Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/681/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215216673 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215216673.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, Panenská 7, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: Q. O., A.. XX. XX. XXXX, W. Y. P. X, W., št. občianka SR, o zaplatenie 1.413,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. októbra 2015, č. k. 58C/310/2015-32, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í t a k, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.413,63 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88% ročne zo sumy 1.269,74 eur od 17.6.2014 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17.6.2014 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 84,50 eur na účet navrhovateľa vedený v Poštovej banke a.s., č.ú. XXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo VÚB a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS XXXXXXXX, to všetko súd povoľuje navrhovateľke splácať v mesačných splátkach vo výške 40,- eur vždy do 15 dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie v sume 16,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 33,97 eur, všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Advokátskej kancelárii JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.413,63 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 1.269,74 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia, trovy konania vo výške 84,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur. To všetko jej povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 40 eur vždy do 15 dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 369 ods. 1, § 497 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej „Obch. zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, h/, § 9 ods. 9, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1, § 3a ods. 2 a 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2 a 4 písm. k/, ods. 5, ods. 9, § 517 ods. 1 a 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“) a vecne nezaplatením zosplatnenej časti úveru poskytnutého navrhovateľom odporkyni. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku odkázal na vykonané dokazovanie, ktorým mal preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa dňa 4. 12. 2012, v písomnej forme platne uzatvorili Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur. Odporkyňa však svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, v dôsledku čoho bol navrhovateľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a žiadať od odporkyne dlžnú čiastku vo výške 1.413,63 eur, pozostávajúcu zo zvyšku úverovej istiny v sume 1.269,74 eur, dlžných úrokov z omeškania vo výške 130,45 eur, dlžného poistného z úveru 14,44 eur, ako aj úrokov z dlžnej úverovej istiny podľa bodu 4.4. časti 3 Zmluvy. Nezaplatením zosplatnenej časti úveru v lehote splatnosti, t. j. nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru sa odporkyňa dostala do omeškania, súd preto vyhodnotil ako dôvodný aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania a úroku z dlžnej úverovej istiny. Navrhovateľovi však nepriznal ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,15 % z dlžnej sumy od 17. 6. 2014 do zaplatenia, ale len úrok z omeškania vo výške 5,15 %, nakoľko podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania, bola výška úrokov o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. V časti prevyšujúcej tento úrok súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporkyni vzhľadom na jej aktuálne majetkové pomery povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 40 eur, vždy do 15 dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia pod sankciou straty výhody splátok. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania predstavujúcich zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 84,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 191,42 eur za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, 2x á 71,37 eur + 2x á 8,39 eur), v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Proti zamietajúcemu výroku uvedeného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a pre nesprávne právne posúdenie veci žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 4. 12. 2012. Vzhľadom na znenie ust. § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k 31. 1. 2013 má preto navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 17. 6. 2014 do zaplatenia, a nie vo výške 5,15 % ročne do zaplatenia, ako mu v napadnutom rozhodnutí priznal súd prvého stupňa. Súčasne si navrhovateľ v podanom odvolaní uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 84,50 eur za súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia vo výške 95,71 eur. Odporkyňa sa v súdom stanovenej lehote k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa bolo podané dôvodne. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka v znení účinnom od 1. júna 2014 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu Podľa § 10c predmetného nariadenia (Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom pred 1. februárom 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1.413,63 eur titulom neuhradeného záväzku zo Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 4. 12. 2012, pozostávajúcej zo zostatku úverovej istiny po mimoriadnom zosplatnení úveru vo výške 1.269,74 eur, dlžných úrokov z omeškania vo výške 130,45 eur a dlžného poistného z úveru vo výške 14,44 eur. V časti príslušenstva ju zaviazal na úhradu úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne zo sumy 1.269,74 eur do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti príslušenstva prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania, návrh zamietol. Priznanú výšku odôvodnil tým, že podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania (17. 6. 2014) bola výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Treba však prisvedčiť navrhovateľovi, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania vychádzal z ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, nakoľko podľa intertemporálnej úpravy citovaného nariadenia, ktorou sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neriadil, sa výška úroku z omeškania aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 riadi právnou úpravou účinnou pred 1. februárom 2013, t. j. pred prijatím novely č. 20/2013 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013. V danom prípade k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere došlo dňa 4. 12. 2012, a preto súd prvého stupňa mal o úrokoch z omeškania rozhodovať podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom pred 1. februárom 2013, kedy výška úrokov z omeškania bola určená o osem percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t. j. 8 + 0,15 % ročne. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď navrhovateľom správne uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia vyhodnotil ako presahujúci zákonom stanovenú výšku. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti príslušenstva podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že navrhovateľovi priznal požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.413,63 eur od 17. 6. 2014 do zaplatenia, zodpovedajúci zneniu ust. § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.2.2013, v znení neskorších predpisov. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie v sume 16,50 eur (nie v sume 84,50 eur, ako nesprávne uviedol navrhovateľ) a podľa § 10 ods. 1, 2, 3, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 33,97 eur, a to za 1 úkon právnej služby á 19,92 eur, režijný paušál 1x á 8,39 eur + 20 % DPH v sume 5,66 eur. Pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odvolací súd riadiac sa ust. § 10 ods. 1, 2, 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, vychádzal z rozdielu medzi súdom prvého stupňa priznanej a navrhovateľom požadovanej výšky úrokov z omeškania, nie z tarifnej hodnoty veci zodpovedajúcej výške žalovanej istiny, ako si nesprávne uplatnil navrhovateľ, nakoľko táto nebola predmetom odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že uplatnený úrok z omeškania predstavuje plnenie na neurčitý čas, tarifnú hodnotu veci odvolací súd stanovil päťnásobkom ročného plnenia (§ 10 ods. 3 uvedenej vyhlášky). Navrhovateľ sa v konaní domáhal úroku z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 1.413,63 eur, čo za jeden rok omeškania predstavuje sumu 115,21 eur a jej päťnásobok sumu 576,05 eur. Súd prvého stupňa navrhovateľovi napadnutým rozsudkom priznal len 5,15 % p.a. zo sumy 1.413,63 eur, čo za jeden rok omeškania predstavuje sumu 72,80 eur a jej päťnásobok sumu 364 eur. Nakoľko predmetom odvolacieho konania bol len rozdiel medzi navrhovateľom požadovanou a súdom prvého stupňa priznanou výškou úroku z omeškania, tarifná hodnota predstavovala ich rozdiel, t. j. sumu 212,06 eur, z ktorej odvolací súd pri určení hodnoty úkonu právnej služby vychádzal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.