Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/270/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211036 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215211036.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ľubice Břouškovej, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, proti povinnému I. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/X, Q., vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou so sídlom úradu Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave, č.k. 55Er/1932/2015-30 zo dňa 01.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave, č.k. 55Er/1932/2015-30 zo dňa 01.07.2015, p o t v r d z u j e. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. v Bratislave uznesením, č.k. 55Er/1932/2015-30 zo dňa 01.07.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, sp. zn. 55Er/1932/2015, Ex 4318/15 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 28.04.2015 súdny exekútor doručil na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a plnomocenstvom. Súd prvej inštancie dňa 29.04.2015 vyzval súdneho exekútora o doručenie úverovej zmluvy a listiny obsahujúcej rozhodcovskú doložku, pričom oprávnený dňa 18.05.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) platné a účinné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Súd dňa 26.05.2015 opätovne vyzval súdneho exekútora o doručenie úverovej zmluvy podpísanej povinným, pričom dňa 24.06.2015 oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu prvej inštancie zmluvu o úvere. Uvedená zmluva bola uzatvorená medzi poskytovateľom úveru - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti v zmysle výpisu z Obchodného registra SR okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorý nekonal v rámci obchodnej ani podnikateľskej činnosti. Povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy ani obsah jej VOP, zmluva má aj preto charakter spotrebiteľskej zmluvy a podlieha úprave § 52 Občianskeho zákonníka. 2. Súd prvého stupňa s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora ES - rozsudok zo dňa 04.06.2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Györfi, rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci C-168/05 Mostaza Claro alebo rozsudok zo dňa 21.11.2002 vo veci C-473/00 Cofidis SA proti Jean- Louis Fredout, konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v článku 7 smernice Rady 93/13/EHS, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/47/2011 zo dňa 24.02.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č. k. 12CoE 11/2011-28 zo dňa 10.5.2011, ako aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenie sp. zn. 5M Cdo 25/2012 zo dňa 12.06.2013 a uznesenie sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011. Súd prvého stupňa mal za to, že skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 3. Rozhodcovská doložka musí mať pre platnú existenciu splnenú podmienku písomnej formy v zmysle § 4 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi však splnená nie je, preto v danom prípade rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VOP je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nie je možné ju považovať za platne uzatvorenú. Tým nebola daná právomoc rozhodcovskému súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou VOP navyše nedáva možnosť účastníkom voľby iného, ako rozhodcovského súdu je neprijateľná a napadnuté ustanovenie absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Už samotná forma zmluvy a VOP, t.j. drobný a ťažko čitateľný, husto popísaný text už sám o sebe sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými, pričom podpis spotrebiteľa sa za VOP vrátane rozhodcovskej doložky nenachádza, ale nachádza sa iba na zmluve o bežnom účte. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Súd prvej inštancie vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP, účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Exekučný poriadok). V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Ďalej odvolateľ uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinným v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Odvolateľ poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že ako právny nástupca U. Q., J..P.., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. U. Q., J..P., ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal ďalej na to, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 OSP. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu, a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Poukázal ďalej na to, že ak by prvoinštančný súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojim postupom neprimerane zvýhodnil povinnú na základe jej postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP (účinného v čase podania odvolania) nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a uznesenie okresného súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. 7. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015, doručený súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2015, na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. PC-C/0513/0204 zo dňa 17.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2014 a stal sa vykonateľným dňa 03.06.2014, domáhal vymoženia uloženej povinnosti povinného zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 1.472,26 Eur s príslušenstvom. Oprávnený s povinným uzatvorili dňa 27.04.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. 8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 9. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej zmluvy v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 10. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 11. Odvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi odvolania oprávneného týkajúce sa tvrdenia, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. 12. Súd prvej inštancie sa zameral výlučne na skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom, resp. posúdenie, či rozhodcovská doložka, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc, bola uzavretá platne, a to v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a U. Q., J..P.. boli aj VOP, ktorých súčasťou bola aj rozhodcovská doložka. Uvedené VOP neboli pritom ani len technicky spojené so zmluvou o úvere, pričom ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VOP. 14. Účastníci zmluvného vzťahu síce podpísali zmluvu o úvere avšak na predložených VOP sa podpis oprávneného ani povinného nenachádzali, preto je rozhodcovská doložka v nich dohodnutá neplatná a účastníkov nezaväzuje. Ak je rozhodcovská doložka neplatná alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. 15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v napadnutom uznesení, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, a teda aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať. 16. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca formulárovej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občiansky zákonník) a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že rozhodcovská doložka nie je dojednaná platne. VOP nie sú súčasťou zmluvy. Zmluva je podpísaná bankou /oprávneným/ a klientom /povinným/, pričom VOP, v ktorých nie je uvedené, že by sa týkali vyššie uvedenej zmluvy, nie sú osobitne datované a nie sú podpísané. Uvedené dojednanie v zmluve nie je osobitnou rozhodcovskou zmluvou a nespĺňa ani formu rozhodcovskej doložky k zmluve v súlade s ust. § 4 ods. 1 ZoRK. 17. Vychádzajúc z obsahu VOP je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok preto nemôže byť exekučným titulom, lebo rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 5 Občiansky zákonník). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. 18. Dojednanie zmluvy v časti o rozhodcovskej doložke teda nemalo oporu v zákone, ba priamo zákonom bolo vylúčené, a preto rozhodcovský súd nemal zákonné zmocnenie na rozhodnutie. Za takýchto podmienok rozsudok rozhodcovského súdu nemôže byť exekučným titulom. 19. Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvoinštančný i odvolací súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. 22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému účastníkovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 23. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).