Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/237/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211775 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215211775.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, spol. s r. o., IČO: 35 886 013, Malý trh č. 2/A, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, spol. s r. o., IČO: 47 232 773, Karadžičova ul. č. 47, Bratislava, proti žalovanému: P. Q., N. A. V. L.. Č.. XX, A., zastúpený opatrovníčkou D. A., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 317,95 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 18. novembra 2015, č. k. 14C/247/2015-30, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku p o t v r d z u j e. Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania sa z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1/ Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 141,08 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 135,08 eur od 30. 5. 2012 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6,- eur od 31. 7. 2012 do zaplatenia a vo zvyšku (pokiaľ ide o istinu 176,87 eur s prísl.) žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. 2/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 24. 6. 2013 spoločnosť Telefónica Slovakia, spol. s r. o. ako postupca a žalobca CRIF - Slovak Credit Bureau, spol. s r. o. ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bol odplatný prevod pohľadávok postupcu voči žalovanému. Žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 3. 2. 2010 zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 108,50 eur so splatnosťou dňa 29. 3. 2012, faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 93,97 eur so splatnosťou dňa 30. 4. 2012, faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 135,08 eur so splatnosťou dňa 29. 5. 2012, faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 6,- eur so splatnosťou dňa 30. 7. 2012. Žalobca podaním zo 7. 5. 2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 201,87 eur. Právny predchodca žalobcu pokusom o zmier zo 7. 5. 2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Právny predchodca žalobcu listom z 13. 5. 2012 žalovanému oznámil, že odstupuje od zmluvy o pripojení ku dňu 12. 6. 2012 a to v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí najneskôr do 5. 6. 2012. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je dôvodná len sčasti. Mal za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Telefónica Slovakia, spol. s r. o. (O2 Slovakia, spol. s r. o.) a žalovaným vznikol právny vzťah, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby. Predmetom konania je zaplatenie faktúr za telekomunikačné služby na základe zmluvy o pripojení z 3. 2. 2010. Ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z. z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. Z priložených faktúr vyplýva, že žalovaný nesplnil svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb. Právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č. 2002 z 24. 6. 2013. Žalovaný faktúry vystavené právnym predchodcom žalobcu neuhradil v lehote splatnosti a nereagoval ani na písomný pokus o zmier, ktorým mu bola poskytnutá dodatočná lehota na plnenie. Žalovaný tak neuhradil žalobcovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške 141,08 Eur. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto sumu. V zostávajúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. 3/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (v časti istiny 176,87 eur s prísl.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, a preto sa na predmetný zmluvný vzťah majú aplikovať ustanovenia tohto zákona. Podľa ust. § 44 ods. 8 písm. b/ cit. zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti a podľa § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z. z. odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Keďže právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 12. 6. 2012, premlčacia doba začala plynúť až dňa 13. 6. 2012 a uplynula dňom 13. 6. 2015. Žaloba však bola podaná na súd prvej inštancie už dňa 7. 5. 2015, teda včas - pred uplynutím premlčacej doby. Pre prípad, že by sa odvolací súd s touto argumentáciou nestotožnil, žalobca navrhol konanie prerušiť do ukončenia konania na Ústavnom súde SR vedenom pod sp. zn. RVP 12672/2015 o súlade § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 4/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 5/ K odvolacím námietkam žalobcu, že k premlčaniu ním uplatneného nároku nedošlo, keďže trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku mu začala plynúť dňa 13. 6. 2012, t. j. dňom nasledujúcim po odstúpení od Zmluvy o pripojení jeho právnym predchodcom a uplynula až dňom 13. 6. 2015, odvolací súd uvádza, že na začiatok plynutia premlčacej doby bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka napriek tomu, že si zmluvné strany v Zmluve o pripojení dohodli, že ich právny vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Pre spotrebiteľa (žalovaného) je to totiž vzhľadom na dĺžku premlčacej doby výhodnejšie (viď § 52 ods. 2 Obč. zák.). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013, ktorým ústavný súd rozhodol o ústavnej sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery a v ktorom použitie občianskoprávnej premlčacej doby v obchodno-právnych vzťahoch majúcich spotrebiteľský charakter odobril. 6/ Zo žaloby vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovanému vyúčtoval 4 faktúrami spolu sumu 342,95 eur (108,50 + 93,37 + 135,08 + 6 = 342,95 eur). Predmetom sporu však bola suma 317,95 eur, pretože zrejme žalovaný zo sumy 108,50 eur zaplatil 25,- eur (108,50 - 25 = 83,50; 83,50 + 93,37 + 135,08 + 6 = 317,95 eur). Jednotlivé pohľadávky za poskytnuté telekomunikačné služby sa stali splatnými v období od 29. 3. 2012 do 30. 7. 2012 (ide teda o 4 samostatné pohľadávky), pričom od splatnosti každej pohľadávky plynula samostatne premlčacia doba (§ 101 Obč. zák.). V prípade pohľadávky vo výške 83,50 eur trojročná premlčacia doba uplynula dňom 30. 3. 2015 (za poskytnuté služby v období od 8. 2. 2012 - 7. 3. 2012), v prípade pohľadávky vo výške 93,37 eur uplynula dňom 1. 5. 2015 (za poskytnuté služby v období od 8. 3. 2012 - 7. 4. 2012), v prípade pohľadávky vo výške 135,08 eur dňom 30. 5. 2015 (za poskytnuté služby v období od 8. 5. 2012 - 7. 6. 2012) a v prípade pohľadávky vo výške 6,- eur dňom 31. 7. 2015 (za poskytnuté služby v období od 8. 6. 2012 - 7. 7. 2012). Žalobca nárok na zaplatenie pohľadávok vo výške 83,50 eur a 93,37 eur, t. j. spolu 176,87 eur uplatnil žalobou podanou na súd prvej inštancie až dňa 7. 5. 2015, teda oneskorene a preto je jeho nárok v tejto časti premlčaný. 7/ Nebolo možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že premlčacia doba mu začala plynúť až dňom 13. 6. 2012, teda dňom nasledujúcim po odstúpení od Zmluvy o pripojení. Odstúpenie od Zmluvy o pripojení nemalo žiaden vplyv na plynutie premlčacích dôb ohľadne jednotlivých pohľadávok za poskytnuté telekomunikačné služby, pretože odstúpenie od zmluvy malo za následok len zánik záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi založeného Zmluvou o pripojení. Ani z ustanovení citovaných žalobcom v odvolaní nevyplýva skutočnosť, že by sa jednotlivé pohľadávky mali stať splatnými až odstúpením od Zmluvy o pripojení. Poskytovateľovi telekomunikačných služieb vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy až uplynutím 45 dní po splatnosti neuhradenej ceny za poskytnutú službu, t. j. najprv sa museli stať pohľadávky splatnými, a ak neboli ďalších 45 dní uhradené, právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo od Zmluvy odstúpiť. Z toho vyplýva, že odstúpenie od Zmluvy o pripojení nespôsobilo splatnosť pohľadávok za poskytnuté služby, ale bolo - ak tieto pohľadávky neboli uhradené ďalších 45 dní po ich splatnosti - ich následkom, t. j. právom poskytovateľa služieb vyvolať zánik záväzkového vzťahu touto zmluvou založeného a u jednotlivých pohľadávok nastala splatnosť dňom splatnosti uvedeným v jednotlivých faktúrach, ktorými boli tieto pohľadávky žalovanému vyúčtované, pričom premlčacia doba plynula u každej pohľadávky samostatne od lehoty jej splatnosti. 8/ K otázke prihliadania na premlčanie ex offo (§ 5b zák. č. 205/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie bolo do zák. č. 205/2007 Z. z. zavedené s účinnosťou od 1. 5. 2014 zákonom č. 102/2014 Z. z. Odvolací súd poukazuje na to, že napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu vyplývajúcu z jeho znenia, keď toto ustanovenie normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. bolo účinné, súd prvej inštancie bol povinný aplikovať ho vo všetkých prebiehajúcich konaniach vrátane súdnych konaní začatých pred jeho účinnosťou, t. j. pred 1. 5. 2014. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že zák. č. 250/2007 Z. z. je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Pokiaľ teda otázka prihliadania na premlčanie uplatneného nároku je v § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. upravená odlišne v porovnaní s ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., prednosť má špeciálna úprava zákona č. 250/2007 Z. z. a súd prvej inštancie nepochybil, keď podľa nej postupoval. Napriek tomu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku výslovne nevyplýva, že súd prvého stupňa žalobu v časti istiny 176,87 eur s prísl. zamietol z dôvodu premlčania časti žalovanej pohľadávky, táto skutočnosť bola žalobcovi zrejmá, čo nepochybne vyplýva aj z obsahu ním podaného odvolania (z hľadiska jeho odvolacej argumentácie). Preto nebolo potrebné, aby odvolací súd opätovne vyzýval žalobcu na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný prípad (§ 213 ods. 2 O. s. p.), keďže celá jeho odvolacia argumentácia je založená práve na tom, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nemal prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti (z tohto dôvodu navyše žalobca požiadal o prerušenie odvolacieho konania). 9/ Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p. 10/ Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 141,08 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 135,08 eur od 30. 5. 2012 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6,- eur od 31. 7. 2012 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 11/ Vzhľadom na to, že sa odvolací súd nestotožnil s názorom žalobcu prezentovanom v jeho odvolaní, bolo nutné prikročiť k otázke posúdenia prerušenia konania, a to až do času rozhodnutia Ústavného súdu SR o súlade ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvod prerušiť odvolacie konanie z tohto dôvodu. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Samotná tá skutočnosť, že na Ústavnom súde SR prebieha konanie vo veci nesúladu ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. s Ústavou SR, nie je dôvodom pre prerušenie konania podľa tohto ustanovenia. Nebol dôvod na prerušenie konania ani podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ktoré formuluje len možnosť, nie povinnosť súdu prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho konania, ktoré by mohlo mať význam pre aktuálne konanie. 12/ Zároveň odvolací súd prihliadol i na fakt, že závery odvolacieho súdu vyslovené v prejednávanej veci nemôžu znamenať žiadny podstatný zásah do práv účastníkov, ak by sa neskôr ukázalo, že obsah ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa odporuje základným ústavnoprávnym princípom. Pozitívne rozhodnutie Ústavného súdu SR môže byť totiž dôvodom pre podanie návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 228 a nasl. O. s. p., ktorá skutočnosť znamená ochranu práv dotknutého účastníka a zároveň neexistenciu nevyhnutnosti postupu navrhovaného žalobcom. Z týchto dôvodov odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zamietol. 13/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).