Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211328 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215211328.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. R., A..Č.. XXXXXX/XXXX, R. E. Č.. XX, XXX XX R., štátny občan SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 492,- EUR istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z: známy úrok vo výške 693,46 EUR, známy úrok z omeškania vo výške 109,40 EUR, poplatok vo výške 1.112,48 EUR, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 492,- EUR od 01.07.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.604,48 EUR od 01.07.2014 do zaplatenia, zmluvná pokuta vo výške 312,- EUR, trovy mediačného konania vo výške 316,61 EUR, poplatok za upomienky vo výške 56,- EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške 636,90 EUR, trovy exekučného konania a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/2004/2015-17 zo dňa 03.06.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/2004/2015-17 zo dňa 03.06.2015, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, podľa § 57 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) vo vzťahu k § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania prevyšujúcej výšku 8,75% ročne zo sumy 492,- EUR odo dňa 01.07.2014 do zaplatenia. Konštatoval, že podkladom pre zahájenie exekúcie je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., v konaní pred rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp.zn. SR 06916/14 zo dňa 20.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 31.12.2014 a vykonateľnosť dňom 05.01.2015 (ďalej len „exekučný titul“). Primárnym vzťahom, na podklade ktorého prebehlo rozhodcovské konanie, bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“). Tento právny vzťah posudzoval, cez § 52 ods. 1 až 4 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako spotrebiteľský. Z úverovej zmluvy mal exekučný súd za evidentné, že úroky z omeškania priznané rozhodcovským rozsudkom sa priečia dobrým mravom a sú v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote oprávnený, navrhol jeho zrušenie bez ďalšieho s tým odôvodnením, že: - podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnej (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinnej) a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, účastníci dohodli úroky z omeškania v povinným akceptovanej výške a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal súd rešpektovať. - exekučný súd konštatoval, že požadovaná výška úrokov z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. Svoje odôvodnenie založil na jednoduchej komparácii zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania so zákonnými úrokmi z omeškania podľa § 369 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „ObchZ“), čím opomína rozdiel medzi povahou a zmyslom úrokov a úrokov z omeškania. Úrok z omeškania je sankciou, ktorá ma viesť dlžníka k riadnemu plneniu svojho záväzku a naopak úrok považuje teória civilného práva za cenu poskytnutého plnenia. Z uvedeného rozdielu je potom zrejmé, že aj samotná výška úroku z omeškania môže a spravidla aj bude vyššia ako výška úroku. - dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Preto sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody (voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok / ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie exekučného súdu je nepreskúmateľné. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekučný titul zaväzuje povinného k povinnosti zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 492,00 EUR, známy úrok vo výške 693,46 EUR, známy úrok z omeškania vo výške 109,40 EUR, poplatok vo výške 1.112,48 EUR, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 492,00 EUR od 01.07.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.604,48 EUR od 01.07.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,00 EUR, trovy mediačného konania vo výške 316,61 EUR, poplatok za upomienky vo výške 56,00 EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške 636,90 EUR, všetko v mesačných splátkach vo výške 200,00 EUR splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet oprávneného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Dňa 03.06.2015 pod č. Poverenia 5102 182206 exekučný súd poveril súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu vo výške 492,00 EUR, známy úrok vo výške 693,46 EUR, známy úrok z omeškania vo výške 109,40 EUR, poplatok vo výške 1.112,48 EUR, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 492,00 EUR od 01.07.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.604,48 EUR od 01.07.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312,00 EUR, trovy mediačného konania vo výške 316,61 EUR, poplatok za upomienky vo výške 56,00 EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške 636,90 EUR a trovy exekúcie v sume 205,96 EUR. Z exekučného titulu, z návrhu na vykonanie exekúcie, ale i z poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že úrokom z omeškania (zastavenie exekúcie sa týka len úrokov z omeškania) je len suma známych úrokov z omeškania vo výške 109,40 EUR (ide o úroky z omeškania vyčíslené do rozhodnutia rozhodcu) a úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.604,48 EUR od 01.07.2014 do zaplatenia. Teda z uvedeného je zrejmé, že výška úrokov z omeškania ani len nedosahuje výšku 8,75% exekučným súdom prezentovanú ročnú mieru úrokov z omeškania (z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé ako k tejto sume súd dospel). Z takto zisteného skutkového stavu je zrejmá zmätočnosť vydaného rozhodnutia, z ktorého vlastne nie je zrejmé, čo súd sledoval a na akom skutkovom a právnom základe (reálne sa dotkol len úročeného základu, ktorý redukoval zo sumy 1.604,48 EUR na sumu 492,- EUR, čo však žiadnym spôsobom neodôvodnil). Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f/ OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne Iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Uvedené ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu, vzhľadom na pochybenie učinené už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a opakujúce sa v odvolaním napadnutom uznesení, nespĺňa. Okrem riešenia otázky dôležitej pre posúdenie správnosti merita napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým je otázka hodnotenia dobrých mravov a rozporu priznaných úrokov z omeškania s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je nevyhnutné aby preskúmavané rozhodnutie reálne korešpondovalo so zisteným skutkovým stavom veci, čomu tak v predmetnej veci vzhľadom na vyššie uvedené nie je. Neurčitosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a reálne odníma možnosť účastníkovi konania konať pred súdom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa riadiac sa ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) OSP, zrušil a v súlade s ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude ustáliť, čím sa vlastne exekučný súd po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie mieni zaoberať. Uvedené je dôležité si uvedomiť i vzhľadom na obmedzenia, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 45 ZoRK. Z vyššie uvedeného je zrejmé (i keď nie z napadnutého uznesenia), že úrok z omeškania, čo do svojej výšky, nie je v rozpore s nariadením vlády. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.