Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/117/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216010157 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216010157.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného J. Y., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T 30/2016 z 21.07.2016, na verejnom zasadnutí konanom 16. novembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému J. Y., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom K. R. XXX u k l a d á Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. , § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest 800 (osemsto),-Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje sa obžalovanému náhradný trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu na dobu 1(jedného) roka. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava II z 21.07.2016 sp. zn. 3T 30/2016 bol obžalovaný J. Y. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 21.11.2015 v čase o 01.10 hod po predchádzajúcim požití alkoholických nápojov riadil osobné motorové vozidlo továrenskej značky Volvo T evidenčné číslo NO XXXBL v Bratislave po Trenčianskej ulici smerom od Dulovho námestie na Oravskú ul. , kde na križovatke W. - K. sa plne nevenoval riadeniu vozidla a pri zatáčaní do prava na Oravskú ul. zachytil bočné zaparkované vozidlo zn. Hyundai G., evidenčné číslo U vlastníka X. T.. Vodič Y. bol na mieste dopravnej nehody podrobený dychovej skúške elektronickým prístrojom typu Alcotest XXXX číslo AR-XXXX s pozitívnym výsledkom v čase o 01:26 hod. hodnota 0,91mg/l (1,90 promile), a opakovane v čase o 01:44 hod. hodnota 0,93 mg/l (1,94 promile). Obvinený svojím konaním v súvislosti s dopravnou nehodou porušil ustanovenia § -u 4 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej Za uvedený prečin bol obžalovanému J. Y. uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba na 3 (tri) roky, a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 (tridsať) mesiacov. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, riadne a včas podal odvolanie obžalovaný J. Y.. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa ku skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval a súd preto aj prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Trest zákazu činnosti, ktorý mu bol súdom uložený, však považuje za neprimerane prísny. Poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný, pred spáchaním skutku viedol riadny život, čo považuje za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. Okrem toho sa priznal, skutok úprimne oľutoval a sľúbil, že takéhoto konania sa viac nedopustí, čo považuje za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Taktiež sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov, škodu dobrovoľne nahradil, čo považuje za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k/ Tr. zák. V ďalšom dôvodil tým, že ide o jednorázové vybočenie v jeho živote. Riadne pracuje (podniká) a v blízkej budúcnosti si plánuje založiť rodinu. Osobné motorové vozidlo využíva tak v práci, ako aj na súkromné účely, keďže dochádza z miesta trvalého pobytu (Oravská Polhora) do miesta podnikania (Bratislava) a takéto presúvanie sa motorovým vozidlom je nevyhnuté pre uskutočňovanie jeho činnosti. Zastáva názor, že uloženie trestu zákazu činnosti kratšieho trvania považuje na zabezpečenie ochrany spoločnosti za postačujúce. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti zrušil a uložil mu rovnaký druh trestu v kratšej výmere. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného sa pridržal písomne vypracovaného odvolania s tým, že toto modifikoval v tom smere, aby krajský súd uložil obžalovanému prísnejší peňažný trest. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pridržal prednesu svojho obhajcu s tým, že dodal, že má stavebnú firmu a osobné motorové vozidlo potrebuje pre výkon svojho povolania. Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným J. Y. preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného J. Y. je čiastočne dôvodné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, tj. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. Por. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. Vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného J. Y. a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmal výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku. Po preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil zákonný dôvod na zmiernenie trestu, ktorého sa obžalovaný svojim odvolaním domáhal. Odvolací súd pritom dodáva, že v zmysle § 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Pri úvahách, aký druh a výmeru trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti, vychádzal odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom, potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Vzhľadom na všetky spomínané právne relevantné skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné ukladať peňažný trest a tento určil vo výmere 800,-Eur spolu s náhradný trestom odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Zohľadnil pri tom u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. , že obžalovaný sa priznal a skutok oľutoval, ako aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., ktorá je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. sa stáva v určitom zmysle kvalifikovanou okolnosťou majúcou za následok možnosť nevykonania dokazovania v určitom rozsahu na hlavnom pojednávaní. Neakceptoval však obžalovaným navrhnutú poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. a to vedenie riadneho života, keďže z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný od roku 2009 spáchal štyri priestupky v súvislosti s vedením motorového vozidla a to vo všetkých prípadoch porušil pravidlá cestnej premávky. Taktiež neakceptoval odvolaním navrhovanú poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. k/ Tr. zák. , keďže z obsahu spisu nevyplýva okolnosť, že obžalovaný by škodu nahradil. U obžalovaného však i za tejto situácie prevažovali poľahčujúce okolnosti a preto v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. por. sa znížila horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súčasne súd uložil obžalovanému aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace a to pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Krajský súd sa nestotožnil s výrokom okresného súdu , ktorým tento uložil obžalovanému trest zákazu činnosti na dobu 30 mesiacov. Je síce pravdou, že závažným prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu (či iných návykových látok), pričom spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby uloženie trestu zákazu činnosti bolo pravidlom aj vtedy, ak nevznikne škodlivý následok. Odvolací súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti, poukazuje na takzvanú generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi a to najmä porušenie zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré často končia dopravnými nehodami so smrteľnými zraneniami iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili. Trest musí byť preto aj taký, aby odradil iných od páchania trestných činov. V danom konkrétnom prípade však krajský súd dospel k záveru, že k náprave obžalovaného postačí aj trest kratšieho trvania a to vo výmere jedného roka. Zohľadnil pritom okolnosti prípadu, za ktorých došlo ku spáchaniu prečinu a to , že obžalovaný svoje osobné motorové vozidlo len preparkovával. Súčasne však zohľadnil aj odvolacie námietky obžalovaného, že tento osobné motorové vozidlo potrebuje na výkon svojho povolania. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. možno u obžalovaného dosiahnuť aj peňažným trestom a trestom zákazu činnosti kratšieho trvania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.