Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/182/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215221340 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215221340.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: Q. Q., H.. XX.X.XXXX, C. F. XX, XXX XX C., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 9145/15, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.417,63 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/4126/2015-37 zo dňa 11.1.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 55Er/4126/2015-37 zo dňa 11.1.2016, potvrdzuje. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konajúci vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neprijateľný zmluvný charakter rozhodcovskej doložky, ktorý vyvoláva následok nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej bankovej asociácii) na vydanie exekučného titulu. Súd prvej inštancie konštatoval, že záväzkový vzťah účastníkov konania je vzťahom spotrebiteľským. V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu je uvedená len v nepodpísaných všeobecných obchodných podmienkach (ďalej „VOP“) v dôsledku čoho absentuje jej zákonom vyžadovaná obligatórna náležitosť a to písomná forma. Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka nedáva účastníkom možnosť voľby iného ako rozhodcovského súdu, čo spôsobuje jej neplatnosť pre neprijateľný zmluvných charakter takéhoto dojednania (neprijateľná zmluvná podmienka). 2. Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, odvolanie oprávnený z dôvodov vymedzených § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie buď zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie alebo ho zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený súdu prvej inštancie a ním vydanému rozhodnutiu v rozsiahlej argumentácii vytýkal, že preskúmavaním zmluvy o úvere a v nej obsiahnutej rozhodcovskej doložky prekročil právomoci dané mu § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Mal za to, že § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, umožňuje súdny prieskum zákonnosti len vo vzťahu k žiadosti súdneho exekútora, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučnému titulu, nie však vo vzťahu k listinám, na poklade ktorých bol titul vydaný. Právomoci exekučného súdu sú vymedzené aj § 45 ZoRK. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s § 45 a § 37 ZoRK. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou res iudicata pre opätovné preskúmanie veci. Poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR 2/2000, PL. ÚS 21/2008, I. ÚS 17/2001, I.ÚS 390/2008, IV. ÚS 110/2009, I. ÚS 335/2006, III. ÚS 335/06, III. 264/2005 a II.ÚS 499/2012, v ktorom ústavný súd uviedol, že okresný i krajský súd v prejednávanej exekučnej veci prekročili svoju právomoc keď okrem rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu preskúmavali aj obsah poistnej zmluvy vrátane VOP a z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili svoj právny záver o právnej povahe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky spôsobujúcej jej neplatnosť. Týmto postupom znemožnili sťažovateľovi uplatniť právo priznané mu exekučným titulom. Ďalej poukázal na ust. § 93b <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z. %252393b'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z ktorého vyplývala povinnosť oprávneného predložiť povinnému ako klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnému bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, nakoľko je arbitrárne a nezákonné konštatovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vykonával nové samostatné dokazovanie a dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd bez toho, aby mal oprávnený možnosť sa k takto novo vykonaným dôkazom a k novo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Namieta, že neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol súd založiť ani na Smernici Rady 93/13/ EHS, ktorá je nezáväzným sekundárnym právnym aktom, ani na judikatúre ESD, ktorá je vo vzťahu k rozhodcovským doložkám všeobecná a nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. V ďalšom odvolateľ citoval rozhodnutia okresných súdov a krajských súdov SR, ktoré svedčia v prospech argumentácie odvolateľa. Záverom poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci odňal oprávnenému právo konať pred súdom a neprimerane zvýhodnil povinného. Vydané rozhodnutie žiadal zmeniť, žiadosti súdneho exekútora vyhovieť, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj správnosťou záverov súdu prvej inštancie a vecnou správnosťou rozhodnutia. 8. Z obsahu spisu konajúceho súdu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 31.3.2015 doručením návrhu oprávneného súdnej exekútorke Mgr. Jane Virličovej, Exekútorský úrad Vajnorská 100/A, Bratislava o vymoženie povinnosti uhradiť sumu 1.417,63 Eur s prísl. Uznesením č.k. 55Er/4126/2015-11 dňa 8.10.2015 VSÚ o žiadosti súdneho exekútora rozhodol tak, že žiadosť v celom rozsahu zamietol, z dôvodu nesplnenia výzvy súdu, doložiť listinu obsahujúcu rozhodcovskú doložku (výzva zo dňa 8.9.2015). Voči tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia. Odvolaniu v celom rozsahu vyhovel sudca súdu prvej inštancie, ktorý uznesením č.k. 55Er/4126/2015-35 zo dňa 3.12.2015 napadnuté uznesenie č.k. 55Er/4126/2015-11 zo dňa 8.10.2015, vydané vyšším súdnym úradníkom, zrušil. 9. Súd prvej inštancie opakovane o žiadosti súdnej exekútorky rozhodol uznesením č.k. 55Er/4126/2015-37 dňa 11.01.2016, konajúci vyšším súdnym úradníkom tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku v zmysle § 44 ods. 2 EP, nakoľko mal za to, že exekučný titul nie je spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, vydaný pod sp. zn. IA-C/0214 zo dňa 10.4.2014. Z exekučného titulu vyplýva, že právny vzťah oprávneného a povinného bol založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 31.8.2011 a vzhľadom na jeho hmotnoprávny obsah a charakter účastníkov (zmluvných strán) ide o vzťah spotrebiteľský. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s odvolacími dôvodmi ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie skonštatoval, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený a zároveň povinný v zmysle § 44 ods. 2 EP skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 Exekučného poriadku jedným zo základných oprávnení a povinností exekučného súdu. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly, vrátane rozhodcovských rozsudkov, a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, ktorý dopĺňa postup exekučného súdu v prípadoch, kde je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Citované ustanovenia je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. 10. Súd sa pri skúmaní vykonateľnosti exekučného titulu zaoberá predovšetkým tým, či ide o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa EP (§ 41 ods. 2), či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálnej stránke; ide o hmotnoprávne predpoklady exekúcie, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov tiež je, že exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). 11. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenom rozsahu teda, vzhľadom na vyššie uvedené, logicky musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou doložkou (zmluvou). Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. Odvolacia námietka oprávneného, že súd prvej inštancie preskúmaním rozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky prekročil svoju zákonnú právomoc preto nie je dôvodná. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ konajúcemu súdu vytýka nemožnosť skúmania rozhodcovskej doložky/ zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 52 a nasl. OZ). 12. Konštantná judikatúra súdov v tejto oblasti zaujala prevládajúci názor o prípustnosti a dôvodnosti takéhoto prieskumu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napadnutým uznesením konajúci súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Mal za to, že neplatnosť rozhodcovskej doložky je v neprijateľnom zmluvnom charaktere tohto dojednania pre vylúčenie možnosti podania žaloby na všeobecný súd SR, v nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky ako aj v nemožnosti výberu obsiahnuté v nepodpísaných VOP. Z obsahu spisu konajúceho súdu vyplýva, že svoj záver odvodil od Všeobecných obchodných podmienok z č.l. 16 spisu. Z časti II citovaných VOP bod 10.2.2 ako aj 10.3. vyplýva dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vzniknú zo zmluvy, a ktorých iniciátorom (žalobcom) je banka, budú rozhodované v rozhodcovským súdom Stály rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej bankovej asociácii. Všeobecné Obchodné podmienky platné od 01.08.2011 nie sú účastníkmi zmluvy osobitne podpísané. Odvolací súd sa v rozsahu odvolacích dôvodov preto zameral na skúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky a dospel k záveru, že právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom charaktere tohto zmluvného dojednania je správny. Ako už odvolací súd uviedol, v časti II citovaných VOP bod 10.2., 3 vyplýva dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vzniknú zo zmluvy, a ktorých iniciátorom (žalobcom) je banka, budú rozhodované rozhodcovským súdom. 13. Z obsahu účastníkmi podpísanej zmluvy, nie je s určitosťou zrejmé, či priložené Všeobecné obchodné podmienky, súčasťou ktorých je aj odkaz na uzatvorenú rozhodcovskú doložku sú, (boli) súčasťou uzatvorenej zmluvy o úvere vzhľadom na odlišný charakter písma, formy, ako aj obsahu VOP a Zmluvy o úvere ako takej. Všeobecné obchodné podmienky v bode 10. - Riešenie sporov a rozhodcovská doložka odkazuje na uzatvorenú rozhodcovskú doložku uvedenú v čl. 10.2.2 časti VOP, avšak ani z ustanovení všeobecných obchodných podmienok, ani z textu samotnej účastníkmi podpísanej zmluvy nevyplýva poučenie (usmernenie) spotrebiteľa zo strany banky (dodávateľa), že v zmysle zákona nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd s poukazom na konštantnú judikatúru všeobecných súdov nepovažuje za právne relevantnú argumentáciu odvolateľa, že povinný ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť, resp. neprijať rozhodcovskú doložku. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci 5M Cdo 25/2012, v ktorom dovolací súd zaujal právny názor, že ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov nijako nezbavovalo oprávneného (banku) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa takejto doložky sa rozhodcovské konanie začalo na základe žaloby podanej dodávateľom, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať žalobu na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. 14. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach rovnako opakovane vyslovil právny názor o ochrane práv spotrebiteľa ako slabšej strany (napr. MCdo 9/2012, 5 Cdo 61/2012, 5 Cdo 232/2012, 6 Cdo 1/2012, 6 Cdo 217/2012, 6 Cdo 1/2012). Exekučný súd je v prípadoch rozhodcovských rozsudkov vydaných v spotrebiteľských veciach oprávnený skúmať súlad rozhodcovskej doložky so zákonom z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré je v týchto prípadoch dôvodné aplikovať. Súdna prax rovnako ustálila, že rozhodcovský rozsudok pre exekučné konanie netvorí prekážku rozhodnutej veci a exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. a/ až c/ ZoRK oprávnený na jeho preskúmanie vrátanie preskúmania rozhodcovskej doložky, od ktorej sa odvodzuje právomoc rozhodcovského (titulového) súdu. V tejto súvislosti je súd oprávnený podrobiť rozhodcovskú doložku prieskumu aj z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok (NS SR 6 Cdo 135/2012). Pri skúmaní vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko iba rozhodcovská zmluva, ktorá platne uzavretá môže založiť právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, a teda aj vykonateľnosť rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní (NS SR 2Oboer 68/2013, obdobne NS SR 6 Cdo 105/2011, 5 Cdo 230/2011, 6 Cdo 4/2013, KS Prešov 3CoE 29/2010).Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie vyvodil z „obmedzenia“ práva spotrebiteľa (povinnej) ako slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde. 15. Najvyšší súd SR, ako súd dovolací už vo svojej judikatúre poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá v prípade ak je žalobcom poskytovateľ úveru, resp. jeho právny nástupca, spotrebiteľovi neumožňuje brániť sa mimo rozhodcovského súdu, sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (NS SR 6 Cdo 4/2013). Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa, že súd prvej inštancie posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky pre hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom táto nerovnováha spočíva a bez akýchkoľvek dôvodov pre takýto záver, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie arbitrárne a nezákonné. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, konajúci súd nerovnováhu spôsobujúcu neprijateľnosť zmluvnej podmienky v súlade s konštantnou rozhodovacou činnosťou videl vo vylúčení možnosti spotrebiteľa uplatniť ochranu svojho práva i na všeobecnom súde. 16. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov, ako sa nesprávne domnieva oprávnený, dôvodiac, že súd prvého stupňa vydaným napadnutého uznesenia povinnú neprimerane zvýhodnil. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie, a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j. či dohoda o rozhodcovskej doložke je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany) bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný, vždy dôsledne skúmať či prípadný nesúlad exekučného titulu so zákonom, resp. rozhodcovská zmluva alebo doložka zakladajúca právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 17. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa dojednaním rozhodcovskej doložky vylučujúcej možnosť podania žaloby na všeobecný súd, podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie preto na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v obchodných podmienok tvoriacich súčasť Zmluvy o úvere, posúdil a vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku pre vylúčenie možnosti súdneho prejednania veci, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Toto rozhodnutie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a tento následne mohol byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonávanie exekúcie. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa podľa rozhodcovskej doložky rozhodnutiu veriteľom určenému rozhodcovskému súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Ide o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj hore uvedeného, po preskúmaní odvolacích dôvodov dospel k záveru, že vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vydané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP - Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 2 :1 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).