Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/426/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215214065 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215214065.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: A. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B.: J. XXX, J., zast. JUDr. Peter Bilkovič, advokát so sídlom: Strojnícka 8, Bratislava, proti osobe povinnej platiť výživné: 164 D.. F. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B.: J. XXX, J., v zast.: Kanisová & Kanis, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Špitálska 10, Bratislava, o určenie výživného na manželku, na odvolanie osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 52C/272/2015-293 zo dňa 17.06.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : Súd prvej inštancie výrokom uložil osobe povinnej platiť výživné povinnosť prispievať navrhovateľke manželským výživným vo výške 100 eur mesačne od 01.02.2015 do 28.01.2016. Zročné výživné za obdobie od 01.02.2015 do 28.01.2016 v celkovej výške 1.190,32 eur je osoba povinná platiť výživné (ďalej aj ako „odporca“) povinná uhradiť navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Osobe povinnej platiť výživné uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 23,80 Eur Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a. s. vedený v Poštovej banke, a. s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a vecne tým, že návrhom doručeným súdu dňa 30. 01. 2015 sa navrhovateľka domáhala od odporcu povinnosti uhrádzať jej manželské výživné vo výške 200,- Eur mesačne, počnúc od 01. 02. 2015 a náhrady trov konania. 3. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavreli manželstvo dňa 23. 10. 2004. Uviedla, že spolu s maloletými deťmi žije v dome u jej rodičov. Odporca po vzájomných nezhodách s ňou a jej rodičmi opustil dňa 07. 10. 2014 spoločnú domácnosť. O maloleté deti sa od toho času výlučne stará navrhovateľka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, poberá len prídavky na maloleté deti a iný príjem nemá. Celú finančnú situáciu zvláda len za pomoci rodičov. Uviedla, že odporca je zamestnaný a presnú výšku jeho mesačného zárobku nepozná (cca. 1 600,- Eur), ani jeho súčasné majetkové pomery. Na maloleté deti prispieva odporca nepravidelne, vo veci vyživovacej povinnosti na maloleté deti prebieha súdne konanie. Navrhovateľka uviedla, že jej náklady mesačné sú na mobil 25,- Eur, SIPO 240,- Eur, elektrina 80,- Eur, voda 5,- Eur, potraviny 130,- Eur, drogéria 25,- Eur a platí aj mesačnú splátku úveru vo výške 150,- Eur. Odporca si svoju vyživovacou povinnosť voči manželke neplní a nie je možné sa s ním dohodnúť. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov, potvrdenia o príjme navrhovateľky, potvrdenia o príjme odporcu, rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5P/20/2015 o rozvode manželstva, rozhodnutím 9P/4/2015 o určení výživného, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil tento skutkový stav: 5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 23. 10. 2004. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Z rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 5P/20/2015 zo dňa 08. 12. 2015 vyplýva, že súd manželstvo účastníkov rozviedol a maloleté deti zveril do starostlivosti navrhovateľky. Odporcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletých detí sumu 290,- Eur. Rozhodnutie vo výroku o rozvode manželstva a zverení maloletých detí do starostlivosti matky nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 01. 2016. 6. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku vyplýva, že v roku 2015 poberala navrhovateľka rodičovský príspevok za mesiac január - september 2015 vo výške 203,20 Eur. Z potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa vyplýva, že v roku 2015 poberala navrhovateľka prídavky na deti vo výške 47,04 Eur. Z potvrdenia spoločnosti Consumer Finance Holding zo dňa 28. 11. 2014 vyplýva mesačná splátka úveru vo výške 150,- Eur. Z potvrdenia platby SIPO vyplývajú poplatky vo výške 250,90 Eur, pričom platiteľom je B. I., Č.. L.. XXX, J.. Z potvrdenia ZSE o preddavkových platbách za elektrinu vyplývajú zálohové platby vo výške 80,- Eur, pričom platiteľom je B. I.Z., Č.. L.. XXX, J.. Z faktúry za vodné a stočné vyplýva suma k úhrade 273,56 Eur, pričom platiteľom je B.J. I., Č.. L.. XXX, J.. Z potvrdenia zamestnávateľa o príjmoch odporcu vyplývajú príjmy odporcu, ktoré dosahoval za obdobie od 01/2015 do 01/2016 (čl. 135, 136, 137, 138, 139, 223, 224, 255, 256, 257). Z nájomnej zmluvy uzatvorenej odporcom dňa 09. 10. 2014 vyplýva, že si prenajal na obdobie od 09. 10. 2014 do 31. 12. 2015 garsónku č. 103 na Farebnej ulici č. 19 v Bratislave. Náklady na nájomné a služby spojené s nájmom boli vo výške 155,- Eur. Z rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9P/4/2015-256 vyplýva, že dňa 04. 02. 2016 bola určená vyživovacia povinnosť určená odporcovi na maloleté deti celkom vo výške 350,- Eur. 7. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky uviedol, že s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2014, kedy bol navrhovateľkou a jej rodičmi, po útoku zo strany navrhovateľky, prinútený k odchodu zo spoločnej domácnosti. Poukázal na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine a uviedol, že manželovi, ktorý porušil dobré mravy nie je možné priznať výživné práve pre rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že navrhovateľka svojím arogantným správaním a fyzickými útokmi voči odporcovi porušovala povinnosť vzájomného rešpektovania jeho dôstojnosti, čo vyvrcholilo tým, že ho prinútila odísť zo spoločnej domácnosti. K rozvratu manželstva a rodiny viedlo správanie navrhovateľky, ktoré spôsobilo, že ďalšie spolužitie s navrhovateľkou nebolo možné. Odporca uviedol, že jeho mesačný priemerný zárobok je 1 673,39 Eur, jeho mesačné výdavky sú: poplatky za bývanie 186,- Eur, internet 9,90 Eur, mobil telefón 15,- Eur, pohonné hmoty 50,- Eur, strava 150,- Eur, oblečenie 20,- Eur, drogéria 15,- Eur, splátky úverov 1 132,23 Eur, vitamíny 10,- Eur, výučba anglického jazyka 40,- Eur, výživné na deti 200,- Eur, spolu výdavky vo výške 1 828,13 Eur, čo vysoko prekračuje jeho mesačný zárobok. Ďalej uviedol, že pojem v zásade rovnaká životná úroveň manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Strohým nazeraním na jeho príjmy a príjmy navrhovateľky sa vytvára dojem disproporcie v majetkovej oblasti, avšak po posúdení odôvodnených výdavkov, ktoré uvádza, je ich životná úroveň v zásade rovnaká. Keďže bol navrhovateľkou donútený opustiť spoločnú domácnosť po odchode bol nútený vziať si spotrebný úver na zabezpečenie základných potrieb spojených s bývaním. Zdôraznil, že sám spláca všetky úvery, ktoré im boli počas manželstva použité na chod spoločnej domácnosti, sám uhrádza splátky pôžičky otcovi navrhovateľky, hoci nepozná účel týchto pôžičiek. Poukázal nato, že platby SIPO, elektriny uhrádza otec navrhovateľky, je teda nesporné, že aj rodičia navrhovateľky sú povinní prispievať na chod domácnosti. Keďže v spoločnej domácnosti žije 5 osôb je suma platieb opodstatnená len vo výške 144,- Eur na navrhovateľku a deti. Zároveň uviedol, že suma 416,94 Eur na stravu pre trojčlennú rodinu je účelovo navýšená. Navrhovateľka účelovo zavádza pri uvádzaní nevyhnutných výdavkov predkladaním duplicitných potvrdení za platby. Uviedol, že životná úroveň oboch manželov je v zásade rovnaká, navyše určenie manželského výživného navrhovateľke by bolo vzhľadom na ňou porušované základné zásady upravené v Zákone o rodine v rozpore s dobrými mravmi, preto žiadal návrh zamietnuť. 8. V priebehu konania právny zástupca navrhovateľky uviedol, že medzi účastníkmi boli v manželstve problémy, odporca sa viackrát odsťahoval zo spoločnej domácnosti a potom sa opäť vrátil. Naposledy dňa 07. 10. 2014 opustil spoločnú domácnosť a odvtedy ničím neprispieval navrhovateľke, ktorá je sama na rodičovskej dovolenke. Medzi účastníkmi prebiehajú viaceré konania o úpravu styku a určenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Majú vedomosť o tom, že odporca podal žiadosť o rozvod. Uviedol, že odporca deklaruje svoj príjem na úrovni cca. 1 600,- Eur, preto jeho návrh prispievať navrhovateľke výživným vo výške vo výške 50,- Eur považuje za absurdný a nereálny, vzhľadom na jeho a jej príjmy. Požadovaná suma výživného odzrkadľuje reálne náklady, ktoré musí navrhovateľka vynaložiť na stravu a bývanie, a teda nie je v žiadnom prípade prehnaná. Navrhovateľka nepopiera, že odporca po tom čo boli podané návrhy na súd robí nákupy a poskytuje výživu deťom, avšak premetom tohto konania je výživa navrhovateľky, na ktorú neprispieva. Poukázal na to, že odporca má prenajatý byt na G. XX V. B. a zároveň má prenajatý byt v Š.Z., ktorý je prázdny. Odporca nech zníži zbytočné náklady, pokiaľ uvádza, že mu nevychádza na výživu navrhovateľky. Ďalej poukázal na to, že tieto náklady na nájomné a ďalšie náklady, ktoré preukazuje odporca sú oveľa vyššie ako jeho deklarovaný príjem 1 200,- Eur, ktorý uviedol a predtým 1 700,- Eur. Rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť a preto žiadajú priznať výživné za obdobie od 01. 02. 2015 do právoplatnosti rozvodu manželstva t.j. do 28. 01. 2016 vo výške 200,- Eur mesačne, celkom sumu 2 380,64 Eur. 9. V priebehu konania právny zástupca odporcu uviedol, že odporca sa neodsťahoval zo spoločnej domácnosti dňa 07. 10. 2014, ale bol vyhodený, čo je dôležitá skutočnosť posudzovania z hľadiska dobrých mravov. Taktiež namietal tvrdenie, že odporca ničím odvtedy neprispieval. Od tejto doby prispieval min. 50,- Eur/týždenne a aj viac, čo vyplýva zo samotného návrhu navrhovateľky. Od apríla 2015 prispieva na maloleté deti sumou 250,- Eur. To sú pravidelné príspevky. Pokiaľ ide o mimoriadne výdavky a príspevky, ktorými prispieva na svoje deti tak je to napr. suma 120,- Eur za matrac pre deti, suma 500,- Eur za nákup oblečenia, obuvi pre deti a potravín, ktoré boli nielen pre deti. Ďalej samozrejme odporca dáva deťom darčeky. Odporcov príjem je mesačne cca. 1 562,- Eur podľa posledných dokladov. Jeho náklady sú vo výške cca. 500,- Eur na úvery, čo sa mu podarilo znížiť zo sumy 700,- Eur - predlžením doby splatnosti, 500,- Eur na nájom, nakoľko z dôvodu žiadosť navrhovateľky, že deti nemajú v 1-izbovom byte kde prespať a aby býval bližšie k bydlisku detí, bol nútený si prenajať 3-izbový byt v Š.. Odporca minie 100,- Eur na jedlo 100,- Eur cestovné výdavky, 10,- Eur internet, 15,- Eur na telefón, celkovo má výdavky približné na úrovni príjmov, ostáva tam nejaká rezerva, práve preto aj navrhli prispievať navrhovateľke sumou 50,- Eur mesačne výživným. Z uvedeného je zrejmé, že obaja účastníci majú približne rovnaký životný štandard zabezpečený. Pokiaľ ide o byt, je pravdou, že istý čas mal odporca prenajaté oba byty, lebo ten menší mal vo výpovednej lehote a nemohol si ho dovoliť neplatiť, pričom ten väčší byt si prenajal kvôli deťom. Uviedol, že od 10/2015 došlo k zníženiu príjmu odporcu zo sumy cca. 1 600,- Eur na 1 100,- Eur, pretože odporcovi bolo odňaté teamlíderstvo a seniorstvo, dôvodom bola reorganizácia. 10. V priebehu konania odporca uviedol, že dňa 07. 10. 2014 bol vyhodený po hádke a fyzicky napadnutý, manželkou prefackaný. Manželka ho fyzicky napádala už aj predtým. Po tom, čo bol vyhodený s manželkou a deťmi absolvoval víkendové nákupy, nakúpil deťom obuv a oblečenie a potraviny pre celú rodinu. Podľa jeho názoru manželka nakupovala zbytočnosti napr. množstvo kahancov za desiatky Eur, preto potom s tým prestal a posielal jej 50,- Eur. Od pojednávania jej posiela sumu 250,- Eur ako výživné na deti. 11. Súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi je čiastočne dôvodný. 12. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5P/20/2015-127 zo dňa 08. 12. 2015, dňa 28. 01. 2016 právoplatne rozvedené. Navrhovateľka požadovala priznanie manželského výživného do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode vo výške 200,- Eur mesačne, pričom zročné výživné za obdobie od 01. 02. 2015 do 28. 01. 2016 si vyčíslila sumou 2 380,64 Eur. 13. Súd priznal navrhovateľke manželské výživné za obdobie od 01. 02. 2015 (tj. odkedy navrhovateľka žiadala priznať výživné) do 28. 01. 2016 (tj. do zániku manželstva) vo výške 1 190,32 Eur. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v tomto období životná úroveň oboch manželov nebola zásadne rovnaká. V uvedenom období príjem navrhovateľky tvoril len rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavky na deti v sume 47,04 Eur. Navrhovateľka sa starala v zásade sama o obidve maloleté deti, pričom nie je sporné, že odporca jej prispieval v tomto období finančne na maloleté deti, najskôr dobrovoľne, neskôr na základe rozhodnutia súdu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že finančné prostriedky poskytnuté na výživu maloletých detí nie je možné považovať za príspevok na výživu samotnej navrhovateľky, keďže týmito finančnými prostriedkami je potrebné pokryť v prvom rade potreby maloletých detí. ako vyplýva z potvrdenia o príjmoch odporcu, priemerný príjem odporcu za posudzované obdobie 01/02/15-28/01/16) bol cca. 1 400,- Eur netto mesačne. Odporca síce deklaroval svoje výdavky v oveľa vyššej miere, pričom uvádzal najmä vysoké výdavky na splácanie úverov, avšak súd poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť odporcu vo vzťahu k manželke je prvoradá, okrem zabezpečenia výživného pre maloleté deti a zabezpečenia jeho základných životných potrieb v primeranej miere. Ako už súd uviedol navrhovateľkin príjem tvoril iba rodičovský príspevok, z ktorého musela finančne zabezpečiť všetky svoje životné náklady. v tejto súvislosti je iba pozitívne, že navrhovateľka spolu s deťmi býva u rodičov, ktorí tiež prispievajú na náklady spoločného bývania, nakoľko táto skutočnosť len znižuje výdavky navrhovateľky, ktoré by inak boli ešte vyššie. Odporca mal v uvedenom období príjem cca. 1 400,- Eur mesačne, pričom po odpočítaní nevyhnutých výdavkov na zabezpečenie jeho základných potrieb, ktoré sám deklaroval minimálne vo výške 645,90 Eur (vrátane výživného na maloleté deti) ide o sumu oveľa vyššiu ako samotné navrhovateľkine príjmy. Odporca rozporoval náklady navrhovateľky a maloletých deti na stravu a zabezpečenie nákladov na domácnosť, ktoré podľa neho boli na trojčlennú rodinu vo výške 416,94 Eur len na stravu účelovo navýšené. Sám odporca však deklaroval svoje nevyhnutné náklady na stravu vo výške 150,- Eur ( neskôr 100,-eur) na jednu osobu. Taktiež jeho výdavky na bývanie boli vysoké napr. aj z dôvodu prenajatia dvoch bytov súčasne, pričom tieto náklady súd nepovažuje za nevyhnutné a potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb odporcu. Pritom neobstojí námietka odporcu, že tak urobil na základe žiadosti navrhovateľky, nakoľko takáto požiadavka nebola v konaní preukázaná a je vecou odporcu, aby zvážil reálnosť resp. nereálnosť akýchkoľvek požiadaviek z hľadiska jeho finančných možností. Odporca uviedol, že sám spláca náklady na úvery poskytnuté obom manželom a spotrebované počas manželstva a to vo výške 700,-Eur mesačne. Tieto výdavky odporcu, spolu s výdavkami na výživné maloletých detí a zabezpečenie si základných životných potrieb tvoria sumu vyššiu ako je odporcom deklarovaný príjem Súd preto v neposlednom rade vzal do úvahy tú skutočnosť, že manželské výživné na zabezpečenie základných životných potrieb na výživu odkázaného manžela má prednosť pred úhradou akýchkoľvek pôžičiek a úverov. Pričom ako súd uviedol, čistý mesačný príjem odporcu v posudzovanom období predstavoval sumu cca. 1 400,- Eur mesačne. Je teda zrejmé, že príjmy ktoré dosahoval odporca v čase trvania manželstva účastníkov konania boli podstatne vyššie, než aké boli navrhovateľke vyplácané štátne sociálne dávky. V prípade účastníkov tohto sporového konania išlo za uvedené obdobie o rozhodovanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Podľa platnej právnej úpravy, ak si niektorí z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh druhého z manželov ju určí tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká, pričom prihliada na starostlivosť o domácnosť. 14. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že navrhovateľka v posudzovanom období zabezpečovala starostlivosť o maloleté deti účastníkov konania a poberala len príslušnú dávku rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur a prídavky na dieťa. Z tejto sumy zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a výživu pre seba a maloleté deti. Odporca jej prispieval na výživu maloletých detí, aj to zo začiatku sumou nižšou, ako bola následne určená rozhodnutím súdu o vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom. 15. Súd bol teda toho názoru, že v tomto prípade bol daný dôvod určiť odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na jej výživu za vyššie uvedené obdobie odo dňa kedy požadovala navrhovateľka určiť výživné (tj. od 01. 02. 2015 do zániku manželstva týchto účastníkov t.j. do 28. 01. 2016), aby v súlade so zákonom bola životná úroveň oboch manželov v čase, kým ešte trvalo ich manželstvo v zásade rovnaká. Toto vyrovnanie životnej úrovne podľa názoru súdu zabezpečovala suma výživného priznaná navrhovateľke vo výške 100,- Eur mesačne. 16. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného zo strany odporcu vo vzťahu k navrhovateľke za obdobie od 01. 02. 2015 do 28. 01. 2016 (t.j. do právoplatného zániku manželstva účastníkov), vznikol odporcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za predmetné obdobie a to v sume 1 190,32 Eur na úhradu ktorého súd odporcu zaviazal. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy priznaného výživného za mesiace február 2015 až december 2015 vo výške 100,- Eur mesačne a pomernej časti výživného za január 2016 zodpovedajúcej 28 dňom uvedeného mesiaca, čo predstavovalo čiastku 90,32 Eur (t.j. 100,- Eur / 31 dní x 28 dní). Spolu tak uvedené zročné výživné predstavovalo vyššie priznanú čiastku 1 190,32 Eur (t.j. 11 x 100,- Eur + 90,32 Eur). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na priznanie výživného zamietol ako nedôvodný. 17. Pokiaľ ide o námietky odporcu, ktorý žiadal manželské výživné nepriznať, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľka ho prinútila k odchodu zo spoločnej domácnosti a fyzicky napadla, súd poukazuje na skutočnosť, že z odôvodnenia rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené vyplýva, že súd príčinu rozvratu manželstva videl v nezhodách medzi manželmi plynúce v nedostatku komunikácie medzi manželmi o ich potrebách a ich neuváženým hospodárením vzhľadom na obmedzený príjem rodiny. S poukazom na uvedené, ako aj skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané správanie navrhovateľky voči odporcovi v rozpore s dobrými mravmi, nebol daný žiadny dôvod na nepriznanie výživného navrhovateľke pre rozpor s dobrými mravmi. Odporca ďalej namietal, že navrhovateľka bola spôsobilá objektívne vykonávať zárobkovú činnosť, pričom tak neurobila. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v rozhodnom období sa navrhovateľka starala o maloleté deti a bola poberateľkou rodičovského príspevku, pričom samotnou podstatou tejto dávky je zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa v zákonom stanovenom časovom období. Preto nie je možné zabezpečenie poberanie rodičovského príspevku a zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti z ktorého dôvodu navrhovateľka nebola zárobkovo činná, považovať za také konanie navrhovateľky, ktoré by bolo objektívne potrebné posúdiť, ako zjavne účelové vyhýbanie sa povinnosti pracovať a zabezpečiť si tak prostriedky na uspokojovanie svojich životných potrieb, ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že navrhovateľka po skončení rodičovskej dovolenky je v súčasnom období zamestnaná a objektívne si tak sama zabezpečuje svoje základné životné potreby. 18. Súd v konaní nevykonal navrhovateľkou navrhnutý dôkaz výsluchom matky navrhovateľky, ktorú navrhla vypočuť za účelom preukázania okolností vyhodenia odporcu z domácnosti, nakoľko vykonanie tohto dôkazu vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o rozvode účastníkov a tam zistené príčiny rozvratu manželstva súd považoval za nadbytočné a nehospodárne. 19. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 20. Súd o trovách konania rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., kedy navrhovateľka bola v konaní len čiastočne úspešná a preto súd vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva. 21. Pokiaľ ide o súdny poplatok, súd rozhodoval podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 o súdnych poplatkoch a keďže navrhovateľka bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona oslobodená od súdneho poplatku a mala čiastočný úspech v spore, súd zaviazal odporcu, ktorý nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, k úhrade súdneho poplatku z návrhu na účet Okresného súdu Bratislava II. vo výške 16,50 Eur. Vychádzal pritom z toho, že základ pre vyrubenie súdneho poplatku predstavovala celková suma zaostalého výživného vo výške 1 190,32 Eur. Podľa položky č. 8 písm. a./ prílohy zák. č.71/1992 o súdnych poplatkoch výška súdneho poplatku v prípade návrhu na určenie výživného medzi manželmi predstavuje 2% z ceny predmetu, najmenej však 16,50 Eur. Keďže pri základe poplatku 1 190,32 Eur by 2% poplatok činil sumu len 23,81 Eur, súd určil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v uvedenej výške. 22. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie osoba povinná platiť výživné, ktorý žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, resp. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie právne odôvodnil podľa § 365 písm. a/, b/, d/, f/ C.s.p. Povinný namieta, že životná úroveň navrhovateľky a povinného bola v rozhodnom období v zásade rovnaká a to na základe skutočností, ktoré boli v konaní preukázané, resp. neboli medzi účastníkmi sporné, avšak súd prvej inštancie ich pri rozhodovaní nezohľadnil v potrebnom rozsahu. Povinný bol nútený nájsť si po vyhodení zo spoločnej domácnosti dňa 07.10.2014 byt, v ktorom by býval. Ďalší byt v Šamoríne povinný tvrdí, že si zaobstaral z dôvodu toho, aby mal väčší byt, kde by mohol realizovať styk s maloletými deťmi. Na takýto výdavok by podľa povinného mal súd hľadieť, ako na odôvodnený výdavok. 23. Povinný tvrdí, že po odchode zo spoločnej domácnosti finančne prispieval nielen na maloleté deti, ale aj na chod domácnosti a potreby navrhovateľky, medzi ktoré okrem stravy možno zaradiť aj nákupy tovaru podľa želania navrhovateľky (ako príklad povinný uvádza kúpu kahancov). Povinný do súčasnosti spláca dlhy, ktoré rodine vznikli z dôvodov na strane navrhovateľky a splácanie dlhov povinným nemožno pri určovaní výživného na manželku opomenúť. 24. Povinný upozorňuje na to, že výdavky navrhovateľky považuje za nadhodnotené. 25. Súd prvej inštancie podľa názoru povinného neodôvodnil prečo práve suma 100 eur je dostatočná na to, aby životná úroveň účastníkov bola v zásade rovnaká. Povinný v tomto prípade namieta arbitrárnosťou rozhodnutia súdu. Súd neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonávala v rozhodnom období žiadnu zárobkovú činnosť, aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu riešila požadovaním výživného. 26. Povinný tvrdí, že od mesiaca august prišlo k zníženiu jeho príjmov nakoľko bol preradený na nižšiu pozíciu. 27. K odvolaniu povinného sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiada aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. 28. K odvolaniu povinného navrhovateľka namieta, že neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil, že jeho tvrdenia o znížení jeho príjmu sú pravdivé. Navrhovateľka je toho názoru, že nájomná zmluva na byt v Šamoríne bola uzavretá len fiktívne, nakoľko povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že by tento nájom aj platil. Nie je pravdou, že v mesiaci marec 2015 splatil dlh otcovi navrhovateľky, on len prestal plniť svoje záväzky. Odvolateľ, napriek tomu, že v rozhodnom čase existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zahŕňalo aktíva aj pasíva vo svojom prejave rozdeľuje najmä aktíva - dlhy svojej vtedajšej manželky. Navrhovateľka má za to, že sa jednalo o spoločné dlhy, za ktoré zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Navrhovateľka namieta, že k vyhodeniu povinného z domu, v ktorom bývali neprišlo samotnou navrhovateľkou, ale matkou navrhovateľky. Navrhovateľka namieta, že je na riadnej rodičovskej dovolenke a to až do 11.03.2017 a nie na predĺženej rodičovskej dovolenke. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že nie je pravda, že nemala výdavky súvisiace s bývaním v rodinnom dome svojich rodičov, keďže takéto náklady dokopy tvorili sumu 69 eur. Navrhovateľka žiada potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň si aj uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. 29. K vyjadreniu navrhovateľky sa vyjadril povinný, ktorý nesúhlasí s vyjadrením navrhovateľky. Povinný tvrdí, že zniesol dôkazné bremeno a predložil súdu prvej inštancie všetky relevantné dôkazy preukazujúce zníženie jeho príjmu. Povinný tvrdí, že životná úroveň jeho a navrhovateľky bola približne rovnaká a to okrem iného aj z dôvodov pravidelných platieb výživného na maloleté deti, permanentných nákupov zo strany povinného, ako aj finančnej výpomoci od jej rodičov. Navrhovateľka iniciovala väčšinu súdnych konaní a sama sa pričinila svojím správaním o rozvrat manželstva. Navrhovateľka si bola vedomá, že povinný zhotovuje nahrávku a aj napriek tomu sa nedokázala ovládnuť natoľko, aby sa zdržala hanlivého a osočujúceho správania voči povinnému. 30. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 31. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávaniam(§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej platiť výživné nie je opodstatnené. 32. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 33. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 34. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že osoba povinná v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne podstatné tvrdenia, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. ktoré by dostatočne a vyčerpávajúco neodôvodnil už súd prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie 35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 36. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).