS SR 6 Cdo 135/2012). 22. Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Len rozhodcovská zmluva, ktorá platne uzavretá môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní ( NS SR 2Oboer 68/2013, obdobne NS SR 6 Cdo 105/2011, 5 Cdo 230/2011, 6 Cdo 4/2013, KS Prešov 3CoE 29/2010). 23. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie vyvodil z "obmedzenia" práva spotrebiteľa (povinnej) ako slabšej zmluvnej strany, domáhať sa ochrany na všeobecnom súde ( NS SR 6 Cdo 4/2013). Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva a bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie arbitrárne a nezákonné. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie nerovnováhu spôsobujúcu neprijateľnosť zmluvnej podmienky v súlade s konštantnou rozhodovacou činnosťou videl práve vo vylúčení možnosti uplatnenia práva spotrebiteľa na všeobecnom súde. 24. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného, rozhodnutím Ústavného súdu II. ÚS SR č. 449/2012 má odvolací súd za to, že nejde o rozhodnutie predstavujúce líniu ustálených rozhodnutí ÚS SR v konkrétnych právnych otázkach. Svedčí o tom rovnocenné oponujúce rozhodnutie iného senátu ÚS SR I. ÚS 41/2014-15 z 29. 1. 2014, ktoré voči rozhodnutiu II. ÚS SR č. 449/2012 vyjadruje iný, opačný právny názor, vychádzajúci z predchádzajúcich rozhodnutí ústavného súdu v obdobných veciach. 25. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ako sa nesprávne domnieva oprávnený dôvodiac, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého uznesenia, povinného neprimerane zvýhodnil. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j., či dohoda o rozhodcovskej doložke je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. 26. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu so zákonom, resp. rozhodcovská zmluva alebo doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci, predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 27. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky vylučujúcej možnosť podania žaloby na všeobecný súd, podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. 11 bod 11.2. Obchodných podmienok tvoriacich súčasť Zmluvy o úvere vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pre vylúčenie možnosti súdneho prejednania veci. Neprijateľný charakter zmluvného dojednania spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. 28. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). 29. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a tento následne mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonávanie exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu veriteľom vopred určenému rozhodcovskému súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. 30. Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 OZ, v znení k 15.8.2007 (ku dňu uzavretia zmluvy účastníkov), podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade aj so Smernicou Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, implementovanou do právneho poriadku Slovenskej republiky. 31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že postupom exekučného súdu oprávnenému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a ním zistený skutkový stav veci o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. V exekučnom konaní nie je daná prekážka veci rozhodnutej a odvolateľ nepreukázal existenciu skutočností ani dôkazov, ktoré doposiaľ neboli uplatnené a majú preukazovať, že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej povinnej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne nevznikli a nárok na ich náhradu si ani neuplatnila. 34. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).