Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/263/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215220481 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215220481.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: ERS T.I.M. spol. s r.o., Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 36 752 061, zastúpenému Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Ševčenkova č. 32, o zaplatenie 1.814,86 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. apríla 2016 č.k. 50C/369/2015-61 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pre nedostatok právomoci podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 O.s.p. zastavil konanie, v ktorom žalobca uplatňoval úrok z omeškania z dôvodu nevyplatenia nadmerného daňového odpočtu DPH v primeranej lehote a po právoplatnosti uznesenia postúpil vec daňovému úradu. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania a napokon rozhodol o vrátení súdneho poplatku za podanú žalobu. 2/V odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že na rozhodovanie o úroku z omeškania z nevyplatenia nadmerného odpočtu dane je podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku (zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní) oprávnený rozhodnúť správca dane, ktorým je v danom prípade Daňový úrad Bratislava. Poukázal pritom na ustanovenie § 2 daňového poriadku, podľa ktorého úrok z omeškania z daňového preplatku treba považovať za daň. 3/ Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie. V rozsiahlom odvolaní poukázal na porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď odôvodnenie napadnutého uznesenia považoval za nedostatočné, bez nastolenia odpovedí na jeho podstatnú právnu argumentáciu. Zdôraznil tiež, že žalovaného požiadal o zaplatenie úroku z omeškania, tento však bez vydania rozhodnutia, proti ktorému by bolo možné podať odvolanie, mu len formou listu oznámil, že úrok z omeškania nevyplatí, pretože nadmerný odpočet dane bol zaplatený v zákonnej lehote po skončením daňovej kontroly. Domnieval sa preto, že žalovaný ani v budúcnosti nebude mať vôľu o žalovanom nároku rozhodnúť, teda jediným orgánom je súd. 4/Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že žalobca mal možnosť pred podaním žaloby využiť iné prostriedky právnej ochrany, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a to Daňový poriadok, resp. zákon o sťažnostiach. Pokiaľ by tak postupoval, mal by možnosť podať žalobu na správny súd. Poukázal pritom na judikatúru správnych súdov, v zmysle ktorej oznámenie žalovaného o tom, že úroky z omeškania neuhradí, svojimi dôsledkami zasiahlo do ústavy chráneného práva žalobcu na prejednanie veci, preto bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Zopakoval argumentáciu z prvostupňového konania o tom, že všeobecný súd nemá právomoc v spore konať a rozhodnúť a o nedostatku právnej subjektivity v občianskom súdnom konaní. 5/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 6/Súdy disponujú právomocou prejednať a rozhodnúť spor. Absencia civilnej právomoci súdu (sumár záležitostí súkromnoprávneho charakteru v zmysle § 3 CSP), ako jednej zo základných podmienok konania, má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí (§ 10 ods. 2 CSP). 7/Odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na riadne odôvodnené právne závery súdu prvej inštancie o nedostatku právomoci v spore konať. 8/Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že spor nemožno považovať za súkromnoprávny, keďže ide o nárok na zaplatenie úroku s omeškania v súvislosti s tvrdeným oneskoreným vrátením nadmerného odpočtu DPH. Za daň sa podľa daňového poriadku, podľa ktorého je úrok z omeškania i uplatnený, považuje i úrok z omeškania. Predmet sporu treba preto považovať za daň, ktorú nemožno považovať za plnenie, týkajúce sa súkromnoprávneho sporu. 9/Samotná skutočnosť, že žalovaný po doručení žiadosti žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania (podľa daňového poriadku) nevydal rozhodnutie, nezakladá právomoc všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť. 10/Ako správne vo vyjadrení k odvolaniu uviedol i žalovaný, žalobca mal iné možnosti právnej ochrany, ktoré podľa obsahu spisu nevyužil. 11/Predovšetkým treba poukázať na skutočnosť, že v rámci správneho súdnictva predmetom prieskumu nie sú len rozhodnutia orgánov verejnej správy, ale i oznámenia, vyjadrenia a pod. orgánov verejnej správy, pokiaľ sa týkajú práv a povinností osôb v oblasti verejnej správy (porovnaj napr. uznesenie NS SR, sp. zn. 5 Sžp 5/11). Je preto nepochybné, že i oznámenie žalovaného o tom, že uplatnený úrok z omeškania nevyplatí, bolo listinou spôsobilou súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 12/Okrem toho žalobcovi nič nebránilo, aby po doručení oznámenia správcu dane požadoval vydanie formálneho rozhodnutia o tejto skutočnosti a pre prípad jeho nevydania mal možnosť domáhať sa súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva v konaní o nečinnosť správneho orgánu (§ 250t O.s.p.), výsledkom ktorého mohlo byť uloženie povinnosti žalovanému, aby vo veci konal a rozhodol. Neobstojí preto názor žalobcu, že pokiaľ žalovaný ako správca dane z úroku z omeškania nerozhodol, môže o uplatnenom úroku rozhodnúť len všeobecný súd. 13/Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 14/Žalovanému, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže mu nevznikli žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 15/Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). V Bratislave, dňa 30. september 2016