Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/304/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215217889 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215217889.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti povinnému: U. S., C.. XX.XX.XXXX, W. XXXXX/XX, XXX XX S., vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jana Virličová, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 5383/15, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 7.662,17 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 55Er/3343/2015-13 zo dňa 19.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/3343/2015-13 zo dňa 19.08.2015, potvrdzuje. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že podľa § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2014-526 zo dňa 28.04.2014, v spojení s opravným uznesením sp. zn. II/2014-526 zo dňa 21.11.2014, zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 31.08.2009 a Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktorých súčasťou bola aj rozhodcovská doložka. 2. Uvedená zmluva bola uzatvorená medzi poskytovateľom úveru - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti v zmysle výpisu z Obchodného registra SR okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorý nekonal v rámci obchodnej, ani podnikateľskej činnosti. Povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy ani obsah jej VOP, zmluva má aj preto charakter spotrebiteľskej zmluvy a podlieha úprave § 52 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora ES - rozsudok zo dňa 04.06.2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Györfi, rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci C-168/05 Mostaza Claro alebo rozsudok zo dňa 21.11.2002 vo veci C-473/00 Cofidis SA proti Jean- Louis Fredout, konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia okrem prípadu, že to spotrebiteľ namieta. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v článku 7 Smernice Rady 93/13/EHS, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok, prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Zároveň poukázal na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/47/2011 zo dňa 24.02.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, č. k. 12CoE 11/2011-28 zo dňa 10.05.2011, ako aj na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uznesenie sp. zn. 5M Cdo 25/2012 zo dňa 12.06.2013 a uznesenie sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011. 4. Súd prvej inštancie mal za to, že skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 5. Rozhodcovská doložka musí mať pre platnú existenciu splnenú podmienku písomnej formy v zmysle § 4 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK). Písomná forma rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 31.08.2009 však splnená nebola, preto v danom prípade rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. v čl. IX bod č. 3 je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nie je možné ju považovať za platne uzatvorenú. Tým nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili. 6. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou VOP navyše nedáva možnosť účastníkom voľby iného, ako rozhodcovského súdu je neprijateľná a napadnuté ustanovenie absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Už samotná forma zmluvy a VOP, t.j. drobný a ťažko čitateľný, husto popísaný text už sám o sebe sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. 7. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/,d/, e/,f/ OSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený v rozsiahlom odvolaní namietal, že exekučný súd preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil zákonný limit vyplývajúci z § 44 ods. 2 EP a z § 45 ods. 1, 2 ZoRK a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola povinnému ponúknutá právnym predchodcom oprávneného (VÚB, a.s.) v súlade s § 93b zákona o bankách. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Namietal, že súd prvej inštancie sa s neplatnosťou rozhodcovskej doložky riadne nevysporiadal, konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, čím mu odňal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a súdom zistenému skutkovému stavu. 8. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa v súlade s § 243d ods. 1 EP začalo dňa 31.03.2015 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke Mgr. Jane Virličovej. 13. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, vydaný pod č.k. II/2014 -526 dňa 28.4.2014. Záväzkový vzťah účastníkov konania má pôvod v spotrebiteľskej zmluve o poskytnutí spotrebného úveru, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinným pod č. 005913011250809 dňa 31.8.2009. Oprávnený nadobudol exekučne vymáhanú pohľadávku postúpením. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi, ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 Exekučného poriadku jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane rozhodcovských rozsudkov a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 15. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). 16. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu, teda vzhľadom na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. 17. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc preto nie je dôvodná. 18. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nemožnosť skúmania rozhodcovskej doložky/zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 52 a nasl. OZ). Konštantná judikatúra súdov v tejto oblasti zaujala prevládajúci názor o prípustnosti a dôvodnosti takéhoto prieskumu. 19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. 20. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve o poskytnutí spotrebného úveru v nepodpísaných VOP. Neplatnosť rozhodcovskej doložky vzhliadol v absencii jej obligatórnej písomnej formy, absencii súhlasu dlžníka s rozhodcovskou doložkou a v neprijateľnom zmluvnom charaktere tohto dojednania pre vylúčenie možnosti podania žaloby na súd. 21. Súd prvej inštancie svoj záver odvodil od znenia zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok (VOP), účinných od 1.1.2009, založených na čl. 11 spisu. Z čl. IX bod 3, citovaných VOP vyplýva dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vzniknú zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní podľa zák. č. 244/2002 Z.z., Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk. Rozhodcovská doložka je uvedená v osobitne nepodpísaných VOP, ktoré podľa čl. II, bod 2 zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru tvoria jej súčasť a dlžník v zmluve (čl. II bod 2) potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený, súhlasí s nimi a prevzal ich súčasne so zmluvou. 22. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len z dôvodu jej technického zapracovania do nepodpísaných OP, odvolací súd s poukazom na svoje predchádzajúce rozhodnutia (vo veci 21 CoE 80/2014, 221CoE 81/2014, 21CoE 478/2014, 21 CoE 488/2014, 21CoE 501/2014 a iné), od ktorých nemá dôvod sa odkloniť uvádza, že technický spôsob umiestnenia rozhodcovskej doložky do VOP, ktoré nie sú osobitne podpísané nemožno automaticky a bez ďalšieho považovať za nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. Odvolací súd preto záver súdu prvej inštancie o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len pre jej umiestnenie v nepodpísaných obchodných podmienkach nepovažuje za správny a nestotožňuje sa s ním. 23. Z hľadiska posúdenia rozhodcovskej doložky uvedenej priamo v čl. II bod 5 zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru odvolací súd konštatuje, že zmluva bola riadne podpísaná oboma jej účastníkmi, čím je podmienka písomnej formy rozhodcovskej doložky nesporne zachovaná. Z obsahu cit. článku účastníkmi podpísanej zmluvy vyplýva návrh banky na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní ako aj súhlas dlžníka s týmto návrhom. Záver súdu prvej inštancie o absencii súhlasu dlžníka s ňou je preto nesprávny. 24. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích dôvodov v ďalšom zameral na skúmanie záverov súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere tohto zmluvného dojednania je správny. 25. Z obsahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, ani z ustanovení VOP, ani z textu samotnej, účastníkmi podpísanej zmluvy nevyplýva poučenie (usmernenie) spotrebiteľa zo strany banky (dodávateľa), že v zmysle zákona nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. 26. Odvolací súd s poukazom na konštantnú judikatúru všeobecných súdov nepovažuje za právne relevantnú argumentáciu odvolateľa, že povinný ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť, resp. neprijať rozhodcovskú doložku. 27. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil právny názor o ochrane práv spotrebiteľa ako slabšej strany ( napr. MCdo 9/2012, 5 Cdo 61/2012, 5 Cdo 232/2012, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 217/2012, 6 Cdo 1/2012). 28. Exekučný súd je v prípadoch rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľských veciach oprávnený skúmať súlad rozhodcovskej doložky so zákonom z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré je týchto prípadoch dôvodné aplikovať. 29. Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. a/ až c/ ZoRK oprávnený na jeho preskúmanie vrátanie preskúmania rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvodzuje právomoc rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku prieskumu aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok (NS SR 6 Cdo 135/2012). 30. Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy; iba rozhodcovská zmluva, ktorá je platne uzavretá, môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní ( NS SR 2Oboer 68/2013, obdobne NS SR 6 Cdo 105/2011, 5 Cdo 230/2011, 6 Cdo 4/2013, KS Prešov 3CoE 29/2010). 31. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie vyvodil z „obmedzenia“ práva spotrebiteľa (povinného) ako slabšej zmluvnej strany, domáhať sa ochrany na všeobecnom súde ( NS SR 6 Cdo 4/2013). 32. Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia, v čom táto nerovnováha spočíva a bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie arbitrárne a nezákonné. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie nerovnováhu spôsobujúcu neprijateľnosť zmluvnej podmienky v súlade s konštantnou rozhodovacou činnosťou videl práve vo vylúčení možnosti uplatnenia práva spotrebiteľa na všeobecnom súde. 33. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného rozhodnutím Ústavného súdu II. ÚS SR č. 499/2012 odvolací súd má za to, že nejde o rozhodnutie predstavujúce líniu ustálených rozhodnutí ÚS SR v konkrétnych právnych otázkach. Svedčí o tom rovnocenné oponujúce rozhodnutie iného senátu ÚS SR I. ÚS 41/2014-15 z 29. 1. 2014, ktoré voči rozhodnutiu II. ÚS SR č. 449/2012 vyjadruje iný, opačný právny názor, vychádzajúci z predchádzajúcich rozhodnutí ústavného súdu v obdobných veciach. 34. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom, ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ako sa nesprávne domnieva oprávnený dôvodiac, že súd prvého stupňa vydaním napadnutého uznesenia povinného neprimerane zvýhodnil. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j. či dohoda o rozhodcovskej doložke je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. 35. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy) oprávnený a povinný, vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu so zákonom, resp. rozhodcovská zmluva alebo doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci predstavuje takú kolíziou dvoch, alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 36. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky vylučujúcej možnosť podania žaloby na všeobecný súd, podľa názoru odvolacieho súdu existuje. 37. Súd prvej inštancie preto na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku obsiahnutú v čl. II bod 5 zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru a v čl. IX bod 3 VOP tvoriacich súčasť zmluvy, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pre vylúčenie možnosti súdneho prejednania veci, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. 38. Toto rozhodnutie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu ( IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). 39. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a tento následne mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonávanie exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu veriteľom vopred určenému rozhodcovskému súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. 40. Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 OZ, v znení k 31.8.2009 (ku dňu uzavretia zmluvy účastníkov), podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade aj so Smernicou Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, implementovanou do právneho poriadku Slovenskej republiky. 41. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil ako vecne správne. 42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. 43. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).