Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10CoSr/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215892807 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215892807.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: RAVAK SLOVAKIA, spol. s r. o., Einsteinova č. 11, Bratislava, IČO: 35 707 356, zastúpený spoločnosťou: MAPLE & FISH, s. r. o., Dunajská č. 15/A, Bratislava, proti odporcovi: Stály rozhodcovský súd pri IURO z. z. p. o., Miletičova č. 7, Bratislava, o určenie, že rozhodca je vylúčený z prejednania a rozhodovania o žalobe, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 58Csr/1/2015-34 zo dňa 28. 08. 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a že navrhovateľovi vracia krátený súdny poplatok za návrh vo výške 92,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., po právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 12 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 18 ods. 1, 2 O. s. p. a § 103 ods. 1 v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. a vecne tým, že v prípade označenia odporcu - Stály rozhodcovský súd pri IURO, z. z. p. p. (správne má byť: „z. z. p. o.“), so sídlom Miletičova č. 7, Bratislava, tento rozhodcovský súd, na rozdiel od svojho zriaďovateľa právnickej osoby (IURO, z. z. p. o., Miletičova č. 7, Bratislava, IČO: 45 744 726), nie je nositeľom právnej subjektivity a teda nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Uviedol, že rozhodcovský súd nemožno vnímať ako samostatný právny subjekt, keď právnická osoba zriaďuje rozhodcovský súd a tento udržiava s tým, že zriaďovateľ vydáva aj štatút a rokovací poriadok, pričom úprava všetkých organizačných záležitostí, týkajúcich sa postavenia a činnosti rozhodcovského súdu je zverená do právomoci zriaďovateľa, a nie samotného rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že označený odporca nie je právnickou osobou a nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, súd prvého stupňa s poukazom na nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a o vrátení súdneho poplatku za žalobu rozhodol podľa ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa zastavenia konania podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p., nakoľko navrhovateľovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. V dôvodoch svojho odvolania namietol, že z jeho strany došlo len k chybe v písaní, ktorú je možné odstrániť postupom podľa ust. § 43 O. s. p., a preto nie je možné súhlasiť s názorom okresného súdu, že ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, keď je zjavné, že zo strany navrhovateľa došlo iba k formálnej chybe v písaní a navrhovateľ mal záujem návrh podať proti zriaďovateľovi Rozhodcovského súdu, t. j. proti IURO, z. z. p. o., so sídlom Miletičova č. 7, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 726, DIČ: 2024182072, avšak okresný súd túto skutočnosť neskúmal a konanie bez ďalšieho zastavil. Navrhovateľ zároveň poznamenal, že on sám uvedený nedostatok odstránil podaním zo dňa 27. 08. 2015, označeným ako „Oprava chyby v písaní“, s ktorým sa okresný súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Uviedol, že podaním zo dňa 08. 09. 2015 požiadal o pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania - spoločnosti V. K. Konzulex, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Košická č. 56/5590, Bratislava, IČO: 35 721 961. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že aj Rozhodcovský súd v písomnom styku používa označenie: „Stály rozhodcovský súd pri IURO, z. z. p. o., Miletičova č. 7, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 726, DIČ: 2024182072“, a ide pritom o údaje zriaďovateľa Rozhodcovského súdu, ktorým je IURO, z. z. p. o., so sídlom Miletičova č. 7, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 726, DIČ: 2024182072. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR namietol, že bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca s tým, že v predmetnom súdnom konaní došlo k označeniu odporcu, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, preto sa nejedná o nedostatok podmienok konania, ktorý by bolo možné odstrániť. Z uvedeného dôvodu súd nemôže v konaní pokračovať a do takto vadne začatého konania nemôže pristúpiť ďalší účastník. Na podporu správnosti svojho názoru poukázal na skutočnosť, že v obdobnom prípade dospel Krajský súd v Bratislave v konaní č. k. 5Co/631/14 k rovnakému záveru, keď vydal uznesenie zo dňa 30. 09. 2014. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. l O. s. p. a prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 22. 05. 2015, domáhal voči odporcovi určenia, že rozhodca J.. D. Š.I., A.. je vylúčený z prejednania a rozhodovania o žalobe spoločnosti V. K. Konzulex, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Košická č. 56/5590, Bratislava, IČO: 35 721 961, o zaplatenie sumy 727.915,39 eur s príslušenstvom, uplatnenej dňa 06. 03. 2015 proti navrhovateľovi: RAVAK SLOVAKIA spol. s r. o., so sídlom Einsteinova č. 11, Bratislava, IČO: 35 707 356, ktorá je vedená u odporcu pod č. k. 69/2015-RS8. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca písomným podaním zo dňa 05. 08. 2015 k návrhu na začatie konania namietol, že Stály rozhodcovský súd pri IURO, z. z. p. o. nemá právnu subjektivitu, je zriadený podľa § 12 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, ktorý mu však nepriznáva právnu subjektivitu, na rozdiel od jeho zriaďovateľa. Poukazujúc na znenie ustanovenia § 19 O. s. p. uviedol, že Stály rozhodcovský súd pri IURO, z. z. p. o. nemožno subsumovať pod žiadnu z právnických osôb, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 18 Občianskeho zákonníka, a ani žiadny zákon mu nepriznáva spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania u označeného účastníka je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania a dôvodom na zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. V občianskom súdnom konaní sú účastníkmi konania (§ 90 O. s. p.) žalobca a žalovaný. Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 103 O. s. p. je súd povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O. s. p.). Od nedostatku podmienky konania (za ktorý treba považovať aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania) treba odlišovať vady podania (vrátane žaloby), spočívajúce v nesprávnom označení subjektu, ktorý je inak spôsobilý byť účastníkom konania. Príčinou vád označenia účastníkov v žalobe môžu byť medziiným chyby v písaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti, ktoré sa vyskytli pri písomnom vyhotovovaní žaloby. Ak žaloba neobsahuje označenie účastníkov konania alebo všetky údaje potrebné k označeniu účastníkov konania, alebo ak je žaloba v časti označujúcej účastníkov neurčitá alebo nezrozumiteľná (neumožňuje ich presnú identifikáciu) alebo ak je zjavný logický rozpor medzi označením účastníka konania a inými údajmi o tomto účastníkovi obsiahnutými v žalobe, je súd povinný pokúsiť sa odstrániť tieto vady podania postupom podľa § 43 O. s. p., v zmysle ktorého súd uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, pričom v uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať; ak účastník v ustanovenej lehote podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak je ale odporca v žalobe označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne tak, ako je tomu v danom prípade, nejde o vadu podania. Pokiaľ bol v žalobe úplne, presne, určito a zrozumiteľne označený za účastníka konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže v občianskom súdnom konaní vstúpiť do procesného vzťahu. V takto vadne začatom konaní nemôže vzniknúť procesnoprávny vzťah, lebo tu chýba jeden z jeho základných prvkov - jedna spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. Súd je preto povinný kedykoľvek v konaní prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť (§ 103 O. s. p. v spojení s § 104 O. s. p.). Vzhľadom k tomu, že súd v prípade neodstrániteľného nedostatku podmienky konania nemôže v konaní pokračovať a je povinný konanie zastaviť, nemôže do takto (vadne) začatého konania pristúpiť ďalší účastník (§ 92 ods. 1 O. s. p.) a nemôže ani dôjsť k zámene účastníkov (§ 92 ods. 4 O. s. p.). V posudzovanej veci navrhovateľ označil odporcu ako "Stály rozhodcovský súd pri IURO z. z. p. o., so sídlom Miletičova č. 7, 821 08 Bratislava, v mene ktorého koná J.. J. Q., A.., predsedníčka". Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31. 08. 2015 navrhovateľ upravil označenie odporcu ako „IURO, z. z. p. o., so sídlom Miletičova č. 7, 821 08 Bratislava, IČO: 45 744 726 ako zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO z. z. p. o., so sídlom Miletičova č. 7, 821 08 Bratislava“ s tým, že po podaní návrhu na súd prvého stupňa dňa 22. 05. 2015 zistil, že v predmetnom návrhu je chyba v písaní spočívajúca v nepresnom označení odporcu, a preto uvedenú chybu v písaní opravuje. Navrhovateľ podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10. 09. 2015 zároveň navrhol vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to spoločnosti V. K: Konzulex, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Košická č. 56/5590, Bratislava, IČO: 35 721 961. Spôsobilosť byť účastníkom konania, označovaná aj ako procesná subjektivita, je základnou podmienkou občianskeho súdneho konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená tak na strane navrhovateľa ako i na strane odporcu, a to v priebehu celého súdneho konania, preto ju súd skúma ex offo nielen po začatí konania, ale i potom. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O. s. p.). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že procesnou subjektivitou disponuje buď subjekt, ktorý má hmotnoprávnu subjektivitu, alebo subjekt, ktorému procesnú subjektivitu zákon vyslovene priznáva (ide o subjekty, ktoré zákon expressis verbis za účastníkov konania označuje, § 186 ods. 1 O. s. p., § 250ze O. s. p., a pod.). Keďže pôvodne označený odporca nespadá pod druhú z týchto možností, procesnú subjektivitu mu podľa tohto ustanovenia priznať nemožno. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu subjektivitu, tú treba skúmať z hľadiska hmotnoprávnych predpisov. Občiansky zákonník za účastníkov občianskoprávnych vzťahov označuje jednak fyzické osoby, jednak právnické osoby. Keďže pôvodne označený odporca nie je fyzickou osobou, je treba skúmať, či ho nemožno považovať za právnickú osobu, ktorá má hmotno-právnu subjektivitu vždy (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právnickými osobami sú združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy alebo iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (§ 18 ods. 2 Obč. zák.). V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ sa môže domáhať uplatneného nároku len voči subjektu, ktorý je nositeľom právnej subjektivity, v danom prípade voči zriaďovateľovi rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd je totiž vnútornou organizačnou zložkou zriaďovateľa, bez právnej subjektivity. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a vychádzajúc z ustanovenia cit. paragrafu a Štatútu stáleho rozhodcovského súdu, pôvodne označený rozhodcovský súd, na rozdiel od samotnej právnickej osoby - zriaďovateľa, nie je nositeľom právnej subjektivity, to znamená, nie je spôsobilý mať práva a povinnosti a teda nemá spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O. s. p.). Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní hovorí o právnickej osobe, ktorá zriadi rozhodcovský súd a tento udržiava. Následne zriaďovateľ vydá štatút a rokovací poriadok. Úprava všetkých organizačných záležitostí, týkajúcich sa postavenia a činnosti rozhodcovského súdu, je zverená do právomoci zriaďovateľa, nie samotného rozhodcovského súdu. Tento má vystupovať len ako orgán (organizačná zložka zriaďovateľa), ktorému je v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní zverená právomoc rozhodovať spory. Ustanovenie § 12 zákona o rozhodcovskom konaní nepripúšťa výklad, ktorý by viedol k nazeraniu na rozhodcovské súdy ako samostatné právne subjekty. Zákon priamo nepomenúva rozhodcovské súdy právnickými osobami, nepriznáva im samostatnosť z hľadiska vykonávania právnych úkonov navonok, ale ich obmedzuje len na špecializovanú činnosť v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Organizácia činnosti rozhodcovského súdu je jednoznačne zverená právnickej osobe - zriaďovateľovi, ktorý ako jediný môže vystupovať v civilnom procese ako osoba s procesnou subjektivitou. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dospel odvolací súd k záveru, že označený odporca v návrhu na začatie konania nie je právnickou osobu a nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O. s. p., t. j. nemá procesnú subjektivitu a táto nevyplýva ani z jeho štatútu. Spôsobilosť byť účastníkom konania je základnou podmienkou občianskeho súdneho konania, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania znamená taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Odvolací súd návrh navrhovateľa na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka na strane odporcu podľa § 92 ods. 1 O. s. p. ani neposudzoval, nakoľko ak v návrhu označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania), nemohol by súd pripustiť, aby na jeho strane pristúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou, nakoľko nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť (rozsudok NS SR z 28. 11. 2001, sp. zn. 5Cdo 130/01). V posudzovanej veci teda nešlo o vadu návrhu na začatie konania, ktorú navrhovateľ svojím podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 31. 08. 2015 jednoducho odstránil. Z obsahu spisu, predložených listinných dokladov preukazujúcich dôvodnosť uplatneného nároku nevyplýva, že by sa pri označovaní odporcu vyskytla chyba v písaní alebo iná zrejmá nesprávnosť, alebo že by údaj označujúci odporcu bol v logickom rozpore s inými časťami žaloby (petitom) alebo s opísaním rozhodujúcich skutočností (odôvodnením). Ak je odporca v návrhu označený úplne, presne, určite a zrozumiteľne, ako to bolo aj v danej veci, nie je vadou podania skutočnosť, že označený odporca nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, lebo ak bol v návrhu takto (úplne, presne, určite a zrozumiteľne) označený za účastníka konania ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Uvedený názor odvolacieho súdu potvrdzuje aj odvolacia námietka navrhovateľa, že aj Rozhodcovský súd v písomnom styku používa označenie: Stály rozhodcovský súd pri IURO, z. z. p. o., Miletičova č. 7, Bratislava, IČO: 45 744 726, skutočnosť ktorá svedčí o presvedčení navrhovateľa, že vo svojom návrhu na začatie konania odporcu označil správne, a preto nemožno v posudzovanej veci hovoriť o vadách podania, resp. o chybách v písaní z hľadiska neurčitého, neúplného, nepresného či nezrozumiteľného označenia odporcu. Súd prvého stupňa teda nemal ani možnosť postupovať podľa ustanovenia § 43 O. s. p., lebo návrh nebol vadným podaním v zmysle uvedeného ustanovenia. Podaním návrhu proti subjektu nespôsobilému byť účastníkom konania nemohol v danom prípade vzniknúť procesnoprávny vzťah medzi účastníkmi, lebo tu od samého začiatku chýbal jeden z jeho základných prvkov - spôsobilá strana občianskoprávneho sporu. V posudzovanej veci navrhovateľ kvalifikovaným spôsobom označil ako odporcu nekvalifikovaný subjekt (toho, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania), a preto odvolací súd nemal inú možnosť, ako napadnuté uznesenie v časti týkajúcej sa zastavenia konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdiť. Z uvedených dôvodov argumentácia navrhovateľa o odstránení nedostatku konania a odňatí možnosti konať pred súdom, je vzhľadom na povahu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania nedôvodná a z hľadiska jediného možného procesného výsledku konania právne bezpredmetná. V odvolacom konaní nebolo komu priznať náhradu trov konania, keďže navrhovateľ bol neúspešný a ako odporca bol označený subjekt bez právnej subjektivity. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.