Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/131/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215222091 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215222091.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. B. U. Š. N. Á. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom Bratislava, Kaštieľska č. 2, zastúpené kolíznym opatrovníkom (po 1.7.2016 procesným opatrovníkom) Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka Z.. W. B. L. U. Ž. R. I. M. N. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom Z., N. Č.. X, otec V.. B. B. U. Š. N. Á. L. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom Z., N. O., B..T..Z. XX, t.č. vo väzbe Ú. Ž., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. mája 2016, č.k. 59 P 133/2015-46, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 18. mája 2016, č.k. 59 P 133/2015-46, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : l. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 18.5.2016, č.k. 59 P 133/2015-46, zamietol návrh a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.9.2015 sa otec domáhal zníženia výživného zo sumy 150,-- € mesačne na sumu 110,-- € mesačne dôvodiac, že od posledného rozhodnutia o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 9.4.2014, č.k. 27 P 155/2013-52) sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od júla 2011 pracoval pre advokáta v Bratislave, kde dosahoval príjem vo výške minimálnej mzdy. Keďže ho advokátska komora dlhodobo odmietala zapísať do zoznamu koncipientov, po 3 rokoch bol nútený ukončiť pracovný pomer a momentálne pracuje u súdneho exekútora ako exekútorský koncipient, kde taktiež poberá minimálnu mzdu, a teda nie je schopný si vyživovaciu povinnosť plniť v uvedenom rozsahu. 2. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti otca (§ 101 ods. 2 O.s.p.), keď sa nedostavil na pojednávanie bez ospravedlnenia. Zdôraznil pasivitu otca v konaní, ktoré sám inicioval. Otec nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nedostavil sa na pojednávanie, ktoré chovanie nasvedčuje nezáujmu otca v starostlivosti o dieťa, ako aj o plnenie si vyživovacej povinnosti. Rozhodol tak po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 8.11.2011, č.k. 28 P 392/2010-125, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 125,-- € mesačne. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 9.4.2014, č.k. 27 P 155/2013-52, zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 8.11.2011, č.k. 28 P 392/2010-125, schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti matky a súčasne že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,-- € mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci; styk otca so synom bol určený bez obmedzenia, po predchádzajúcom dohovore s matkou. Matka zarába priemerne mesačne v období od novembra 2015 do apríla 2016 v sume 746,80 €. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 zo dňa 11.11.2015 vyplýva, že matkin úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti bol v sume 6.321,32 €. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2015 zo dňa 25.2.2016 vyplýva, že matkin úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti bol za uvedené obdobie v sume 8.219,32 €. Matka čerpá spotrebiteľský úver v sume 4.000,-- € na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0002092300 zo dňa 17.4.2014, ktorý spláca mesačne po 78,34 € v trvaní 72 mesiacov; čerpá hypotekárny úver v sume 105.000,-- € na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2013053010 zo dňa 16.4.2013, ktorý spláca po 409,86 € mesačne. Čerpá tiež účelový úver v sume 12.070,-- € na základe zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. 2013053020 zo dňa 16.4.2013, ktorý spláca po 57,28 € mesačne. Otec sa so synom nestretáva, stretli sa v decembri minulého roka a potom až v marci. Nekontaktuje ho, nejaví žiaden záujem o dieťa. Keď sa náhodne stretne so synom, tak synovi hovorí "že je sprostý a nadáva mu" a o matke sa vyjadruje hanlivo. Výživné neposiela pravidelne ani v stanovenej výške a ku dnešnému dňu (do rozhodnutia súdu napadnutým rozsudkom) dlhuje na výživnom celkom 953,-- €. Podľa názoru matky otec k synovi nemal nikdy citový vzťah, nikdy mu nedal darček ani na narodeniny ani na Vianoce. So starými rodičmi (zo strany otca) má maloletý B. dobrý vzťah, občas mu dajú 10,-- €, keď im s niečím pomôže; „dedko“ mu pomáha cez víkend s matematikou. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa u matky zmenili pomery iba v tom, že má o 200,-- € mesačne vyšší plat, pretože zmenila zamestnanie a predala auto. Maloletý B. žije s matkou a bratom matky (19-ročným) v spoločnej domácnosti. Brat matky študuje, ešte nepracuje, prispieva mu jeho matka, chodí aj na brigády, takže v rámci možností prispieva na domácnosť. 3. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. l, ods. 2, ods. 4, § 75 ods. l, § 78 ods. l, ods. 3 Zákona o rodine. Skutkovo dôvodil tým, že Zákon o rodine zakotvuje zásadu, podľa ktorej už stanovené výživné je možné zmeniť za predpokladu, že dôjde k zmene pomerov; stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je preto akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie alebo zvýšenie výživného je prioritné posúdenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia. 4. V prejednávanej veci ale nie sú splnené podmienky na zníženie výživného. Otec nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Svoj návrh na zníženie výživného odôvodňoval (len) tým, že zmenil prácu, pričom dosahuje zárobok rovnako ako v predchádzajúcej práci - vo výške minimálnej mzdy. Je teda v priamom logickom rozpore žiadať zníženie výživného, pokiaľ na jeho strane nenastala zmena pomerov, ktorú nemožno chápať len v zmene práce ako takej, ale predovšetkým túto zmenu treba modifikovať výškou príjmu, ktorý povinný rodič dosahuje. Nemožno preto u neho konštatovať zmenu pomerov, najmä s poukazom na to, že v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec nemal taktiež žiaden príjem a bol nemajetný. Nezohľadnil tvrdenie otca, že mu bolo znemožnené zamestnať sa ako advokátsky koncipient, a teda si zabezpečiť finančný príjem, aby mohol platiť súdom stanovené výživné. Vodiacou zásadou na strane otca ako výživou povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti, akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Súd mal v predmetnej veci za to, že otec dostatočne nevyužíva svoj potenciál a nevyvíja úsilie, aby zabezpečil adekvátnu výživu nielen sebe, ale aj svojmu dieťaťu. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. 5. Na strane matky od poslednej úpravy výživného nenastala zásadná zmena pomerov. Matka zarába o 200,-- € viac, pričom rovnako ako pred tým platí hypotekárny a spotrebiteľský úver, platby za byt a v plnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Výrok o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. l písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. 6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dôvodiac len tým, že mu bolo odopreté zúčastniť sa pojednávania. Súd mal zo zákona povinnosť preveriť jeho pobyt. Nachádza sa vo výkone väzby v Žiline, predtým bol dlhodobo PN, dvakrát bol hospitalizovaný v priebehu 4 mesiacov. Súd nedostatočne zistil skutkový stav, je na neho vyhlásený konkurz (tzv. osobný bankrot). Táto skutočnosť bola jednak zverejnená, tiež na ňu matka dieťaťa upozornila a tiež táto skutočnosť je evidovaná vo verejnom registri; táto skutočnosť má vplyv na jeho príjem. Už v podaní návrhu uviedol skutočnosti, s ktorými sa súd vôbec nevysporiadal, súd jeho žiadosť nesprávne posúdil aj z právneho pohľadu. Ním navrhované dôkazy súd nevykonal, nevykonal ani dôkazy verejne známe. Náklady na život dieťaťa namiesto neho zabezpečujú príbuzní, učia sa s ním, kupujú mu oblečenie, hračky. Navrhol matke, že mu pomôžu so zabezpečením vzdelávania v zahraničí. Vzhľadom k jeho možnostiam ponechal výchovu syna na matku, avšak odkedy sa mu matka výlučne venuje, zhoršil sa mu prospech aj zdravotný stav. Opakovane matku vyzýval na plnenie si informačnej povinnosti a tiež sa informoval v škole o výsledkoch syna. Žiada, aby bol informovaný o tom, aké opatrenie bolo prijaté, aby sa predišlo poškodeniu alebo psychickému týraniu dieťaťa. V súčasnosti je vo väzbe, nie je schopný platiť akékoľvek výživné, a preto žiada, aby bolo výživné znížené na nevyhnutné zákonné minimu. Po ukončení väzby a zamestnaní sa žiada, aby bolo opätovne rozhodnuté o úprave výživného podľa jeho možností. Má informácie, že aj dlžné výživné jeho rodina za neho uhradila z dôvodu, že matka dieťaťa sa vyhrážala, že mu priťaží. Podľa jeho názoru by nebolo vhodné, aby sa dieťa podieľalo na jeho životnej úrovni, doteraz bol bezdomovec, teraz je vo väzbe; matka zarába podstatne viac a aj on má záväzky z úverov. Vytýkal súdu, že neprihliadol na jeho možnosti a majetkové pomery, na jeho zmenené pomery. Podával viacero žiadostí o zamestnanie, avšak vzhľadom k medializácii jeho osoby za skutky, ktoré nespáchal, neboli trestnými činmi, mu nebolo umožnené pracovať, tiež za skutok, kde trvajú prieťahy v rozhodovaní a pod. Matka je na tom podstatne lepšie ako on, a teda je zjavné, že dokáže zabezpečiť dieťaťu štandard, ktorý malo. Navrhol stanoviť výšku výživného na 30,-- € mesačne. 7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca dôvodila, že absolútne nebolo odopreté otcovi zúčastniť sa pojednávania, vtedy ešte nebol vo vyšetrovacej väzbe, neunúval sa ani ospravedlniť súdu za neprítomnosť na pojednávaní. Ak bol na PN, mohol poslať právneho zástupcu, alebo túto skutočnosť mohol oznámiť súdu. Taktiež nebola splnená lehota na podanie odvolania. Neplatí výživné v celom rozsahu, a tým sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy. Zameškané výživné zaplatil za neho F. B.. Nesúhlasí s tým, že náklady na dieťa zabezpečujú starí rodičia. Keby B. B. poznal svojho syna, vedel by, že sa s hračkami už dávno nehrá. Pán F. B. len supluje to, čo (nechce) nedokáže zabezpečiť jeho syn (otec dieťaťa). Synovi sa nezhoršil prospech. Odkedy s jeho otcom nežijú v spoločnej domácnosti, je šťastnejší, výsledky v škole má stále rovnaké, hoci priznáva, že učenie nie je jeho silná stránka a nemyslí si, že by sa to malo riešiť tvrdými trestami a bitkami, ako to praktizoval jeho otec. Syn sa venoval rôznym činnostiam v rôznom vekovom období vývinu. Jeho zdravotný stav je stále rovnaký, má síce alergiu, ale nebýva vôbec chorý. Mala mať doma kontrolu na podnet otca, ktorú vykonával ÚPSVaR a má vedomosť o tom, že v tomto šetrení bola oslovená aj X.. V. Q., u ktorej je syn v starostlivosti od narodenia. Otec sa prvý raz informoval až z väzby, žeby chcel vidieť synovo vysvedčenie. Nemyslí si, že je jej povinnosťou písať mu listy do väzenia; môže osloviť aj školu. Výživné za mesiac august 2016 uhradené nie je. Nikdy sa nikomu nevyhrážala a keď sa ako matka musí vedieť dokázať o syna postarať a nemá dve vysoké školy, známosti a skúsenosti, aké má B. B., myslí si, že aj on je schopný urobiť minimum a poslať 150,-- € výživné, ktoré absolútne ani z polovice nepostačuje na potreby dieťaťa. Navrhla vyšetriť psychický stav B. B. a chce vidieť jeho, ako vyžije z 30,-- € mesačne, ktoré navrhuje určiť na 13-ročné dieťa. Určite podnikne ďalšie kroky a podá žiadosť o zvýšenie výživného. 8. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky dôvodil, že sa o pojednávaní nedozvedel zákonným spôsobom, a preto sa ho nemohol zúčastniť. Odvolanie podal z dôvodov tam uvedených. Nie je reálne možné, aby uhrádzal akékoľvek výživné. Dieťa dostávalo od jeho (otcových) príbuzných vždy viac, ako bolo povinné výživné. Svoj osobný a finančný stav uviedol ako objektívnu skutočnosť, nikdy sa nesnažil vyhýbať starostlivosti o dieťa, platil podľa finančných možností. Odvolanie považuje za dôvodné, vychádza z relevantnej situácie a jeho postavenia, ako aj okolnosti, ktoré sú nevyhnutné vziať pri rozhodovaní o výške výživného do úvahy. Chápe aj postoj matky, a preto sa o dieťa často starajú jeho rodičia. 9. Procesný opatrovník sa k odvolaniu otca, k vyjadreniu matky k odvolaniu otca, nevyjadril. 10. Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2, ods. 3 Civilného mimosporového poriadku; C.m.p. (zákon č. 161/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016)], keďže odvolanie bolo podané v mesiaci júl 2016. Podmienky, za ktorých rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, okolnosti, ktoré tomu predchádzali, náležitosti napadnutého rozsudku, ale posúdil podľa Občianskeho súdneho poriadku [(O.s.p.) zákon č. 99/1963 Zb., ktorý bol zrušený s účinnosťou od 1.7.2016 zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.)] a dospel k záveru, že odvolaniu otca nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. septembra 2016; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, procesný opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., § 2 ods. l C.m.p.). 11. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, vo svojom rozhodnutí už ďalšie dôvody neuvádza (§ 2 ods. l C.m.p., § 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, okrem toho, čo už uviedol súd prvej inštancie, ale odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 12. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na prejednanie veci na deň 18.5.2016, o termíne pojednávania sa otec dozvedel (včas s dostatočným časovým predstihom) dňa 2.5.2016 (č.l. 9 spisu). Predvolanie na pojednávanie súd doručoval otcovi na adresu, ktorá ako jediná bola súdu známa, na tú, ktorú otec v návrhu označil (Z.-N. O., B..T..Z. XX, XXX XX Z. X). Pojednávania sa otec nezúčastnil, svoju neprítomnosť vôbec neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Otec v návrhu na zníženie výživného uviedol jedinú a súčasne veľmi všeobecnú adresu svojho bydliska, a tak svoje vlastné pochybenie, tiež tvrdenie, že zákonným spôsobom sa o termíne pojednávania nedozvedel, nemôže v odvolacom konaní zohľadňovať vo svoj prospech. Vo väzbe sa nachádza až od 19.5.2016, a tak nič mu nebránilo, aby sa pojednávania dňa 18.5.2016 zúčastnil. Súd prvej inštancie potom správne konal a rozhodol v neprítomnosti otca (§ 101 ods. 2 O.s.p.). 13. Už v návrhu na zníženie výživného, ale ani neskôr, v odvolacom konaní, si otec nesplnil svoju základnú povinnosť tvrdenia, a síce, aspoň aké sú jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové, príjmové, pomery (§ 101 ods. l O.s.p.), a tak súdu neposkytol (nedal) reálnu možnosť splniť si vyhľadávaciu povinnosť, vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci bez ohľadu na to, či ich účastníci vykonať navrhli alebo nie (§ 120 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Skutočnosť, že otec je v súčasnosti (v odvolacom konaní) vo väzbe, resp. že sa realizuje osobný bankrot, že predtým mal len minimálny zárobok, sú len jednými z dôkazov, ktoré samy osebe, bez ďalšieho dokazovania, nie sú spôsobilé privodiť otcovi úspech v konaní; dané skutočnosti už len preto nemožno považovať za dôkazy, od ktorých sa všetko odvíja. Povinnosťou súdu bolo hodnotiť všetky dôkazy v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. (podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci). 14. Zo skutočností prezentovaných otcom vyplýva, že má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, a teda má veľmi široké možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Ak tieto možnosti sám bezdôvodne nevyužil, zostáva záver o tom, že sám zavinil svoju neschopnosť zabezpečiť si dostatok prostriedkov na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému synovi. Svojím chovaním, pasívnym prístupom ku konaniu, naplnil hypotézu ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého ak si rodič nesplní povinnosť preukázať súdu príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Takýto príjem potom predpokladá aj vytvorenie úspor do budúcnosti a je potom irelevantné, že od 19.5.2016 je vo väzbe. Nadväzne na to ani v odvolacom konaní nenastala taká, pre vec podstatná, právna skutočnosť odôvodňujúca zníženie výživného. Na tomto mieste odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že od posledného rozhodnutia (apríl 2014) u maloletého B. vzrástli náklady už len na stravu, oblečenie, zabezpečenie základných potrieb v druhom stupni základnej školy. Rodič svoju zákonnú povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom dovtedy, kým nie sú samé schopné sa živiť (§ 62 ods. l Zákona o rodine) nemôže preniesť na iného; jeho povinnosť nikto nenahrádza. 15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo návrhu otca na zvýšenie výživného nevyhovel. Správne vyhodnotil chovanie otca, nesplnenie jeho základnej povinnosti tvrdenia (ktorú má účastník aj v konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu). 16. Otec v odvolaní uvádzal len všeobecné dôvody, neuvádzal skutočnosti, dôvody, ktorými by odôvodňoval vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Neuvádzal vôbec, kde, z čoho (pred vzatím do väzby) žil, ako uhrádzal svoje základné životné potreby (stravu, ubytovanie, ošatenie). Na jednej strane otec tvrdí, že nemá možnosť sa zamestnať, nepoberá podporu v nezamestnanosti, nepoberá sociálny príspevok, má dlhy a na druhej strane je ochotný a schopný prispievať na výživu syna sumou 30,-- € mesačne, keď súčasne neuviedol žiadne právne skutočnosti, o ktoré svoje tvrdenie opiera, odôvodňuje; jeho odvolanie tak možno hodnotiť len ako účelové, rovnako tak návrh na začatie konania. 17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., § 2 ods. l C.m.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 18. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže zákon neuvádza nič iné (§ 52, § 58 C.m.p.; § 2 ods. l C.m.p., § 378 ods. l C.s.p.). 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).