Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/176/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215223225 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215223225.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO : 00 585 441, zastúpená JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Bratislava, Záhradnícka 37, proti odporcovi: Ľ. Č., Z. Z.M., G. XX/E, zastúpený VRBA & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Sliezska 9, o zaplatenie 96,87 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 8. 3. 2016 č.k. 51C/397/2015 - 44, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Uvedeným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľom, s poukazom na ust. § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p. ( navrhovateľ vzal návrh späť pred otvorením pojednávania ). O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Napokon súd prvého stupňa rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh navrhovateľovi v sume 10,80 € a tiež odporcovi súdny poplatok za odpor v sume 9,80 €, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti uznesenia ( § 11 ods. 3, ods. 6 a ods. 9 zák. č. 71/1972 Zb. ). Svoje rozhodnutie v časti o trovách konania súd prvého stupňa oprel o ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., keď mal za to, že v danej veci vzhľadom na okolnosti prípadu neboli naplnené predpoklady na rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. Poukazoval na to, že navrhovateľ vzal návrh na zaplatenie dlžného poistného späť po tom, ako mu odporca - až po podaní návrhu na súd - zaplatil žalovanú istinu s príslušenstvom v plnej výške. Uvedené by tak mohlo nasvedčovať tomu, že tu ide o prípad, kedy navrhovateľ vzal dôvodne podaný návrh späť pre správanie odporcu ( § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. ). Podľa názoru súdu prvého stupňa však v danej veci o takýto prípad celkom nejde, nakoľko správanie odporcu ( ktoré bolo dôvodom späťvzatia návrhu ) spočívajúce v úhrade dlžnej sumy s príslušenstvom až po podaní návrhu na súd nebolo spôsobené svojvoľným konaním odporcu, ktorý by ( vedomý si následkov ) neuhradil riadne a včas poistné za obdobie od 1. 2. 2013 do 1. 2. 2014, avšak značný podiel na tejto oneskorenej úhrade mal i navrhovateľ, ktorý - ako sám uznal - sa dopustil závažného pochybenia, keď aktuálnu výšku poistného za dané obdobie, ktorá sa plynutím času za jednotlivé poistné obdobia postupne znižovala, odporcovi oznámil písomne na nesprávnu adresu, hoci o jeho správnej adrese mal vedomosť. Podľa súdu prvého stupňa tak obaja účastníci konania v súvislosti s úhradou poistného zavinene porušili svoje povinnosti, keď navrhovateľ oznámil odporcovi aktuálnu výšku poistného na nesprávnu adresu, v dôsledku čoho sa odporca o nej dozvedel až v konaní o prejednávanej veci. Zároveň odporca, hoci si musel byť vedomý svojej povinnosti uhrádzať poistné riadne a včas, nevykonal za účelom splnenia tejto povinnosti žiadne úkony a bez rozumného dôvodu sa spoliehal na aktivitu navrhovateľa. Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že v danej právnej veci neboli splnené podmienky stanovené zákonom v ust. § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko nejde o prípad, kedy by výlučne navrhovateľ zavinil, že konanie muselo byť zastavené a zároveň nemožno skonštatovať ani to, že by navrhovateľ zobral návrh späť výlučne pre správanie odporcu po podaní návrhu. Súd prvého stupňa tak prihliadal na ust. § 1 O.s.p., t.j. na potrebu spravodlivého rozhodnutia o trovách konania a dospel k záveru, že o trovách konania je namieste rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ). Iba takéto rozhodnutie o trovách konania podľa názoru súdu prvého stupňa zodpovedá miere spoluzavinenia každého z účastníkov konania na oneskorenej úhrade poistného odporcom, a teda na vzniku sporu, zastavení konania a v neposlednom rade i na vzniku trov, ktoré každému z nich v konaní vznikli. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, v časti výroku o trovách konania, v ktorej navrhoval uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd odporcovi prizná náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 € a za podanie odvolania vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 135,68 € ( 4 úkony á 16,60 €, 1 úkon 4,15 €, ďalej režijný paušál 2 x 8,39 €, 3 x 8,58 € + 20 % DPH ). Odporca v odvolaní poukazoval na to, že s navrhovateľom dňa 1. 2. 2011 uzavrel poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre havarijné poistenie motorových vozidiel, pričom sumu poistného odporca hradil na základe jednotlivých predpisov poistného, ktoré určoval navrhovateľ pre určené obdobie, keď výška poistného pre jednotlivé obdobia bola rozličná. Odporca predpísané poistné vždy riadne uhradil. Tak bolo navrhovateľom pre poistné obdobie od 1. 2. 2013 do 1. 2. 2014 odporcovi predpísané poistné v sume 264,18 €. Tento predpis poistného, výzvu na zaplatenie poistného ako aj oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienku na poistné za alikvotnú časť obdobia do zániku poistenia navrhovateľ nepochopiteľne zaslal na adresu G.T. XX, Z., ktorá adresa nie je adresou odporcu. Na tejto adrese odporca nikdy nebýval, o doručovanie na túto adresu odporca nikdy nežiadal. Uvedené listiny boli z dôvodu chyby na strane navrhovateľa zasielané odporcovi na nesprávnu adresu, a z dôvodu tejto chyby odporca nemal o uvedených listinách do doručenia platobného rozkazu súdom žiadne informácie. Po obdržaní platobného rozkazu dňa 16. 11. 2015 odporca dňa 30. 11. 2015 poistné v sume 264,18 € uhradil, na základe čoho navrhovateľ svoj návrh na vydanie platobného rozkazu zobral dňa 3. 3. 2016 v celom rozsahu späť. Odporca v odvolaní uviedol, že z Výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 1. 2. 2011 do 1. 10. 2015 a z typu poistenia vyplýva, že suma poistného ako aj variabilný symbol pre predpis poistného sú každý rok iné. Odporca mal u navrhovateľa viacero poistiek, ku ktorým vždy obdržal predpis poistného, mohol rovnaký postup očakávať aj v danom prípade, pričom odporca po obdržaní predpisu vždy riadne a včas predpísané poistné uhradil a inak by nepostupoval ani v tomto prípade, ak by navrhovateľ postupoval obozretne. Odporca zároveň poukazoval na to, že zlú adresu navrhovateľ použil aj pri inej zmluve s odporcom, na čo navrhovateľa odporca upozornil pred podaním tohto návrhu na platobný rozkaz. O oprave adresy vydal navrhovateľ odporcovi aj písomné potvrdenie zo dňa 17. 9. 2015. Navrhovateľ si pri podávaní návrhu na platobný rozkaz musel byť vedomý uvedenia zlej adresy na prílohách priložených k návrhu, miesto toho, aby odporcovi doručil predpis na správnu adresu a odporca by túto sumu uhradil aj bez súdneho konania, navrhovateľ radšej návrh na platobný rozkaz podal, čím zbytočne a bezdôvodne navýšil náklady odporcu. Odporca má preto za to, že trovy konania zavinil navrhovateľ v dôsledku svojho pochybenia. Rozhodnutie súdu o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia návrhu na vydanie platobného rozkazu zo strany navrhovateľa, keď odporca uhradil dlžnú sumu. Avšak k oneskorenej úhrade odporcom došlo v dôsledku pochybenia navrhovateľa, keď výšku predpísaného poistného oznámil odporcovi na nesprávnu adresu, hoci bol na nesprávnu adresu navrhovateľ odporcom upozornený ešte pred podaním predmetného návrhu na vydanie platobného rozkazu. Odporca je tiež názoru, že v dôsledku navrhovateľovho doručovania odporcovi na nesprávnu adresu sa odporca nemohol dostať do omeškania so zaplatením poistného za obdobie od 1. 2. 2013 do 1. 2. 2014. Na odvolanie odporcu sa navrhovateľ písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. vo výroku o trovách konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Nie je sporné, že v danom prípade sa navrhovateľ návrhom podaným na súde dňa 6. 10. 2015 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 96,87 € s príslušenstvom, titulom dlžného poistného. Súdom prvého stupňa vydaný platobný rozkaz v danej veci ( zo dňa 5. 11. 2015 č.k. 51C/397/2015 - 21 ) bol odporcovi doručený dňa 16. 11. 2015 ( doručenka pripojená na č.l. 22 spisu ); odporca v prospech navrhovateľa dňa 30. 11. 2015 uhradil sumu 264,18 € ( č.l. 29 spisu ). Dňa 3. 3. 2016 doručil navrhovateľ súdu prvého stupňa písomné späťvzatie návrhu. Obaja účastníci si uplatnili právo na náhradu trov konania, argumentujúc každý tým, že to bola protistrana, kto zavinil, že vôbec došlo k súdnemu konaniu, k jeho zastaveniu a vzniku súdnych trov. Podľa § 1 O.s.p. občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku ). V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil účastník, súd prizná ostatným účastníkom ( druhej strane ) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatnenie alebo bránenie svojho práva. Ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. sa týka prípadov, keď neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Naopak, ust. § 146 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z použitia § 146 ods. 2 vety prvej. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, platí, že navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie odporcu; je tomu tak napr. vtedy, keď odporca po začatí konania zaplatil navrhovateľovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. V súdenej právnej veci to znamená, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu navrhovateľa ( ako navrhuje odporca ), musí ísť z procesného hľadiska o takú situáciu, kedy sa odporca nezachoval v intenciách žalobného návrhu ( petitu ), t.j. nenastala situácia, kedy by bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním sa ( konaním ) odporcu, bez toho, aby súd v prejednávanej právnej veci rozhodol meritórne. V takýchto prípadoch má odporca právo, aby mu navrhovateľ nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. Len v prípade, keď nie je daný dôvod na postup podľa ods. 2 § 146, platí, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené ( § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ). Súd prvého stupňa poukazujúc na individuálne okolnosti prejednávanej veci s prihliadnutím na ust. § 1 O.s.p. dospel k záveru, že výnimočne nie je namieste rozhodnutie o trovách konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ( keď k späťvzatiu návrhu navrhovateľom došlo jednoznačne po tom, ako odporca plnil v prospech navrhovateľa, t.j. správal sa v intenciách žalobného návrhu, podľa požiadavky navrhovateľa ). Odvolací súd sa s týmto jeho záverom stotožňuje. Je nepochybné, že ku skutočnosti, že predpísané poistné v zmysle uzavretej poistnej zmluvy nebolo uhradené riadne a včas, prispel významnou mierou ( aj ) samotný navrhovateľ, ktorý doručoval odporcovi predpis poistného ( ktorého výška sa menila ) na nesprávnu adresu; fakt, že poistné nemohlo byť uhradené odporcom riadne a včas, teda spoluzavinil aj navrhovateľ, tým, že pochybil pri doručovaní zásielky odporcovi ( ktorý naopak za nesprávne doručovanie spornej zásielky nenesie žiadnu zodpovednosť ). Zároveň však platí, že ani odporca nebol povinný splniť si svoju povinnosť uhradiť poistné za príslušné obdobie výlučne na výzvu navrhovateľa; tak ako navrhovateľ mal vedomosť o správnej adrese odporcu, tak aj odporca musel mať vedomosť o svojej povinnosti uhradiť v prospech navrhovateľa poistné za príslušné poistné obdobie ( hoci výška poistného nebola konštantná a tiež mu nebol dopredu známy ani variabilný symbol pre účely úhrady poistného ); uhradiť poistné bol odporca zásadne povinný aj bez výzvy navrhovateľa, čo však neurobil. Na skutočnosti, že poistné za príslušné poistné obdobie nebolo uhradené odporcom riadne a včas, tak nesú zodpovednosť ako navrhovateľ tak i odporca. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím o trovách konania súdom prvého stupňa na základe ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. a aj jeho odôvodnením, na ktoré zároveň poukazuje. Rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania odráža konkrétne okolnosti daného prípadu a aj z hľadiska spoluzodpovednosti oboch účastníkov konania za oneskorenú úhradu poistného sa javí ako najspravodlivejšie. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil ( resp. mu trovy odvolacieho konania nevznikli ), preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.