Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/184/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221337 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215221337.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, Q.C. XXX/XX, XXX XX B., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 9206/2015, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 858,26 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 55Er/4124/2015-42 zo dňa 11.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/4124/2015-42 zo dňa 11.01.2016, potvrdzuje. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že po preskúmaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2,3 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „EP“), § 4 ods. 1 až 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej „ZoRK“) a § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) dospel k záveru o nevykonateľnosti exekučného titulu, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej v spotrebiteľskom vzťahu účastníkov konania. S poukazom na rozhodnutia ESD (napr. vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Györfi, C-168/05 - Mostaza Claro alebo C-473/00 - Cofidis SA proti Jean- Louis Fredout) a rozhodnutí súdov SR uviedol, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel, čím má vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá len v účastníkmi nepodpísaných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere je neplatná pre nedostatok obligatórnej písomnej formy, ako aj pre vylúčenie možnosti voľby iného, než rozhodcovského súdu. Tieto okolnosti spôsobujú značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Táto zmluvná podmienka s ním nebola osobitne dojednaná. Súd navyše zastáva názor, že už samotná forma zmluvy, t.j. drobný a ťažko čitateľný, husto písaný text, už sám o sebe sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písm. a), d), e), f) zákona č. 99/1963 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvého stupňa vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523120'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému, možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Ďalej odvolateľ uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252345'&ucin-k-dni='30.12.9999'>,<aspi:// module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252345'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 244/2002 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného, uzavrela s povinným v súlade so ZoRK platnú rozhodcovskú doložku. Odvolateľ poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s, ako jeho právny predchodca, postupovala v súlade s § 93 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252393'&ucin-k-dni='30.12.9999'> b) Zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Poukázal ďalej na to, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252353'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523153'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p.. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán a konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Poukázal ďalej na to, že ak by prvostupňový súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej ešte odvolateľ uviedol, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor a to spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči v skutkovo a právne obdobných veciach, v troch veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojim postupom neprimerane zvýhodnil povinnú na základe jej postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania tak v zmysle § 374 ods. 4 OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona a vzhľadom na predloženie veci odvolaciemu súdu sudcom súdu prvého stupňa, sú splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP v rozsahu dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru, že napadnuté odvolanie nie je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa v súlade s § 243d ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti začalo dňa 31.03.2015, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jane Virličovej. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, vydaný pod sp. zn. IA-C/0614/0319 dňa 17.07.2014. Právny vzťah oprávneného a povinného bol založený zmluvou o úvere, označenej ako „Zmluva o úvere - dostupnápôžička“, zo dňa 21.10.2012 a vzhľadom na jeho hmotnoprávny obsah a charakter účastníkov (zmluvných strán), ide o vzťah spotrebiteľský. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské rozhodcovské spory), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. Podľa § 219 ods.1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi, ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa konštatuje, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 Exekučného poriadku jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane rozhodcovských rozsudkov a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej, ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu teda, vzhľadom na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvého stupňa preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc preto nie je dôvodná. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvého stupňa vytýka nemožnosť skúmania rozhodcovskej doložky/zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 52 a nasl. OZ). Konštantná judikatúra súdov v tejto oblasti zaujala prevládajúci názor o prípustnosti a dôvodnosti takéhoto prieskumu. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej nepodpísaných obchodných podmienok, ktoré nie sú s úverovou zmluvou technicky spojené. Neplatnosť rozhodcovskej doložky vzhliadol v absencii jej obligatórnej písomnej formy, absencii súhlasu dlžníka s rozhodcovskou doložkou a v neprijateľnom zmluvnom charaktere tohto dojednania pre vylúčenie možnosti podania žaloby na súd. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že svoj záver odvodil od všeobecných obchodných podmienok (ďalej „OP“) platných od 23.04.2012 a účinných od 23.06.2012, založených na čl. 17-34 spisu. Z časti II citovaných OP bod 10.2.2 vyplýva dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vzniknú zo zmluvy, a ktorých iniciátorom (žalobcom) je banka, budú rozhodované v rozhodcovským súdom. Obchodné podmienky nie sú účastníkmi zmluvy osobitne podpísané. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len z dôvodu ich technického zapracovania do nepodpísaných OP, odvolací súd s poukazom na svoje predchádzajúce rozhodnutia (vo veci 21 CoE 80/2014, 221CoE 81/2014, 21CoE 478/2014, 21 CoE 488/2014, 21CoE 501/2014 a iné), od ktorých nemá dôvod sa odkloniť uvádza, že technický spôsob umiestnenia rozhodcovskej doložky do VOP, ktoré nie sú osobitne podpísané nemožno automaticky a bez ďalšieho považovať za nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky. Odvolací súd preto záver súdu prvého stupňa o nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky len pre jej umiestnenie v nepodpísaných obchodných podmienkach nepovažuje za správny a nestotožňuje sa s ním. Z hľadiska posúdenia zachovania obligatórnej písomnej formy rozhodcovskej doložky, odvolací súd v prejednávanej veci ďalej dáva do pozornosti súdu prvého stupňa tú podstatnú skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola uvedená len v bode 10.2.2 obchodných podmienok, ale je obsiahnutá priamo aj v bode 3.5 účastníkmi podpísanej zmluvy o úvere-dostupnápôžička (založenej na čl. 16 spisu súdu prvého stupňa), čím je podmienka jej písomnej formy nesporne zachovaná. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích dôvodov preto zameral na skúmanie správnosti záverov súdu prvého stupňa o neprijateľnom charaktere zmluvného dojednania o rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že právny záver súdu prvého stupňa o neprijateľnom charaktere tohto zmluvného dojednania je správny. Z obsahu rozhodcovskej doložky uvedenej v účastníkmi podpísanej zmluve ani z ustanovení obchodných podmienok, ani z textu samotnej, účastníkmi podpísanej zmluvy, nevyplýva poučenie (usmernenie) spotrebiteľa zo strany banky (dodávateľa), že v zmysle zákona nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd s poukazom na konštantnú judikatúru všeobecných súdov nepovažuje za právne relevantnú argumentáciu odvolateľa, že povinná ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť, resp. neprijať rozhodcovskú doložku. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil právny názor o ochrane práv spotrebiteľa ako slabšej strany ( napr. MCdo 9/2012, 5 Cdo 61/2012, 5 Cdo 232/2012, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 217/2012, 6 Cdo 1/2012). Exekučný súd je v prípadoch rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľských veciach oprávnený skúmať súlad rozhodcovskej doložky so zákonom z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré je v týchto prípadoch dôvodné aplikovať. Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. a/ až c/ ZoRK oprávnený na jeho preskúmanie vrátanie preskúmania rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvodzuje právomoc rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku prieskumu aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok (NS SR 6 Cdo 135/2012). Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy; iba rozhodcovská zmluva, ktorá je platne uzavretá, môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní ( NS SR 2Oboer 68/2013, obdobne NS SR 6 Cdo 105/2011, 5 Cdo 230/2011, 6 Cdo 4/2013, KS Prešov 3CoE 29/2010). Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa vyvodil z „obmedzenia“ práva spotrebiteľa (povinného) ako slabšej zmluvnej strany, domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. Najvyšší súd SR ako súd dovolací, už vo svojej judikatúre poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá v prípade ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, spotrebiteľovi neumožňuje brániť sa mimo rozhodcovského súdu, sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (NS SR 6 Cdo 4/2013). Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa, že súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia, v čom táto nerovnováha spočíva a bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie arbitrárne a nezákonné. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvého stupňa nerovnováhu spôsobujúcu neprijateľnosť zmluvnej podmienky v súlade s konštantnou rozhodovacou činnosťou videl vo vylúčení možnosti spotrebiteľa uplatniť ochranu svojho práva na všeobecnom súde. Pokiaľ ide o argumentáciu oprávneného rozhodnutím Ústavného súdu II. ÚS SR č. 449/2012 odvolací súd má za to, že nejde o rozhodnutie predstavujúce líniu ustálených rozhodnutí ÚS SR v konkrétnych právnych otázkach. Svedčí o tom rovnocenné oponujúce rozhodnutie iného senátu ÚS SR I. ÚS 41/2014-15 z 29. 1. 2014, ktoré voči rozhodnutiu II. ÚS SR č. 449/2012 vyjadruje iný, opačný právny názor, vychádzajúci z predchádzajúcich rozhodnutí ústavného súdu v obdobných veciach. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom, ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ako sa nesprávne domnieva oprávnený dôvodiac, že súd prvého stupňa vydaným napadnutého uznesenia povinného neprimerane zvýhodnil. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu, t.j. či dohoda o rozhodcovskej doložke je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu so zákonom, resp. rozhodcovská zmluva alebo doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci predstavuje takú kolíziou dvoch, alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva, s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky vylučujúcej možnosť podania žaloby na všeobecný súd, podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvého stupňa preto na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných podmienkach tvoriacich súčasť Zmluvy o úvere- lepšiapôžička, (ako aj v čl.3.10 tejto zmluvy) posúdil a vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pre vylúčenie možnosti súdneho prejednania veci, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Toto rozhodnutie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu ( IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a tento následne mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonávanie exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu veriteľom vopred určenému rozhodcovskému súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. Dojednanie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej je na prejednanie a rozhodnutie sporu zo zmluvy o úvere, ak žalobcom bude banka oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu, zaručeným čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 OZ, v znení k 30.10.2012 (ku dňu uzavretia zmluvy účastníkov), podľa ktorého sa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade aj so Smernicou Rady č.93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, implementovanou do právneho poriadku Slovenskej republiky. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že postupom exekučného súdu oprávnenému nebola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a ním zistení skutkový stav veci o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. V exekučnom konaní nie je daná prekážka veci rozhodnutej a odvolateľ nepreukázal existenciu skutočností ani dôkazov, ktoré doposiaľ neboli uplatnené a majú preukazovať, že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ust. § 219 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523219'&ucin-k-dni='31.12.2014'> ods. 1 OSP potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523224'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a § 142 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523142'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP s tým, že ich náhradu úspešnej povinnej v tomto konaní nepriznal, pretože jej žiadne odvolacie trovy nevznikli. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.