Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 22CoE/300/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211304 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215211304.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ľubice Břouškovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúp. JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému M. O., U. XXXX/X, XXX XX V., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave, č.k. 55Er/1996/2015-16 zo dňa 02.06.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II. v Bratislave, č.k. 55Er/1996/2015-16 zo dňa 02.06.2015, zrušuje a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. v Bratislave uznesením č.k. 55Er/1996/2015-16 zo dňa 02.06.2015, zastavil exekúciu v časti úroku prevyšujúceho 8,75 % ročne zo sumy 167,00 Eur odo dňa 21.12.2012 do zaplatenia. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako spotrebiteľský úver, čo vyplýva aj z rozhodcovského rozsudku, z ktorého je tiež zrejmé, že úrok z omeškania bol stanovený na 32 % ročne. Povinný v danom prípade vystupuje ako spotrebiteľ, nakoľko nekoná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a oprávnený je dodávateľ, ktorý koná v rámci svojej obchodnej činnosti, ako vyplýva z Obchodného registra. Nakoľko povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy ani obsah Všeobecných obchodných podmienok k tejto zmluve, zmluva má aj preto charakter spotrebiteľskej zmluvy a podlieha úprave § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa konštatácie súdu prvej inštancie, v rozpore s dobrými mravmi je taký úkon, ktorý nezodpovedá morálnym zásadám, ktoré sú všeobecne prijaté v určitej spoločnosti. K rozporu s dobrými mravmi dochádza preto vtedy, ak sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore s uvedenými všeobecne uznávanými pravidlami, ktoré sú vo vzájomných vzťahoch určujúcim kritériom, aký obsah správania je z tohto hľadiska prijateľný. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora ES - rozsudok zo dňa 04.06.2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Györfi, rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci C-168/05 Mostaza Claro alebo rozsudok zo dňa 21.11.2002 vo veci C-473/00 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout, konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v článku 7 smernice Rady 93/13/ EHS, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd prvej inštancie preskúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj priložený exekučný titul. Súd zistil, že úroky z omeškania priznané rozhodcovským rozsudkom sa priečia dobrým mravom a sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie vlády“). Dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva a nakoľko je nesporné, že záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy pričom dlžníkom je spotrebiteľ, úroky z omeškania možno dohodnúť najviac do výšky podľa predpisov občianskeho práva. Súd prvej inštancie však zistil, že úroky z omeškania priznané rozhodcovským rozsudkom sa priečia dobrým mravom a sú v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok 32 % ročne považoval súd prvej inštancie za neprijateľný, keďže je v rozpore s dobrými mravmi. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený, podľa názoru ktorého uvedenú zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak v zmysle ust. § 269 ods. 2 ObZ účastníci uzatvorili nepomenovanú zmluvu, na ktorú sa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Aj účastníci si v bode 15 Všeobecných podmienkach úveru dohodli, že v zmysle ust. § 262 ods. 1 ObZ sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Ohľadom úroku oprávnený uviedol, že tento má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje iba v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Výška úroku nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi. Ustanovenie § 369 ods. 1 ObZ v platnom znení má dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania sa upravuje najmä dohodou zmluvných strán a len ak táto výška úrokov nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom, t.j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť, obmedzenie výšky úrokovej sadzby tu nie je možné. V súvislosti s uvedeným oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1Obdoi/34/2004 zo dňa 21.12.2004 a na novší judikát Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12Cmo/95/2005, ktorý uvádza, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných bankami. Oprávnený zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Preto sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Zároveň oprávnený poukázal na skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Záverom oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP (účinného v čase podania odvolania) nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvej inštancie sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania sa oboznámil s procesným postupom súdu prvej inštancie a uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 5. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom: Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, pod sp. zn. SR 11732/14 dňa 10.11.2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 23.12.2014 a vykonateľným dňa 29.12.2014, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 167,00 Eur, známy úrok vo výške 3,51 Eur, poplatok vo výške 133,28 Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 167,00 Eur od 21.12.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 300,28 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 142,23 Eur a poplatok za upomienky v sume 20,00 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 180,34 Eur. Dňa 02.06.2015 pod č. Poverenia XXXX XXXXXX* exekučný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava na vymoženie uloženej povinnosti a následne uznesením č.k. 55Er/1996/2015-16 zo dňa 02.06.2015, zastavil exekúciu v časti úroku prevyšujúceho 8,75 % ročne zo sumy 167,00 Eur odo dňa 21.12.2012 do zaplatenia. 6. Súd prvej inštancie síce vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že predmetnú exekúciu zastavuje v časti úroku prevyšujúceho 8,75 % ročne zo sumy 167,00 Eur odo dňa 21.12.2012 do zaplatenia, avšak odôvodnenie uvedeného uznesenia s uvedeným výrokom nijak nekorešponduje. Z exekučného titulu má odvolací súd za preukázané, že úrok z omeškania je vo výške 8 % ročne zo sumy 300,28 Eur odo dňa 26.04.2013 do zaplatenia, pričom hodnotu 32 % ročne zo sumy 167,00 Eur zahrňuje úrok z úveru, s čím sa však súd prvej inštancie v napadnutom uznesení vôbec nevysporiadal, pričom kapitálový úrok posudzoval súd prvej inštancie ako úrok z omeškania. 7. Odvolací súd konštatuje, že úrok z úveru a úrok z omeškania sú dva odlišné inštitúty, ktoré je nutné dôsledne rozlišovať. Úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu; úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Úrok z omeškania pri plnení peňažného záväzku upravuje Obchodný zákonník, ktorý pre prípad, keď si strany úrok z omeškania v zmluve nedohodli, ustanovuje jeho výšku. 8. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 9. Podľa ust. § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 10. Podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovia zákony, ktorými sú, okrem iného, aj Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. 11. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 12. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 13. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením práva zaručeného čl. 46 Ústavy SR stal účastníkom súdneho konania (nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2001, sp. zn. I. ÚS 3/01). 14. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy. 15. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. 16. Podľa § 1 CSP, Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len „strana“) a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 17. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. 18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. 19. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. 20. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP v spojení s 220 CSP ods. 2) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu, vzhľadom na pochybenie učinené už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a opakujúce sa v odvolaním napadnutom uznesení, nespĺňa. 21. Okrem riešenia otázky dôležitej pre posúdenie správnosti merita napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým je otázka hodnotenia dobrých mravov a rozporu priznaných úrokov z omeškania s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (ďalej len nariadenie vlády) je nevyhnutné, aby preskúmavané rozhodnutie reálne korešpondovalo so zisteným skutkovým stavom veci, čomu tak v predmetnej veci vzhľadom na vyššie uvedené nie je. 22. Neurčitosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a reálne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 23. Podľa § 393 ods. 1 CSP, odvolací súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti dovolania, lehotu na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní, deň a miesto vyhlásenia. Podľa § 393 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté. Podľa § 393 ods. 3 CSP, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V tomto prípade ide o porušenie procesných práv subjektov. 24. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Pokiaľ odvolací súd vráti vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolací súd teda musí jasne vysvetliť a odôvodniť, prečo bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, aké úvahy ho k tomu viedli a aké dôsledky z toho pre nové rozhodnutie súdu prvej inštancie vyplývajú. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný v otázkach právnych aj skutkových. Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu sa vzťahuje len na ten skutkový stav, z ktorého vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie a z ktorého vychádzal aj odvolací súd, keď uviedol, ako ďalej postupovať. 25. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 26. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa ustanovením § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil a v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 27. Úlohou súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí bude postupovať v zmysle bodu 6 a 7 tohto uznesenia a zosúladiť výrok napadnutého uznesenia s jeho odôvodnením, ustáliť rozdiel medzi kapitálovým úrokom (úrokom z úveru) a úrokom z omeškania, pričom je potrebné vziať do úvahy, že kapitálový úrok vo výške 32 % nemá oporu v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012, ani v jej Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zároveň bude potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou, či je dané plnenie právom dovolené a či táto dohoda účastníkov konania v zmluve o úvere je svojím významom komplexná a jednoznačná bez pochybnosti o tom, na čom sa strany dohodli. 28. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 29. Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).