Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/204/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215224381 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215224381.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci žalobkyne: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, X., proti žalovanému: N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, X., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 11C/347/2015-82 zo dňa 27.05.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 11C/347/2015-82 zo dňa 27.05.2016, zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sa návrhom podaným dňa 26.10.2015 na Okresnom súde Bratislava II domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosť byt č. XX na X. poschodí bytového domu na U. ul. č. XX v X., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území G., obec X., mestská časť G., okres X. N., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Žalobkyňa spolu s návrhom doručila súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal žalovanému nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, a to najmä ju scudziť, založiť, uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, prenajať, zaťažiť vecným bremenom, vložiť ako majetkový vklad do právnickej osoby alebo akokoľvek inak s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci o určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM. 2. Žalobkyňa odôvodnila návrh tým, že žalovaný za trvania manželstva nadobudol kúpou do svojho vlastníctva nehnuteľnosť, a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu na U. ul., č. XX v X. a v zmysle § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželova vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosť patrí do BSM a tvrdila, že má dôvodnú obavu, že odporca by mohol nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou pred vydaním rozhodnutia súdu vo veci o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM, a preto žiadala vo veci nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Uznesením č.k. 11C/347/2015-10 zo dňa 09.11.2015 súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2015. 4. Podaním doručeným súdu dňa 29.03.2016 sa žalobkyňa opätovne domáhala naradenia neodkladného opatrenia, a to zákazu nakladať s nehnuteľnosťou, a hoci v uvedenom podaní žalobkyňa nehnuteľnosť výslovne nešpecifikovala, je zrejmé, že zákaz nakladania sa má týkať nehnuteľnosti, ktorá je predmetom návrhu vo veci samej o ručenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM. Ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila len stručne tým, že žalovaný chce byt predať a opustiť republiku, a aby sa predišlo komplikáciám. 5. Súd prvej inštancie právne posúdil danú vec podľa § 102 v spojení s § 75 a § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. a v odôvodnení uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a súd v nadväznosti na obsah dôkazov predložených žalobkyňou a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie je splnený jeden z kumulatívnych predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa nepreukázala existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na svojich právach. Žalobkyňa svoju obavu, že žalovaný chce s nehnuteľnosťou nakladať, teda že chce predmetný byt predať, prípadne akokoľvek inak s ním nakladať pred vydaním rozhodnutia súdu o určenie, že byt patrí do BSM, žiadnym spôsobom neosvedčila a ničím nepreukázala existenciu skutočností, odôvodňujúcich záver súdu o tom, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach, a tým ani potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom neexistuje ani nebezpečenstvo, že výkon rozhodnutia bude ohrozený. V tej súvislosti súd poukázal na ust. § 40a v spojení s § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorých by bolo prípadné nakladanie žalovaného s nehnuteľnosťou, ktorá patrí do BSM, relatívne i neplatným právnym úkonom, ktorého neplatnosti by sa mohla domáhať práve žalobkyňa a dôvodom na zamietnutie návrhu bola tiež skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala len všeobecne uloženia zákazu žalovanému nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, keď bližšie nešpecifikovala akým spôsobom má súd odporcovi zakázať nakladať s nehnuteľnosťou. Pojem nakladania s nehnuteľnosťou totiž zahŕňa aj jej užívanie, resp. hospodárenie s ňou. Uloženie zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou v žalobkyňou požadovanom rozsahu, by bolo neprimeraným zásahom do vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti s ohľadom na účel konania vo veci samej. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá poukázala na ust. § 75 ods. 6 O.s.p., podľa ktorého žiada o nariadenie neodkladného opatrenia a zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou bytu č. XX na I.. poschodí bytového domu na U. ul. č. XX v X.. Ako dôvod uviedla hrozbu nebezpečenstva predaja, čím by vzniklo bezprostredne nebezpečenstvo ujmy. V konaní sa návrhom vo veci samej domáha určenia, že byt patrí do BSM a tvrdila, že by mohol byť ohrozený výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko po oneskorenom vydaní rozsudku by už nebolo o čom rozhodovať, lebo nehnuteľnosť by už mohla byť scudzená. Nesúhlasila so záverom súdu, že nepreukázala existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach. Takúto skutočnosť môže dokázať súdu manželovým ústnym prísľubom a vyhrážkami, že „Y. X. L., Z. P. L. H. C. J. U. H. O. G. Č. S., Y. U. S. D.“. Zdôraznila, že manžel kúpil nehnuteľnosť počas ich manželstva, a preto patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť z procesných dôvodov. 8. Predbežné (neodkladné) opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného na výzvu súdu prvej inštancie nevyjadril. 12. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 13. Predbežné (neodkladné) opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal účastník konania - subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 161 Civilného sporového poriadku) a zistil, že tieto podmienky nie sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať. 17. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 18. Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP). 19. Medzi takéto procesné podmienky nepochybne patrí aj prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), vyplývajúca zo zákona (§ 230 CSP). 20. Podľa § 227 ods. 1 CSP doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. 21. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže a prejednávať a rozhodovať znova. 22. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania, musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. 23. V danej veci žalobkyňa odôvodnila návrh tým, že žalovaný za trvania manželstva nadobudol kúpou do svojho vlastníctva nehnuteľnosť, a to byt č. XX na X. poschodí bytového domu na U. ul., č. XX v X. a v zmysle § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželova vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že nehnuteľnosť patrí do BSM a tvrdila, že má dôvodnú obavu, že odporca by mohol nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou pred vydaním rozhodnutia súdu vo veci o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM, a preto žiadala vo veci nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobkyňa žiadala nariadiť predbežné ( neodkladné ) opatrenie, ktorý by sú žalovanému zakázal s nehnuteľnosťou - byt č. XX na X. poschodí bytového domu na U. ulici č. XX v X., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, okres X. N., m.č. G., k.ú. G. nakladať a to najmä scudziť, založiť, uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, prenajať, zaťažiť vecným bremenom, vložiť ako majetkový vklad do právnickej osoby alebo akokoľvek inak s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o určení, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uznesením č.k. 11C/347/2015-10 zo dňa 09.11.2015 súd zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2015. 24. Súd mal zo spisu preukázané, že žalobkyňa podaním zo dňa 29.3.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 29.3.2016, označené ako vec: určenie, že nehnuteľnosť patrí do BSM PO, žiadala o vytýčenie pojednávania v predmetnej veci s tým, že žalovaný chce byt predať a opustiť republiku, z toho dôvodu žiada o urýchlené vydanie predbežného opatrenia, zákaz nakladať s nehnuteľnosťou, aby sa predišlo komplikáciám. 25. Okresný súd Bratislava II o tomto druhom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením zo dňa 27. 5. 2016 č.k. 11C 347/2015-82 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobkyňa podala proti tomuto druhému uzneseniu odvolanie, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 23.6.2016, na základe ktorého súd prvého stupňa predložil spis v uvedenej veci odvolaciemu súdu, na rozhodnutie o podanom odvolaní žalobkyne. 26. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže a prejednávať a rozhodovať znova. 27. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 28. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 29. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak). 30. Keďže v danom prípade po právoplatnom rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, nedošlo k zmene skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, rozhodnutiu súdu prvej inštancie napadnutým uznesením, bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 227 ods. 1 CSP v spojení s §234 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o druhé uznesenie o predbežnom opatrení, v tomto súd vychádza z tých istých skutkových a právnych dôvodov ako v prvom právoplatne skončenom konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Iné skutkové okolnosti, na základe ktorých by nebola opodstatnená prekážka právoplatne rozhodnutej veci, z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplývajú, a tak možno ustáliť, že v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. 31. Pre doplnenie odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý sa zaoberal otázkou, či nariadeniu predbežného opatrenia bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej v prípade, že súd predchádzajúci návrh na nariadenie predbežného opatrenia, medzi tými istými účastníkmi konania a za rovnakého skutkového stavu zamietol, a to v uznesení zo dňa 23. februára 2005, vo veci sp.zn. 29 Odo 762/2004, uverejnenom v časopise Soudní judikatura číslo 5, ročník 2005, pod poradovým číslom 71, v ktorom vyslovil názor, že prekážka veci právoplatne rozhodnutej platí i pre konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. (rovnako aj rozhodnutia sp.zn. 29 Cdo 841/2007 a 21 Cdo 4537/2011). 32. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a podľa § 391 ods. 1 CSP konanie zastavil podľa § 227 ods. 1 CSP a § 230 CSP z dôvodu prekážky právoplatnej rozhodnutej veci. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).