Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215226352 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215226352.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: chrysso s. r. o., Haburská 49/F, Bratislava, IČO: 44 459 751, proti odporcovi: Fond Consult s.r.o., Mlynské nivy 56, Bratislava, IČO: 35 919 884, o nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/306/2015-39 zo dňa 8.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 24Cb/306/2015-39 zo dňa 8.12.2015 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľa žiadal, aby súd zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcu nachádzajúcimi sa v k.ú. X. - U. T., C. X. T..Č.. U. T., C. X. N. zapísanými na listoch vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, a to v rozsahu ich predaja, darovania, zámeny, zriadenia záložného práva, zaťaženia vecným bremenom, predkupným právom, uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, zmluvy o budúcej zmluve, ručenia, vypožičania, alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ zdôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili zmluvu, premetom ktorej bolo vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre opatrenie 3.1 - podpora podnikateľských aktivít v cestovnom ruchu. Odporca v procese spracovania žiadosti garantoval 100 % úspešnosť získania nenávratného finančného príspevku vo výške 195.538,64 eur. Žiadosť bola vypracovaná zo strany odporcu dňa 11.12.2014 na príslušný sprostredkovateľský orgán. Predmetná žiadosť nebola schválená z dôvodov nesplnenia formálnych náležitostí, ktoré nie je možné doplniť. Odporca v rozpore s ustanovením § 537 Obchodného zákonníka nevykonal dielo riadne. Taktiež opomenul svoje základné povinnosti a nesplnil základné formálne náležitosti žiadosti, čím spôsobil navrhovateľovi škodu spočívajúcu v nezískaní žiadaného finančného príspevku. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporca garantoval 100 % získanie nenávratného finančného príspevku, navrhovateľ rozšíril predmet podnikania o činnosti potrebné na prevádzkovanie hotela, vykonal celkový audit a rekonštrukciu účtovníctva, kúpil časť podniku - X. V. S. U. U. Z. X P. W.. Odporca porušením zmluvnej povinnosti spôsobil navrhovateľovi celkovú škodu vo výške 1.292.810,22 eur. V neposlednom rade každým dňom dochádza k narastaniu ušlého zisku. Odporca bol viackrát vyzvaný na úhradu vzniknutej škody, avšak na výzvy nereagoval. Navrhovateľ mal za to, že je tu dôvodná obava, že odporca nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve prevedie na tretie osoby a zmarí účel konania vo veci samej. Ako dôkaz navrhovateľ predložil inzerát, ktorý zverejnil odporca na portáli SME.sk, v ktorom ponúka na predaj nehnuteľnosti P. X. na Z. D.. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo/364/1996, podľa ktorého ak navrhovateľ osvedčí voči odporcovi splatnú pohľadávku v značnej výške, ktorá ešte aj narastá, je namieste nariadiť zákaz scudzenia nehnuteľnosti. Poukázal na to, že nenariadením predbežného opatrenia hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že do právoplatného rozhodnutia vo veci samej môže odporca uskutočniť kroky, ktorými prevedie svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a tak zmarí uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať náhrady škody v značnom rozsahu, t.j. vo výške minimálne 1.292.810,22 eur, spôsobenej vyššie popísaným konaním, resp. nekonaním odporcu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v danom prípade navrhovateľ podaným návrhom neosvedčil základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, keď sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, že odporca sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Z listov vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia nevyplýva, že by malo v blízkej dobe dôjsť k vzniku, zmene alebo zániku práv k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu, resp. z uvedených listov vlastníctva nevyplýva snaha odporcu previesť vlastnícke právo na nehnuteľnostiach na tretie osoby. Zverejnenie inzerátu o predaji nehnuteľnosti na Z. D. P. X. nepovažoval prvostupňový súd za dôkaz preukazujúci snahu odporcu zbaviť sa svojho majetku za nízku cenu s úmyslom vyhnúť sa plneniu peňažnej pohľadávky, ak bude navrhovateľ v konaní vo veci samej úspešný. Uvedené konanie odporcu tak nie je dôkazom o ohrození nároku navrhovateľa. Navrhovateľ taktiež nepreukázal, že by odporca iným spôsobom negatívne ovplyvňoval svoje majetkové pomery. Súd prvého stupňa na základe uvedeného zastával názor, že navrhovateľ nepreukázal naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, a preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p., ktoré bližšie nekonkretizoval. Súd prvého stupňa navrhovateľa uznesením zo dňa 7.1.2016, č.k. 24Cb 306/2015-47 vyzval na odstránenie vád odvolania s uvedením, v akom rozsahu je potrebné odvolanie doplniť. Na doplnenie odvolania stanovil lehotu 10 dní od doručenia uznesenia. Lehota na odstránenie vád uplynula navrhovateľovi dňa 1.2.2016. V písomnom podaní zo dňa 15.2.2016 navrhovateľ opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 364/96, podľa ktorého ak navrhovateľ osvedčí voči odporcovi splatnú pohľadávku v značnej výške, ktorá ešte aj plynulo narastá, je namieste nariadiť zákaz scudzenia nehnuteľnosti patriacej odporcovi. Ďalej uviedol, že ak by odporca mienil previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo svojom výlučnom vlastníctve počas konania na tretiu osobu, môže požiadať o urýchlené konanie o návrhu na vklad, kedy rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa vydáva v 15-dňovej lehote. Navrhovateľ má za to, že danosť nároku je osvedčená, pričom opätovne poukázal na to, že v prípade, ak by navrhovateľovi nebola predbežným opatrením poskytnutá dočasná ochrana, hrozí mu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v tom, že do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej môže odporca uskutočniť kroky, ktorými prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretie osoby, čím znemožní uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Súčasne navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že predbežným opatrením sa poskytuje len dočasná ochrana do času, kým sa nerozhodne vo veci samej. Odporcu ako vlastníka nehnuteľnosti predbežné opatrenie len dočasne a čiastočne neobmedzí, t.j. zabráni vykonávaniu takých právnych úkonov, ktorými by mohol byť výkon rozhodnutia znemožnený. Toto obmedzenie však bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne odporca bude môcť naďalej využívať nehnuteľnosti. Vzhľadom na uplatnenú výšku škody požadovanej v konaní má navrhovateľ dôvodnú obavu, že odporca prevedie nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve na tretie osoby, a tým bude nárok navrhovateľa ohrozený, resp. jeho výkon znemožnený. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a predbežné opatrenie v požadovanom rozsahu nariadil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými navrhovateľom v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa vyhodnotil návrh navrhovateľa ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to správne. Inštitút predbežného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu, predstavuje prostriedok na dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a provizórnosť. Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p. je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania alebo počas neho (§ 102 ods. 1 O.s.p.), odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (nie je vylúčená ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 O.s.p.. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou toho účastníka konania, ktorý žiada nariadenie predbežného opatrenia v konaní. Keďže pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie, je nevyhnutné, aby mal súd možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na základe skutočností uvádzaných v návrhu. Takisto však nemôže ísť v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia len o opísanie skutočností bez súčasného preukázania dôvodov, ktoré by opodstatňovali nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenie tvrdil, že s odporcom uzavrel zmluvu na vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok a keďže odporca nevykonal dielo riadne, domáha sa voči nemu náhrady škody. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z podaného návrhu nemožno mať za osvedčený zmluvný vzťah s odporcom, keď k návrhu nebola priložená zmluva na vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Navrhovateľ predložil súdu len výzvy adresované odporcovi na zaplatenie žalovanej sumy, aj to bez osvedčenia ich doručenia odporcovi. Ďalšou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. Navrhovateľ nebezpečenstvo existencie bezprostredne hroziacej ujmy vidí v ohrození budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade jeho úspechu vo veci, ak by v priebehu konania došlo k scudzeniu uvedených nehnuteľností odporcom. Pre nariadenie predbežného opatrenia však zákon, okrem osvedčenia pravdepodobnosti návrhom uplatneného nároku, predpokladá aj osvedčenie existencie dôvodnej (nie akejkoľvek) obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise však nemožno vyvodiť riadne osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavosti procesnej prevencie. Je nutné zdôrazniť, že aj vlastnícke a užívacie právo požíva ústavnú a zákonnú ochranu a je ho pritom možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície a jeho užívania, ale to len vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami (právami). Navrhovaným predbežným opatrením navrhovateľ žiada dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, a to tým, že by bolo zasiahnuté do výkonu vlastníckych práv odporcu. Navrhovaným predbežným opatrením navrhovateľ sledoval zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, nakoľko mal za to, že bez takejto úpravy by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej bol výkon jeho prípadného práva ohrozený. V takomto prípade je však nevyhnutné uviesť, že okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Samotná existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia (totožne rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998). Takýmto dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že by sa odporca zbavoval svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Na príslušných listoch vlastníctva, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia, nie je v súčasnosti vyznačená žiadna plomba ani iná poznámka osvedčujúca nakladanie s uvedenými nehnuteľnosťami. V tejto súvislosti je preto nutné konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil objektívnym spôsobom obavy o prípadný budúci výkon rozhodnutia. Súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ nenariadil predbežné opatrenie, nakoľko v konaní neboli preukázané zo strany navrhovateľa základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť hmotnoprávneho nároku, ako aj ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia. Z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako i z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.