Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/120/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216202634 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1216202634.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: dm drogerie markt, s.r.o., Na pántoch 18, 831 06 Bratislava, IČO: 31 393 781, zast. L.. P.. V. F., E..F.., Na O. X, XXX XX K., proti odporcovi: Runica Slovakia s.r.o., Pestovateľská 13, 821 04 Bratislava, IČO: 36 421 031, zast. VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/69/2016-109 zo dňa 17.2.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/69/2016-109 zo dňa 17.2.2016 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 16.2.2016 sa navrhovateľ domáhal nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by zaviazal odporcu strpieť výkon práv a povinností navrhovateľa a plniť práva a povinnosti z nájomnej zmluvy č. B.-X-XX zo dňa 03.10.2006 a jej dodatkov a preberacích protokolov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to konkrétne: zdržať sa činností smerujúcich k ukončeniu nájomného vzťahu medzi ním a navrhovateľom, k vyprataniu navrhovateľa z predmetu nájmu, k uzavretiu nájomnej zmluvy s iným nájomcom, strpieť výkon nájomného práva navrhovateľom, umožniť navrhovateľovi voľný prístup k predmetu nájmu, umožniť navrhovateľovi prevádzkovať predmet nájmu za účelom predajne drogérie, poskytnúť navrhovateľovi dokumentáciu potrebnú na zabezpečenie prevádzky predmetu nájmu a spolupracovať s navrhovateľom pri získavaní všetkých oprávnení nevyhnutných k prevádzke predmetu nájmu. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ bude domáhať určenia neplatnosti odstúpenia odporcu od nájomnej zmluvy dňa 28.01.2016 a teda platnosti nájomnej zmluvy. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca na žiadosť navrhovateľa o mimosúdne vyriešenie veci reagoval odmietavým stanoviskom, pričom trval na odstúpení od nájomnej zmluvy (odstúpenie sa malo stať účinným dňa 29.01.2016) a žiadal vypratanie predmetu nájmu, nahradenie údajnej škody, zaplatenie zmluvnej pokuty a vydanie bezdôvodného obohatenia s úrokmi z omeškania. Vyprataním predmetu nájmu bez právne platného a účinného titulu ukončenia nájomnej zmluvy vznikne navrhovateľovi škoda s ohľadom na náhle uzavretie prevádzky a vynaložené náklady na stavebné úpravy rozšíreného predmetu nájmu. Podľa tvrdenia navrhovateľa konaním odporcu došlo k neoprávnenému ukončeniu nájomnej zmluvy či už výpoveďou alebo odstúpením, ktoré sú pre navrhovateľa bez právneho základu. Navrhovateľ preto s ohľadom na vložené investície žiada, aby nájomný vzťah v zmysle nájomnej zmluvy, jej dodatkov a vzájomných dohôd trval aj naďalej, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, keďže predčasné a náhle ukončenie nájomného vzťahu s odporcom by mu spôsobilo ušlý zisk a značnú škodu. Súd poukázal na ust. §74 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, pretože navrhovateľom tvrdené skutočnosti o neplatnosti odstúpenia odporcu od predmetnej nájomnej zmluvy zatiaľ dostatočne neosvedčujú danosť práva, ktorého ochrana má byť zabezpečená predbežným opatrením. Jeho nariadením by tak došlo k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania, a to tým, že navrhovateľovi by bolo poskytnuté neprimerané zvýhodnenie vo forme možnosti ďalšieho užívania predmetu nájmu v porovnaní s nevýhodou odporcu, ktorá by spočívala v nemožnosti držať, užívať a nakladať s predmetom nájmu, ku ktorému má odporca vlastnícke právo. Navrhovateľ taktiež neosvedčil ďalší zákonný predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy u navrhovateľa v dôsledku konania odporcu. Navrhovateľ uviedol, že odporca v liste zo dňa 04.02.2016 trvá na odstúpení od nájomnej zmluvy (s účinnosťou dňa 29.01.2016) a žiada od navrhovateľa vypratanie predmetu nájmu, avšak navrhovateľ neosvedčil, že odporca reálne vykonáva činnosť, ktorá by viedla k vyprataniu predmetu nájmu a k vzniku nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa (napr. tvrdené ohrozenie vložených peňažných prostriedkov do stavebných úprav na predmete nájmu, ušlý zisk a pod.). Skutočnosť, že odporca listom zo dňa 04.02.2016 vyzval navrhovateľa na vypratanie predmetu nájmu neosvedčuje, že sa odporca správa spôsobom, ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi prostredníctvom nariadenia predbežného opatrenia, neosvedčuje ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa v dôsledku protiprávneho konania odporcu, a preto ani nemôže byť sama osebe relevantným dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Súd preto návrh zamietol. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že svojím návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa predovšetkým snažil zamedziť konaniu odporcu ako prenajímateľa znemožňujúcemu navrhovateľovi ako nájomcovi plniť riadne a včas záväzky, ku ktorým sa zaviazal podpísaním zmluvy a jej dodatkov s bývalým vedením odporcu. Toto konanie odporcu je predovšetkým nevydávanie faktúr za nájom v plnej výške a miere podľa dodatku podpísaného bývalým vedením, čím sa navrhovateľ dostáva následne do omeškania s riadnym plnením a do neoprávneného užívania väčšieho priestoru, čo odporca účelne využíva ako dôvod na odstúpenie a výpoveď od zmluvy. Navrhovateľ sa však snažil túto situáciu riešiť zaslaním finančných prostriedkov na účet odporcu aj bez faktúr odporcu, čím odporcovi vzniká škoda a hrozba bezprostredného nebezpečenstva odstúpenia pre navrhovateľa. Danosť práva, ktorého ochrana má byť predbežným opatrením zabezpečená, je najmä riadny a ničím nerušený výkon nájomného vzťahu založený zmluvou z 3.10.2006 a jej dodatkov, ktorý je riešený snahou odporcu bezdôvodne odstúpiť od tohto vzťahu a žiadať od navrhovateľa zmluvnú pokutu, údajnú škodu a bezdôvodné obohatenie. Vzhľadom na predložené dôkazy ide o protiprávne odstúpenie odporcu od zmluvy, pretože žiaden dôvod uvedený v ukončení zmluvy sa nezakladá na pravde. Navrhovateľ ďalej uviedol, že po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia mu poslal odporca Návrh zmluvných podmienok pre vstup do rokovaní o trvaní nájomného vzťahu, v ktorom sú pre navrhovateľa výrazne nevýhodné a nesplniteľné podmienky, predovšetkým zaplatenie preddavku vo výške 900.000,- eur pri podpise zmluvy. Uvedený Návrh predložil navrhovateľ spolu s odvolaním ako dôkaz. Navrhovateľ má za to, že okrem hroziacej ujmy zmluvnej pokuty, úroku z omeškania, náhleho uzavretia prevádzky, náhlej straty pracovných miest zamestnancov navrhovateľa, investícií vložených do rekonštrukcie prevádzky, hrozí aj nebezpečenstvo prepadnutia veľkého množstva majetku navrhovateľa v priestore prevádzky za minimálnu protihodnotu od odporcu. Navrhovateľ je preto názoru, že súd prvého stupňa neprihliadol ku všetkým tvrdeniam a dôkazom navrhovateľa. Vzhľadom na to navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované predbežné opatrenie a uloží navrhovateľovi podať návrh vo veci samej o určenie, či tu je právo alebo právny vzťah z Nájomnej zmluvy zo dňa 3.10.2006 a jej dodatkov a Preberacích protokolov. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia prvostupňovým súdom podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa odvolací súd nasledovné: Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie iba vtedy, ak sú naplnené formálne a vecné predpoklady uvedené v § 74 a nasl. O.s.p.. Aktuálna právna úprava predbežného opatrenia kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, aj na úkor zistenia skutočného stavu, a to do takej miery, že zákon nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie, a ani výsluch účastníkov. Vychádza z predpokladu, že súd v zásade rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu a prípadne obsahu listín doložených navrhovateľom. To znamená, že konanie o nariadení predbežného opatrenia tak nenadobudne charakter kontradiktórneho konania (ktoré je považované za základ spravodlivého súdneho procesu); ani právna úprava konania na odvolacom súde nevyžaduje nariadenie pojednávania, ani vykonanie dokazovania. Nariadením predbežného opatrenia teda súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pred nariadením predbežného opatrenia teda nárok nemusí byť dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní však nemusí dbať na všetky zákonom ustanovené formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná. Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti (prípadne tvrdených skutočností) konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúci z týchto vzťahov by bez jeho úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý). Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia, pričom predbežné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a na osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neosvedčil, že odporca sa správa spôsobom, ktorý by vyžadoval nevyhnutnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi, ani neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa v dôsledku protiprávneho konania odporcu. Z listinných dôkazov je osvedčené, že dňa 3.10.2006 bola uzavretá Nájomná zmluva č. B.- X-XX o nájme nebytových priestorov v znení jej neskorších dodatkov a že odporca tento záväzkový vzťah ukončil odstúpením od Nájomnej zmluvy v zmysle čl. 12 ods. 2, resp. ju vypovedal v zmysle čl. 12 bod 1 Nájomnej zmluvy a § 9 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 116/1990 Zb.. K ukončeniu zmluvy malo dôjsť z dôvodu porušenia zmluvných povinností navrhovateľom, pričom však prípadné určenie neplatnosti týchto právnych úkonov bude až predmetom dokazovania vo veci samej. Pre účely predbežného opatrenia nič nenasvedčuje tomu, že ide o svojvoľné správanie odporcu, ktoré by nemalo oporu v zmluvných a zákonných ustanoveniach. Zo žiadnych listinných dôkazov nevyplýva, že odporca znemožňuje navrhovateľovi ako nájomcovi plniť riadne a včas záväzky, ani že odporca vykonáva reálne kroky smerujúce k vyprataniu a odovzdaniu nebytových priestorov, alebo že by navrhovateľa obmedzoval v ich užívaní. Sám navrhovateľ v odôvodnení uviedol, že odporca po podaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doručil navrhovateľovi nový Návrh zmluvných podmienok pre vstup do rokovaní o nájomnom vzťahu, teda je na účastníkoch, aby si doriešili otázky ďalšieho zotrvania navrhovateľa v nájomnom vzťahu. Opodstatnenosť vydania predbežného opatrenia nie je daná ani tvrdeným rizikom vzniku škody, ušlého zisku a prepadnutia majetku navrhovateľa, ak by nájomný vzťah bol ukončený, pretože navrhovateľovi nič nebráni, aby si svoje nároky, ak by mu vznikli, uplatňoval voči odporcovi. Pre potreby navrhovaného predbežného opatrenia tak navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o zodpovednosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.